Depresia. Duševná bolesť a nepohoda, ktorá nemá hĺbku ani šírku a predsa je bezodná. V človeku sa bezútešná temnota rozpína, až kým nepríde zlom. Nie každý má silu tejto nepríjemnej diagnóze vzdorovať. Čoraz viac dôkazov napovedá, že depresia je choroba, ktorá nesúvisí len so psychikou.
Podľa WHO trápi depresia až 300 miliónov ľudí rôznych vekových skupín po celom svete. Postihuje viac žien ako mužov a jej najzávažnejšou komplikáciou je zvýšené riziko samovraždy. Až 800-tisíc ľudí s depresiou si každoročne dobrovoľne skracuje život v dôsledku tejto mučivej diagnózy. Samovražda je tiež druhou hlavnou príčinou úmrtia u 15 až 29-ročných.
Čítajte viac: V noci pracujú státisíce Slovákov: Hrozí im rakovina a poškodenie DNA
Depresia je pojem, nad ktorým si psychiatri, psychológovia a vedci už desaťročia lámu hlavy. Vedia, aké faktory vedú k jej vzniku, ako sa prejavuje, poznajú niekoľko účinných liekov, ale nevedia, či ju zaradiť medzi rýdzo duševné alebo neurologické poruchy. Nová štúdia z Edinburghskej univerzity uverejnená v Scientific Reports do tejto problematiky vrhá viac svetla.
Depresia mení bielu hmotu mozgu
Depresia je podľa edinburghských vedcov spojená so zmenami v štruktúrach mozgu. Kľúčovou oblasťou je najmä biela hmota mozgu, ktorá je u pacientov s depresiou výrazne zmenená. Štúdia kompletizuje výskum mozgu 3 461 pacientov a je najrozsiahlejšia svojho druhu. Vedci pri nej pracovali s pokročilou technológiou, pomocou ktorej dokázali vytvoriť podrobnú mapu bielej hmoty mozgu pacientov. Medzi vzorkami tak dokázali nájsť aj veľmi malé štrukturálne rozdiely.
Osoby trpiace depresiou majú v porovnaní so zdravými ľuďmi odlišnú štrukturálnu stavbu bielej hmoty. Zdá sa, že diagnóza depresie koreluje práve s jej integritou. Príčina, ktorá vyvoláva zmeny štruktúry, je však pre vedcov záhadou. Je to azda depresia sama, ktorá takto zásadne mení mozog? Alebo ide o vrodený či získaný problém, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť vzniku depresie?
Výsledky výskumu naznačujú, že depresia je viac biologický, resp. neurologický problém ako psychologický, ktorý má súčasne genetické pozadie. Neznamená to však, že psychologické faktory alebo psychoterapia nezohrávajú pri depresii a jej liečbe význam. Závery štúdie sú dôležité najmä vo vzťahu k hľadaniu účinnej liečby a prevencie.
