Vôni a chuti škorici odolá len málokto. Je vynikajúcou prísadou do pečenia, a tí kreatívnejší si ňou vedia „okoreniť“ aj kávu alebo jogurt. Podľa výskumníkov má škorica vlastnosti, ktoré by mohli pomôcť riešiť celosvetovú krízu antibiotickej rezistencie.
Antibiotiká prestávajú byť účinné voči rezistentným baktériám a medicína zúfalo hľadá riešenie. Podľa novej štúdie austrálskych vedcov z Swinburne University of Technology môže byť práve škorica atraktívna pre budúci farmaceutický výskum a využitie. Obsahuje totiž zložky schopné likvidovať mikróby.
Čítajte viac: Päť pokladov z kuchyne podľa doktora Bukovského: Mimoriadne účinky korenín na zdravie!
Látkou, ktorá najviac zaujala pozornosť vedcov, je cinnamaldehyd (CAD), zlúčenina, ktorá škorici dodáva charakteristickú chuť a vôňu. Vedci skúmali, ako si CAD poradí s tzv. biofilmom, zlepencom mikroorganizmov, ktorý je nepreniknuteľným štítom pre antibiotiká. Táto vysokoorganizovaná štruktúra môže byť zdrojom pretrvávajúcich infekcií.
Dva v jednom
Výskumníci testovali účinnosť CDA na baktérii Pseudomonas aeruginosa, ktorá vyvoláva infekcie u ľudí so zníženou imunitou. CDA bola v laboratórnych podmienkach účinná až v dvoch tretinách prípadov – dokázala rozkladať biofilm a zabraňovať šíreniu baktérií.
Podľa výskumníkov by stálo za pokus dôkladne preskúmať možnosti stáročia známych prírodných liečiv, akým je napríklad aj škorica. Toto korenie totiž obsahuje veľmi cenné antimikrobiálne zlúčeniny, voči ktorým si baktérie nestihli vytvoriť rezistenciu, ako je to v prípade antibiotík. Podrobnosti zverejnil odborný magazín Microbiology.
Škorica je korením, ktoré v sebe snúbi hneď niekoľko benefitov. Okrem antibakteriálneho účinku dokáže naštartovať spomalený metabolizmus a pomáhať pri spaľovaní kalórií. Má silné antioxidačné účinky a eliminuje vplyv voľných radikálov na organizmus.
