Tŕpnutie či brnenie v končatinách môže mať rôzne príčiny. Čo sa pri tomto nepríjemnom pocite v tele vlastne deje a môže poukazovať na nejaké ochorenie? Na to sme sa spýtali doktorky Petry Došekovej z Neurologickej kliniky Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Tŕpnutie v končatinách alebo inej časti tela lekári odborne nazývajú parestézia. Subjektívne ju vnímame ako nepríjemný kŕč, ale aj zimomriavky, pálenie či pocit pichania. „Tŕpnutie v určitej oblasti tela už niekedy pociťoval každý z nás a je to v podstate len prejav prechodne zhoršenej funkcie v oblasti periférneho nervového systému,“ vysvetľuje doktorka Petra Došeková.
Čítajte viac: Choroba, ktorú si ľudia mýlia s inou: Únava a zabúdanie sú len prvé varovné príznaky
„Parestézie však môžu signalizovať aj ochorenia centrálneho nervového systému, ktorý tvorí mozog a miecha, prípadne samotné ochorenia periférnych nervov. Môžu byť akútne alebo chronické a môžu mať desiatky možných príčin, teda aj rôzne vysvetlenia toho, čo sa v tele vlastne deje,“ upozorňuje ďalej odborníčka.
Deficit minerálnych látok v tele
Jedným z bežných dôvodov tŕpnutia môže byť deficit niektorých minerálnych látok v organizme –draslíka, sodíka alebo horčíka. „Za určitých podmienok, pri ktorých dochádza k prechodnej minerálnej nerovnováhe, môže dôjsť k zvýšenému dráždeniu periférnych nervov s následným pocitom tŕpnutia v tých oblastiach kože, ktoré sú týmito nervami najviac zásobené – v rukách, nohách, prípadne v oblasti tváre, prevažne okolo úst,“ približuje lekárka s tým, že najčastejšou príčinou takejto prechodnej poruchy je hyperventilácia (rýchle dýchanie) pri rozrušení, akým je napríklad panický atak. Dôsledkom je zmena pH vnútorného prostredia, zníženie prahu dráždivosti periférnych nervov a pocit tŕpnutia, ktorý sa môže prejavovať aj viditeľnými kŕčmi či svalovými zášklbmi. Pri ťažkom a dlhotrvajúcom nedostatku minerálov a vitamínov sa k parestéziám pridružujú aj poruchy očných pohybov, poruchy chôdze, koordinácie či poruchy pamäti a správania.
Ďalšou pomerne častou, nechorobnou a prechodnou príčinou nepríjemného brnenia, je uvoľnenie dlhšie trvajúceho tlaku na oblasť periférneho nervu, napríklad pri priľahnutí končatiny v noci, dopĺňa lekárka.
Urgentný zdravotný problém
Ak je príčinou tŕpnutia poškodenie periférneho nervu, dochádza k narušeniu jeho myelínového obalu, ktorý funguje ako akýsi izolant. Vtedy sa podľa slov lekárky zhoršuje funkcia nervu – nerv vytvára vzruchy v nesprávnych častiach vplyvom poškodenia jeho izolačného obalu.
„Dlhšie trvajúce tŕpnutie môže signalizovať aj poruchu v oblasti mozgu a miechy. Príčiny bývajú rôzne. Môže byť prejavom ložiskového poškodenia, akým je napríklad cievna mozgová príhoda, či roztrúsená skleróza. Vtedy býva tŕpnutie väčšinou na jednej strane tela, vrátane tváre a končatín, či pri poškodeniach miechy od rôznej úrovne krku, trupu či brucha smerom nadol,“ vysvetľuje. Ak vznikne tŕpnutie na jednej strane tela, prípadne je sprevádzané slabosťou končatín či poklesnutím ústneho kútika na tej istej strane tela, môže ísť o náhlu cievnu mozgovú príhodu. Vtedy je nutné neodkladne privolať rýchlu zdravotnú pomoc - len tak je možné zabrániť doživotným následkom.
Symptómy poškodenia periférneho nervu
„Poškodenie akéhokoľvek periférneho nervu, ktorý obsahuje vlákna nesúce informácie (napr. o dotyku a tlaku) z oblasti kože smerom do mozgu a miechy sa môže prejavovať parestéziami. Počiatočné štádiá nervového poškodenia typicky sprevádzajú pocity tŕpnutia, pichania, chladu či iné nepríjemné vnemy. Pri ťažkom poškodení periférneho nervu môže dôjsť až k úplnej strane citlivosti v oblasti tela, ktorá je týmto nervom zásobená, nezriedka aj k strate svalovej sily v danej lokalite, ktorá vzniká z poškodenia motorických vlákien vedúcich informácie z centrálnej nervovej sústavy do oblasti svalov,“ objasňuje doktorka Došeková.
Príkladom ochorenia, ktoré vzniká poškodením mediánneho nervu, je tzv. syndróm karpálneho tunela. Prejavuje sa tŕpnutím hornej končatiny s vyžarovaním do dlane. Väčšinou vzniká vplyvom dlhotrvajúceho jednostranného zaťaženia zápästia alebo pri poškodení štruktúr v oblasti zápästia s následným útlakom mediánneho nervu (napr. pri cukrovke, reumatoidnej artritíde, zadržiavaní vody v tele počas tehotenstva alebo počas menopauzy).
„Pri syndróme karpálneho tunela vznikajú parestézie v tej časti ruky, ktorá je týmto nervom zásobená, a to prevažne v oblasti palca, ukazováka a prostredníka a časti prstenníka. Parestézie môžu sprevádzať bolesti, a to najmä nočné, keď typicky dochádza k úľave po vytrasení ruky. Okrem mediánneho nervu môžu byť postihnuté aj iné nervy v oblasti tela. Na horných končatinách môže ísť napríklad o syndróm kubitálneho kanála, keď je poškodený ulnárny nerv v oblasti lakťa s vyžarovaním bolestí a tŕpnutia prevažne do posledných dvoch prstov. Príčinou poškodenia periférneho nervového systému môže byť aj poškodenie štruktúr chrbtice, napr. pri degeneratínych zmenách stavcov či pri poškodeniach medzistavcových platničiek, keď tlak na nervové korene môže vyvolať pocit tŕpnutia končatiny,“ opisuje neurologička.
Diabetická polyneuropatia
Jedným z typických ochorení, ktoré môžu poškodiť periférne nervy, je cukrovka. „,Diabetická polyneuropatiaʻ môže byť spojená s pocitmi nepríjemného pálenia, pichania či chladu prevažne v oblasti rúk a nôh, v tzv. ,rukavičkovejʻ a ,ponožkovitejʻ oblasti. Taktiež sa môže prejaviť nestabilitou pri chôdzi, najmä počas tmy a na nerovných povrchoch. Pri takýto pocitoch je namieste vyhľadať všeobecného lekára, ktorý následne určí ďalší postup vyšetrení,“ odporúča odborníčka.
Elektromyografické vyšetrenie
Ľudia, ktorým tŕpnu končatiny pravidelne, alebo sa sťažujú na nepríjemné pocity pálenia či mravčenia v určitej oblasti tela, by nemali odkladať návštevu svojho všeobecného lekára, ktorý ich nasmeruje k špecialistovi. „Pri podozrení na poruchu v oblasti periférneho nervového systému môže pacient po indikácii neurológa podstúpiť tzv. elektromyografické vyšetrenie. Ide o špecializované vyšetrenie so zameraním na funkciu periférnych nervov a svalov,“ odporúča doktorka Došeková.
