Kontakt s ušľachtilým zvieraťom, ktoré v ľuďoch môže vzbudzovať aj veľký rešpekt, výrazne pomáha zlepšovať duševné aj fyzické zdravie človeka bez ohľadu na jeho vek. Na koni sa pritom vôbec nemusí jazdiť.
Pod správnym vedením môže vzájomný kontakt človeka a koňa pomôcť nielen pri prežívaní bolesti, úzkosti či traumy, ale aj pri neurodegeneratívnych ochoreniach, adaptačných ťažkostiach alebo problémoch so socializáciou.
Terapia koňmi čoraz viac získava na popularite, pretože toho, čo všetko sa ňou dá dosiahnuť, je skutočne veľa. Intervencia s koňmi je pritom vhodná pre každého, od detí až po seniorov.
Kontakt človeka so zvieraťom pod odborným vedením terapeuta pomáha zlepšovať sociálne interakcie, má pozitívny vplyv na fyzické zdravie, ale aj na sebauvedomenie a sebadôveru. Má uplatnenie u detí s poruchou správania, pri poruchách autistického spektra, pri traumách, záťažových situáciách aj úzkostných stavoch.
Naši predkovia to vedeli
„Existuje viacero prístupov, ktoré zakomponovali kone do starostlivosti o zdravie človeka. Pozitívne účinky koňa na človeka boli popísané už v starovekom Grécku. Hippokrates veril, že jazda na koni má akýsi liečivý rytmus a písal o potenciáli jazdy na koni. Vtedajší lekári ju odporúčali ako preventívnu liečbu duševných problémov. V roku 1870 bola publikovaná prvá štúdia o účinkoch jazdenia na koni pre človeka a o osem rokov neskôr vyšla kniha Benefity jazdy na koni z medicínskeho hľadiska,“ ponára nás do dejín liečivej pomoci koní psychologička Jana Janičová, zakladateľka občianskeho združenia Horses Heal.
Kým pri liečbe chorôb pohybového aparátu a problémoch fyzického tela má liečivý účinok jazda na koni a pravidelný rytmus pohybu, z pohľadu duševného zdravia je prospešný najmä kontakt a puto, ktoré vznikne medzi človekom a zvieraťom.
„Vzájomný kontakt človeka a koňa môže pomôcť zlepšiť náladu, redukovať stres a napätie alebo zmierniť úzkosti,“ dodáva J. Janičová.
Ako to funguje?
Vďaka tomu, že užitočný je už samotný kontakt so zvieraťom, nie je podmienkou vysadnúť mu na chrbát a jazdiť. Preto je tento typ intervencie vhodný aj pre malé deti či starších ľudí s pohybovými obmedzeniami.
„Kôň dokáže byť veľmi nápomocný, aj keď pri ňom stojíte a komunikujete prostredníctvom postoja, gest a výrazu tváre. Každý pohyb, pohľad a dokonca aj tlkot nášho srdca či intenzita dýchania je pre koňa nejakým signálom. Kôň ich vníma a inštinktívne reaguje. Neintriguje, nekonšpiruje, ale zrkadlí. Pre človeka môže byť úžasným spoločníkom aj učiteľom,“ pokračuje odborníčka.
Kôň registruje to, čo sa v jeho bezprostrednej blízkosti deje, pretože je to stádovité zviera, je naučené vnímať svojich spoludruhov, ale aj ďalšie impulzy z okolia.
Psychologička Jana Janičová využíva pri intervencii s koňmi štruktúrovaný program EAI kombinovaný s technikami arteterapie. Prirodzené prírodné prostredie je rovnako nápomocné a terapeutické účinky sa dostavujú vďaka využívaniu všetkých zmyslov na strane zvieraťa, terapeuta aj klienta.
„Našou mylnou predstavou je, že kone pri komunikácii reagujú na verbálne prejavy, to je však naučené správanie. Kone sú lovené zvieratá, zvuk by v prírode predátora upozornil na ich prítomnosť a stali by sa ľahkou korisťou. Kone komunikujú neverbálne. Pri interakcii s nimi nám pomáhajú uvedomovať si, že naše telo za nás hovorí neustále. Učíme sa tak viac vnímať polohu tela, gestá, pohľad či mimiku, teda viac si uvedomíme silu našej neverbality,“ pokračuje J. Janičová z o. z. Horses Heal.
Kamarát pre deti
Cieľom terapie je teda dosiahnuť puto medzi koňom a človekom, s ktorým sa ďalej pracuje. K tomuto cieľu vedie mnoho rôznych ciest, ktoré terapeut volí na základe okolností (predispozícia, vek a stav dieťaťa, dospelého alebo seniora).
„Zážitkovú intervenciu realizujeme cez tematicky orientované hry a úlohy, ktorých hlavným zmyslom je podporovať duševné zdravie detí, adolescentov aj dospelých,“ vysvetlila psychologička.
Štruktúrovaný program vedie tím odborníkov, ktorí pomáhajú zvládať simulované situácie zamerané na prekonávanie emocionálnych, kognitívnych, motorických a sociálnych obmedzení.
Nie je nič nezvyčajné, že deti sa na začiatku terapie koňa boja – je to pre ne obrovské zviera. Nakoniec však odchádzajú spokojné, uvoľnené, neraz aj veselé. Workshopové programy pre deti sú organizované tak, aby si každé dieťa našlo svoje.
Koníky môžu hladkať, dotýkať sa ich, sedieť na nich, jazdiť s pomocou vyškolených dobrovoľníkov. Môžu koníka objímať, cítiť jeho teplo, nechať na seba pôsobiť rytmus jeho chôdze. To všetko má blahodarný a upokojujúci účinok na fyzickej aj duševnej úrovni.
Deti s poruchou pozornosti, deti s poruchou autistického spektra, deti fyzicky hendikepované – tie všetky nachádzajú pri koníkoch nového kamaráta, uvoľnenie a skvalitnenie života.
Nádej pre seniorov
Sociálny kontakt často chýba aj seniorom. Tí vplyvom veku aj iných diagnóz môžu okrem osamelosti trpieť aj úzkosťou, depresiou, nespavosťou, nechutenstvom a ďalšími problémami. Využitie kontaktu s koňom im prináša lepšiu kvalitu života.
Štúdie poukazujú na to, že prítomnosť koňa prispieva k zníženiu symptómov úzkosti, depresie, osamelosti a priaznivo vplýva aj na socializáciu a kognitívnu stimuláciu seniorov s Alzheimerovou chorobou.
„Intervencia s koňmi môže byť pre seniorov príjemná, zmysluplná sociálna aktivita. V prírodnom prostredí poskytuje množstvo stimulujúcich podnetov. Riadené aktivity pod vedením odborníka a kontakt s koňmi pôsobia na seniorov povzbudivo, dokážu im zdvihnúť náladu, znížiť pocity osamelosti, podporujú socializáciu a vedú k zlepšeniu celkového duševného aj fyzického zdravia,“ doplnila psychologička z Horses Heal.
Podľa J. Janičovej má kontakt s koňom preventívny aj podporný benefit v oblasti duševného zdravia. Dlhodobá duševná nepohoda či chronický smútok a dlhodobo prežívané negatívne emócie môžu totiž skôr alebo neskôr viesť k fyzickej chorobe.
„Riadená interakcia s koňmi prirodzene navodzuje pohodu, vytvára dôvernú atmosféru a puto v bezpečnom prostredí. Poskytuje nám príležitosť na opätovné znovunapojenie sa na samého seba. Isté stíšenie, sebauvedomenie a pokoj, ktorý pocítime u koní, nám môžu byť nápomocné pri hľadaní riešení ťažkostí, ktoré život prináša,“ uzatvára psychologička.
Každý kôň nemôže byť terapeutom
Kone neprechádzajú výcvikom, to človek ním musí prejsť. Samozrejme, nie všetky kone sú vhodné na to, aby pracovali v terapeutickom procese, pretože rovnako nie každý kôň je vhodný na parkúr, drezúru či dostihy. Tak ako ľudia, aj kone majú svoje povahy, osobnosti a predispozície, ktoré ich predurčujú na výkon niektorých činností. Správnym prístupom sa kôň dá korigovať, je však dôležité, aby sme brali do úvahy jeho povahu, poznali jeho reakcie, správanie a limity.
