Autoimunitné ochorenia sú pre vedu už desaťročia záhadou. Mnohé majú dedičný základ, ale vznikajú aj ako výsledok niekoľkých spolupôsobiacich rizikových faktorov. Podľa najnovšieho zistenia výskumníkov ich môžu spúšťať baktérie osídľujúce tenké črevo.
Experiment na myšiach, ktorý uskutočnili vedci z Yalovej univerzity, nasmeroval pozornosť lekárov na baktérie žijúce v tenkom čreve. Patogénne enterokoky z neho dokážu migrovať do ďalších orgánov, kde môžu vyvolať autoimunitnú reakciu – napríklad systémový lupus, Crohnovu chorobu, ulceróznu kolitídu, cukrovku typu 1 alebo autoimunitné ochorenia pečene.
Čítajte viac: Ďalší veľký mýtus odhalený? Probiotiká sú (možno) len vyhodené peniaze
Závery publikované v magazíne Science spájajú baktériu Enterococcus gallinarum s radom ochorení, do ktorých spadajú aj autoimunitné poruchy. Baktéria je schopná cestovať z čreva až do lymfatických uzlín, pečene a sleziny, kde iniciuje zápalový proces a spúšťa produkciu autoimunitných protilátok. Riziko spojené s Enterococcus gallinarum potvrdzujú aj nálezy tejto baktérie v pečeni pacientov s autoimunitným ochorením a v kultivovaných pečeňových bunkách zdravých ľudí.
Dobrou správou však je, že vedcom sa experimentálne podarilo potlačiť autoimunitné ochorenie u myší podaním antibiotika a vakcíny proti baktérii Enterococcus gallinarum. Zablokovaním rastu baktérií v tkanivách je možné zastaviť aj ich ochromujúce účinky na imunitný systém. Podľa slov Martin Kriegela, vedúceho autora výskumu, môže ďalší výskum správania baktérie E. gallinarum prispieť k zlepšeniu liečby pacientov s autoimunitným ochorením.
Podľa odborníkov trpí autoimunitnými chorobami približne 5 až 7 percent populácie a ich počet neustále narastá. Patria sem ochorenia prejavujúce sa v podobe gastrointestinálnych, reumatických, endokrinologických či neurologických ťažkostí. Medzi najznámejšie autoimunitné ochorenia patria celiakia, psoriáza či reumatoidná artritída a mnohé ďalšie.
