V minulosti im v záchvate ochorenia hrozila smrť, dnes môžu viesť normálny život. Pacienti s črevným zápalovým ochorením to však napriek modernej liečbe nemajú jednoduché a potrebujú podporu okolia. Spýtali sme sa pacienta s ulceróznou kolitídou, z čoho má najväčší strach.
Črevné zápalové ochorenie vkročilo do života aj Viliamovi Štovčíkovi, členovi pacientskeho združenia Slovak Crohn Club (SCC). Nezvaný hosť ho prekvapil v poslednom ročníku vysokoškolského štúdia, keď sa intenzívne pripravoval na štátnice. Športovo založeného mladíka vtedy ani náhodou nenapadlo, že by mohlo ísť o závažné ochorenie. Pojem „IBD“ („črevné zápalové ochorenie“) vtedy nepoznal a spočiatku o ňom neuvažovali ani lekári.
Čítajte viac: Kedysi obľubovala jedlá z fast foodu: Natália dostala chorobu, pre ktorú sa bála vyjsť z domu
„Prvé príznaky boli také, že som začal veľa chudnúť. Zo 70 kíl, ktoré som mal, som schudol pomaly až na 42 a všetko, čo som zjedol, zo mňa išlo von,“ opisuje dnes už 42-ročný muž, ktorý sa o svojej diagnóze dozvedel až po niekoľkých hospitalizáciách v nemocnici. K chudnutiu sa pridružili aj silné hnačky s prímesami krvi a hlienu a lekári čoskoro pochopili, že mladý pacient je v ohrození života. Diagnóza znela ulcerózna kolitída.
Pacientov s IBD pribúda
Veľkým problémom pacientov s ulceróznou kolitídou, ale aj Crohnovou chorobou, ktorá tiež patrí pod hlavičku ochorení IBD, sú tráviace problémy. Časté a krvavé hnačky v čase silných zápalových prejavov sú pre mnohých neznesiteľné. Čo je príčinou narastajúceho výskytu IBD v populácii, na to lekári nevedia spoľahlivo odpovedať. Na rozvoji ochorení sa pravdepodobne podieľajú viaceré faktory - genetika, imunita, životný štýl aj enviromentálne vplyvy.
Kategória autoimunitných ochorení z oblasti IBD naberá v civilizovaných krajinách na význame aj veľkosti. Na Slovensku žije s črevným zápalovým ochorením takmer 15-tisíc ľudí. Kým Crohnova choroba častejšie postihuje ženy, ulcerózna kolitída sa týka oboch pohlaví rovnomerne. Alarmujúce je, že až tretina týchto ochorení prepuká už v detskom alebo vo veľmi mladom veku.
Úporné hnačky aj bolesti kĺbov
„Ulcerózna kolitída je miernejšia, lebo postihuje len hrubé črevo a jeho sliznicu, kým Crohnova choroba celú stenu tráviaceho traktu, pričom ju môže postihnúť v ktorejkoľvek časti tráviacej trubice, to znamená od ústnej dutiny až po konečník,“ vysvetľuje docent Martin Huorka, prezident Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti (SGS) a predseda pracovnej skupiny SGS pre IBD. Zároveň dopĺňa, že Crohnova choroba je najčastejšie lokalizovaná v mieste stretu hrubého čreva s tenkým (40 percent pacientov). Pribúda však prípadov, najmä u staršej generácie, keď sa vyskytuje len v hrubom čreve.
Ako ďalej spresňuje odborník, IBD sa obyčajne objavuje medzi 15. a 30. rokom života, alebo medzi 50. a 70. rokom. Takisto sa môže ozvať aj u najmenších detí ešte pred dovŕšením prvého roku. V prípade detí sa ochorenie prejavuje aj retardáciou rastu a oneskoreným kostným dozrievaním, resp. celkovým neprospievaním.
Podľa doktora Miloša Greguša, organizátora Českého a Slovenského dňa IBD, zahŕňa diagnostika ochorenia komplexné vyšetrenia pacienta. Vychádza z analýzy vzorky krvi a stolice, endoskopie, ultrasonografie, histologického nálezu či röntgenologického vyšetrenia. „Obe ochorenia sú progresívne, vedú ku komplikáciám a invalidizácii pacienta,“ dodáva s tým, že medzi hlavné príznaky IBD patria hnačka, krv v stolici, bolesti brucha, pocity na zvracanie, pocity ťažoby, ale aj mimočrevné príznaky, napríklad bolesti kĺbov, afty v ústach, kožné problémy a ďalšie zápalové prejavy.
Revolučné zmeny v liečbe
„Ešte pred 30 až 40 rokmi to boli smrteľné ochorenia. Pacienti s ulceróznou kolitídou mohli vykrvácať, keď sa zápal nepodarilo zvládnuť, alebo prísť o celé črevo. Pacienti s Crohnovou chorobou často končili s piatimi-šiestimi operáciami, vývodmi...,“ opisuje profesor Tibor Hlavatý, vedecký sekretár SGS. Dopĺňa, že „dnes žije vďaka moderným liekom drvivá väčšina pacientov úplne normálny život. Dokonca sa väčšina z nich dokáže vyhnúť aj obávaným operáciám.“
Pred 25 rokmi prišli na trh prvé biologické lieky, ktoré však nemuseli zaberať u každého pacienta. Nevýhodou bola aj ich horšia dostupnosť a vysoká cena. Aktuálne majú lekári na výber z viacerých alternatív. Posledné tri roky majú aj slovenskí pacienti možnosť vyskúšať inovatívne lieky. Podľa slov profesora Hlavatého sú pokroky v liečbe markantné - len tento rok prichádzajú dve nové metódy: „Revolučná technológia podávania kmeňových buniek a po dlhých rokoch nové selektívne imunosupresívum vo forme tabletiek.“
Ako zdôrazňuje, „je dôležité, aby sa veľké úspory, ktoré môže priniesť vstup biosimilárnych liekov, premietli nielen do zvýšenia ich dostupnosti pre pacientov, ale aj do zlepšenia starostlivosti pre tých, u ktorých neúčinkujú, a to napríklad vo forme nových inovatívnych liečebných metód,“ dodáva Hlavatý.
