Odborníčka radí: Týmto CHYBÁM sa pri dojčení VYHNITE!

Na otázky odpovedá MUDr. Romana Udvardy, lekárka pediatricko-neonatologického oddelenia a laktačná poradkyňa Nemocnice AGEL Levice.

 

V 80. rokoch sa veľmi propagovalo umelé mlieko, dnes sa veľmi propaguje dojčenie. Podľa NCZI aj reálne stúpa množstvo dojčených detí. Realizuje sa istá forma edukácie o dojčení priamo v nemocnici na šestonedelí?

Stále viac a viac matiek si dohľadáva informácie o dojčení a má snahu edukovať sa už počas tehotenstva. Je vynikajúce, keď do pôrodnice prídu ženy už čiastočne informované, kedy poznajú napríklad webovú stránku o. z. MAMILA, následne práca s takouto mamičkou je od začiatku veľmi efektívna. Avšak nie každá nemocnica na SR disponuje laktačným poradenstvom priamo na oddelení tak, ako je tomu u nás v pôrodnici v Leviciach.

 

Prečo je materské mlieko tou najideálnejšou potravou pre bábätko?

Materské mlieko svojím zložením je jednoznačne unikátnym a nenahraditeľným zdrojom najcennejších látok pre zdravý vývin každého dieťaťa. Nie nadarmo sa hovorí, že je to tekuté zlato. V každej fáze psychomotorického vývinu dieťaťa sa prispôsobuje aktuálne jeho potrebám. Ak by sme išli špecifickejšie do jeho zloženia, obsahuje napríklad viac ako 200 rozličných druhov oligosacharidov, z bielkovín aj tzv. ľudský alfa laktalbumín (HAMLET), ktorý má protirakovinové účinky, antimikrobiálne faktory, nukleotidy - štrukturálne jednotky DNA a RNA, rastové faktory, ktoré zabezpečujú dozrievanie výstelky čriev u dieťaťa a mnoho iných nenahraditeľných látok. Nesmieme však zabúdať na to, že dojčenie nie je len o príjme samotného materského mlieka. Dieťa si pri dojčení reguluje všetky fyziologické funkcie tela - činnosť srdca, dýchanie, vyzrievanie štruktúr mozgu, spracovanie živín a mnoho ďalších.

Náhľady na to, dokedy je vhodné dojčiť sa rôznia. NCZI spomína do 23. mesiaca života dieťaťa, no niektoré mamičky dojčia aj podstatne dlhšie, niektoré, naopak, kratšie. Do akého veku má pre dieťa reálny zmysel dojčenie?

Dojčenie má svoj význam v každej fáze vývinu dieťaťa až do momentu, kedy je dieťa natoľko zrelé, že dospeje k procesu samoodstavenia. Ten môže nastať najskôr po 2,5 roku života. WHO odporúča pokračovať v dojčení po fáze výlučného dojčenia, ktorá trvá prvých 6 mesiacov, minimálne do 2. roku života dieťaťa. Proces samoodstavenia je veľmi individuálny a každé dieťatko doň dozreje podľa svojich potrieb.

 

S čím predovšetkým majú prvorodičky pri svojich začiatkoch s dojčením problém?

Najčastejšie sa stretávam s nesprávnou polohou, a teda smerovaním dieťatka na prsník a taktiež spôsobom, akým sa dieťa na prsník prisáva. Častým úskalím je aj snaha dojčiť v zavinovačke, ktorá okrem iného vytvára bariéru medzi matkou a dieťaťom. Ďalej sú to bolesti bradaviek ako následok nesprávneho prisatia. A časté je aj časovanie dojčenia so snahou priblížiť sa intervalom dokrmovania umelým mliekom (2 - 3hodiny). Z vyššie spomenutého následne dochádza k oneskorenému zvýšeniu tvorby mlieka alebo naopak k prílišnému a bolestivému "naliatiu" prsníkov, kedy si dieťatko nedokáže odoberať materské mliečko podľa svojich potrieb.

Stáva sa aj to, že matka od začiatku odmieta dojčenie? Prečo?

Áno, mame prípady, kedy si matka prežila silnú traumu pri dojčení predošlého dieťatka, prípadne sa domnieva, že pri terapii, ktorú užíva je dojčenie kontraindikované. Obrovský význam má včasná pomoc a rozhovor s takouto mamičkou, aby sa dostala čím skôr k správnym informáciám. Avšak máme aj ženy, ktoré z osobných dôvodov na tému dojčenie odmietnu viesť rozhovor napriek poskytnutým informáciám o benefitoch dojčenia pre dieťa aj pre matku. V takom prípade, samozrejme, ich rozhodnutie rešpektujeme a snažíme sa, aby u nich nenastali žiadne komplikácie a laktácia sa zastavuje.

Dojčenie asi tiež prechádza istými fázami - najprv je mlieka veľa, potom sa jeho množstvo prispôsobí reálnym potrebám dieťaťa. Prvorodičky z toho ale môžu mať stres. Dá sa hovoriť o nejakých "štandardizovaných fázach", ktoré by ich upokojili vedomím, že je to v poriadku a normálne?

Samozrejme. Najideálnejšie je, keď je žena od začiatku v kontakte s laktačnou poradkyňou, ktorá ju vopred pripraví na jednotlivé situácie a pocity, s ktorými sa môže pri dojčení stretnúť. Dôležité je vedieť včasne a správne zareagovať a byť informovaná.

Množstvo asi najmä prvorodičiek siaha po rozličných prípravkoch, ktoré by mali s laktáciou pomôcť. U nás je to azda najčastejšie senovka a benedikt, aký je váš názor na tieto “pomôcky"? Sú z aspektu napríklad možného rozvíjania alergií bezproblémové? A aký môžu mať vplyv na matky-alergičky?

Vo fáze, kedy potrebujeme laktáciu podporiť, je najdôležitejšia komplexnosť prístupu. Kľúčové je, ako vyzerá pitie bábätka na prsníku, aká je jeho výdatnosť. Pri osobnom stretnutí s laktačnou poradkyňou matka upraví polohu, techniku prisatia dieťaťa, prípadne pomôže zvýšiť príjem materského mlieka zo strany dieťatka stláčaním a striedaním prsníkov. Vysvetlia si význam kontaktu koža na kožu, ktorý je pre podporu laktácie kľúčový. Laktačná poradkyňa skontroluje prítomnosť podjazykovej uzdičky, ktorá má častokrát veľký vplyv na výdatnosť pitia, a teda správne prisatie. Následne sa môžu porozprávať o produktoch podpory tvorby mliečka, ktoré sú však vždy iba doplnkom a nie jediným účinným prípravkom na podporu tvorby mlieka. Ich užívanie  by malo byť pri rozličných ochoreniach žien vždy skonzultované s lekárom alebo lekárnikom.

 

Aké sú teda tipy na podporu laktácie?

Kontakt koža na kožu, dojčenie podľa potrieb dieťatka bez časových intervalov, úprava polohy a prisatia, stláčanie prsníka, striedanie prsníkov či odstránenie umelých prsných náhrad (cumlíky, fľaše, klobúčiky)

Je vôbec potrebné laktáciu podporovať?

Áno, v prípade, že tvorba materského mliečka matky poklesla a dieťatko nepije na prsníku výdatne, čo sledujeme podľa pohybu brady a prítomnosti páuz v nej. Dieťa sa môže prejavovať štrajkom pri dojčení a nepriberá dostatočne,  hydratácia je slabšia, a teda sa zníži potrebné množstvo premočených plienok za deň. Matka môže spozorovať suchšie pery a vnútorné líca.

 

Asi nie úplne každá žena má predispozície na to, aby sa stala dojčiacou mamou. Kedy by si mala mamina uvedomiť, že je vhodné nechať to tak a zamerať sa na iné ciele?

Len veľmi malé percento žien skutočne reálne nemôže dojčiť. Odporúčam vždy skontaktovať laktačnú poradkyňu v okolí bydliska. Spoločne vedia situáciu skonzultovať a nájsť prípadné riešenia. Pomoc treba vyhľadať čím skôr, aby si mamina s dieťaťom mohli dojčenie naďalej užívať.

 

Niektoré maminy, ktorým dojčenie nejde, sa trápia, že ich dieťaťu sa dostáva umelé mlieko. Je to naozaj až taký problém, že by sa mali naozaj obáívať?

Umelé mlieko nikdy nebude ekvivalentom materského mlieka. Treba si uvedomiť, že dojčenie je v neposlednom rade o vzťahovej väzbe, ktorú si matka a dieťa vytvárajú. Netvrdím však, že túto väzbu nemôžu nadobudnúť aj mamičky, ktorým sa z rôznych príčin dojčiť nepodarilo.