V noci pracujú státisíce Slovákov: Hrozí im rakovina a poškodenie DNA

19.07.2017

S pravidelnou nočnou prácou majú skúsenosti státisíce Slovákov. Mnohí z nich bojujú s únavou a rôznymi zdravotnými problémami. Americkí vedci teraz zistili, že riziko nesúvisí len s vyčerpanosťou. Noční zamestnanci môžu tiež častejšie trpieť rakovinou. Na vine je slabšia produkcia dôležitého hormónu.

 

Slabšia produkcia hormónu melatonínu môže byť zodpovedná za zníženú schopnosť čeliť poškodeniu DNA a môže zvyšovať riziko vzniku nádorov. Za nebezpečné sú už dlho považované zamestnania, v ktorých je nutné v noci bdieť: to zvyšuje riziko vzniku cukrovky, kardiovaskulárnych ochorení, obezity a infarktov, napísal taliansky denník Corriere della Sera.

Čítajte viac: Prelomové zistenie o najhoršej nočnej more ľudstva: Všetko je inak, ako si lekári mysleli

Podľa posledných dostupných informácií zo Štatistického úradu SR pozná pravidelnú nočnú prácu viac ako 393-tisíc Slovákov, pričom v noci pracuje viac mužov ako žien (252,6-tisíc mužov a 140,9-tisíc žien). Občas v noci pracuje okolo 160-tisíc Slovákov. Ak vezmeme do úvahy rôzne zdravotné psycho-fyzické faktory nočnej práce, všetci sú potenciálne ohrozenou skupinou.

Nočný spánok nič nenahradí

Jeden z posledných výskumov ukazuje, že aspoň pokiaľ ide o nádory, môže problém závisieť od neschopnosti opravovať škody spôsobené na DNA, ktoré vznikajú pri normálnej bunkovej aktivite a zvyčajne sú spojené s obranným systémom organizmu. Tieto mechanizmy narušujú výmennú prevádzku látok, pretože v tele sa vytvára menej melatonínu.

Vedci sledovali viac ako 200 ľudí, ktorí pracujú v nočných zmenách. Zistili, že keď spia skôr cez deň, aby nahradili nočné bdenie, mali v moči menej metabolitu produkovaného pri opravách bunkovej DNA, 8-hydroxy-2'-deoxyguanozínu, než tí, ktorí v noci spali. To naznačuje možnú zníženú schopnosť opravy DNA, ak človek nie je v posteli v hodinách bežne určených k odpočinku.

Parveen Bhatti z Výskumného strediska Freda Hutchinsona v Seattli dôkladnejšie analyzoval 50 účastníkov výskumov, u ktorých boli rozdiely v množstve metabolitu medzi nočným a denným spánkom najvýraznejšie. Zistil napríklad, že aj množstvo spánkového hormónu melatonínu bolo rôzne: keď bola sledovaná osoba v noci hore, bolo množstvo melatonínu oveľa nižšie, ako keď táto osoba v noci spala.

Hormón v tabletkách?

Inak povedané, aj potom, ako boli zohľadnené faktory, ktoré môžu výsledky ovplyvniť (napríklad konzumácia alkoholu alebo kratší spánok cez deň po nočnej práci), účinky na úrovni markeru opravy DNA zostávajú zjavné. Podľa získaných údajovej sú v prípade, že človek spí cez dňa namiesto noci, mechanizmy korekcie DNA aktívne iba z 20 percent oproti tomu, keď človek spí v noci.

„Naše údaje nemožno úplne zovšeobecňovať, pretože vzorka účastníkov výskumov bola dosť homogénna. Nezisťovali sme ich stravovacie návyky a úroveň antioxidantov, ktoré môžu výsledky ovplyvniť. Napriek tomu sa zdá rozumné predpokladať, že tí, ktorí pracujte v noci, produkujú menej melatonínu, čo súvisí s obmedzenou schopnosťou opravovať DNA,“ poznamenal Bhatti. „Ak sa naše výsledky potvrdia, bolo by možné uvažovať o podávaní melatonínu osobám pracujúcim v noci, aby sme zabránili potenciálne patogénnym účinkom takejto práce,“ dodal.

Nedostatok melatonínu môže naštrbiť zdravie

„Z rakoviny však nemožno obviňovať len nočnú prácu,“ vysvetľuje popredný slovenský biológ z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Michal Zeman. Neexistujú totiž priame vedecké dôkazy, ktoré by rozvoj rakoviny spájali s nočnou prácou. Rakovina je skôr výsledkom súčinnosti viacerých faktorov.

Existuje však štúdia, ktorá porovnávala účinky nočnej práce na zdravotné sestry pracujúce na zmeny, dopĺňa profesor Zeman. Na pozícii zdravotných sestier museli osoby zapojené do výskumu pracovať minimálne 20 rokov s tým, že mesačne absolvovali minimálne tri nočné zmeny. „Epidemiologicky sa u nich zvýšilo percento výskytu rakoviny prsníka,“ opisuje s upozornením, že práca zdravotných sestier je často veľmi stresujúca. „Iné štúdie však takúto súvislosť nepotvrdili,“ dodáva.

Pôvodcu problémov možno hľadať aj inde, než v samotnej nočnej práci. Nočné osvetlenie podľa profesora Zemana znižuje produkciu hormónu spánku – melatonínu, ktorý má zároveň aj protektívny účinok, pretože chráni DNA pre oxidačným pôsobením. Má teda významný vplyv na ľudské zdravie. „Niektorí ľudia nočné bdenie fyziologicky nezvládnu. Ich organizmus začne bojovať s opakovanými zápalmi či chorobami, ktorých príčinou môže byť jednoduchý fakt – patria k rannému chronotypu, medzi ‚ranné vtáčatá‛. Večerné typy sú flexibilnejšie a vo všeobecnosti aj prácu v noci lepšie zvládajú,“ uzatvára odborník.

Vhodná skôr pre nočné sovy, radí psychológ

Podľa klinického a dopravného psychológa Daniela Kotrča z ambulancie Neonyx v Žiline je potrebné rozlišovať, či nočná práca dopĺňa prácu začatú cez deň, alebo hovoríme o nočnej zmene. V prvom prípade je to len snaha dohnať sklz v práci, dotiahnuť niečo, čo je ‚nevyhnutné‛. Ale 16 hodín práce nemusí z hľadiska produktivity znamenať dvakrát osem hodín práce. Jej význam nájdeme iba v návaloch povinností, ktoré sú ojedinelé a určite nie sú štandardom,“ vysvetľuje.

V druhom prípade je však nočná zmena súčasťou cyklov ranných a poobedných pracovných časov, pričom existujú aj prípady pracovníkov, ktorí pracujú iba v noci. „A tu je rozdiel v krátkodobých a dlhodobých účinkoch. Krátkodobo sa zvyčajne dokážeme psychicky prispôsobiť nočnej práci. Dlhodobo sú dopady už viac negatívne. Zmena biorytmov nás vykoľají najmä v prechode na nočnú prácu (napríklad z rannej). Citlivejší ľudia sa adaptujú pomalšie a môžu vykazovať psychické obmedzenia, ba až problémy. Napríklad pocity telesnej i psychickej únavy, podráždenosti a napätia, zvýšenej miery afektívnych reakcií, konfliktnosti a časom sa môžu vynárať aj depresívne príznaky (ktoré ale nemusia hneď viesť k diagnóze depresie). Dôležité sú aj sociálne obmedzenia. Reálne je hlavne riziko obchádzania sa s partnermi či deťmi, ktorí fungujú v dennom režime. Práca v noci je náročnejšia aj na kapacity našej sily, pozornosti a bdelosti. Príplatky za nočnú prácu síce zamestnancov motivujú, no z dlhodobého hľadiska je výraznejšou motiváciou ľudí len snaha udržať si prácu, neprísť o zamestnanie,“ vysvetlil psychológ.

Ako dodal Daniel Kotrč, nočná práca má význam najmä pre zamestnávateľov, ak je nočná prevádzka výhodná alebo potrebná. Pre zamestnancov má však zmysel len vtedy, ak sú skôr „nočnými sovami”, teda ľahšie ako počas rušného dňa pracujú večer, alebo až do noci.

Fotogaléria


Tagy:
rakovina DNA nočná práca

19.07.2017  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: ČTK, zh

Ďalšie články

Diskusia