Myšlienka, že pozitívny pohľad na život a veselá myseľ pomáhajú odvrátiť chorobu, je stará ako ľudstvo samo. Možno vás prekvapí, ale má do seba omnoho viac, než by sa mohlo zdať!
V posledných niekoľkých desaťročiach sa pomaly darí odhaľovať zaujímavé a všadeprítomné spojenia medzi neurovedou a imunitným systémom. To, čo by sa mohlo na prvý pohľad javiť iba ako neformálny vzťah medzi mozgom a imunitou sa postupne rozrástlo na plnohodnotnú interdisciplinárnu oblasť štúdia známou ako psychoneuroimunológia (PNI), píše sa na medicalnewstoday.com.
Čítajte tiež: Odpad z mandaríniek nepatrí do koša: Úžasné využitie šupiek, ktoré vyriešia zdravotné problémy!
O tom, že stres môže vyvolať chorobu a naopak, príjemné chvíle s blízkymi nás upokojujú a dokonca dokážu odvrátiť bolesti či choroby, počuli už mnohí z nás. Kým pred niekoľkými desaťročiami sa hovorilo o pseudovede, čím ďalej tým častejšie tento názor nachádza silnú podporu aj u vedcov.
Vplyv mysle na zdravie
Pozrite sa na niekoľko príkladov, ako psychológia ovplyvňuje imunitný systém:
Vyššia úmrtnosť ovdovelých ľudí: Príbehy o tom, že dlhoroční partneri zomreli krátko po sebe, nie sú až také výnimočné. Štúdia, ktorá sa zamerala na tento jav, si všímala 95 647 nedávno ovdovených ľudí a zistila, že počas prvého týždňa po úmrtí partnera bola úmrtnosť preživšieho z páru dvakrát vyššia, ako by sa dalo štatisticky očakávať.
Črevá: V súčasnosti je už celkom dobre preukázané, že existuje silné spojenie medzi pretrvávajúcimi stresovými životnými udalosťami a nástupom symptómov funkčných gastrointestinálnych porúch, zápalových ochorení čriev a syndrómu dráždivého čreva.
Rakovina: Lekári a zdravotníci, ktorí sa starajú o onkologických pacientov vám potvrdia, že vyhliadky takéhoto pacienta sú veľmi úzko prepojené s kvantitou a kvalitou psychologickej podpory.
Problémy s kožou: Psoriáza, ekzém a astma úzko súvisia so psychikou. Stresujúci deň v kancelárii môže pokojne skončiť svrbiacou pokožkou.
Hojenie rán: Rýchlosť, akou sa liečia zranenia je tiež spojená s psychologickými faktormi. Napríklad zvýšená úroveň strachu alebo strachu z chirurgického zákroku sa spája s horšími výsledkami vrátane dlhšieho pobytu v nemocnici, väčších pooperačných komplikácií a vyššej miery opätovnej hospitalizácie. V jednej štúdii, zameranej na pacientov s chronickými ranami na dolných končatinách tí, ktorí hlásili najvyššiu úroveň depresie a úzkosti, preukázali výrazne oneskorené hojenie.
Myšlienky silnejšie ako strava a cvičenie
Za otca modernej psychoneuroimunológie je považovaný psychológ Robert Ader. Aj v nadväznosti na jeho výskum neuroimunológia vníma ako primárny faktor zdravia myšlienky. A to bez ohľadu na stravu, cvičenie či genetiku! S podobnými názormi pracuje aj psychoneurokardiológia a podobné disciplíny.
Príkladom toho, že myšlienky naozaj dokážu ovplyvniť zdravie môže byť aj Jeanne Calmentová, zadokumentovaná ako najdlhšie žijúca žena sveta. Zomrela vraj pol roka pred 123. narodeninami. Tento úctyhodný vek dosiahla aj napriek tomu, že jej životný štýl nebol ani náhodou ukážkový. Práve naopak. Fajčila takmer celý život, dopriala si pravidelne víno a jedla na kilá sladkosti z rafinovaného cukru, a to až do veku 119 rokov, keď ju začalo zdravie postupne zrádzať. V čom teda tkvelo tajomstvo jej dlhého života?
Hovorí sa, že mala nesmierne pohodovú povahu a nezaťažovala sa mentálnym stresom. Jej výhodou bolo to, že po celý život bola vďaka rodinnému bohatstvu zabezpečená a neriešila problémy každodenného života.
„Ak s niečím nedokážete nič urobiť ani to nijako ovplyvniť, nech vás to potom netrápi,“ znelo jej krédo, vďaka ktorému prežila dlhý a krásny život.
Objavujú sa aj teórie, že dlhovekosť Jeanne Calmentovej je podvod. I keď podľa väčšiny dokumentov zomrela v roku 1997, podľa ruských vedcov prišla o život už v roku 1934 a odvtedy sa za ňu vydávala jej dcéra Yvonne.
Odbúrajte stres úsmevom
Nech už to bolo s Jeanne tak či onak, spokojnosť, úsmev, pozitívny pohľad na svet, prajnosť, empatia a láskavosť sú určite silnými činiteľmi našich životov, ktoré výrazne určujú to, ako ten svoj zvládneme. Stres, nervozita, závisť či neprajnosť neprinášajú zdravotné komplikácie iba nám, ale obťažujú aj ľudí okolo nás.
Ak patríte k nervóznym typom, ktoré sa ľahko dostanú do stresu a nervozity, odborníci na psychoneuroimunológiu odporúčajú vedome sa snažiť odbúravať stres. Skúste sa nahlas smiať, počúvajte obľúbenú hudbu, meditujte, cvičte jogu alebo pilates, vyčistite si mozog v prírode. V dnešnom uponáhľanom svete je potrebné ísť svojmu pokojnému ja aktívne oproti.
