Nepríjemný pocit, že vás niekto pozoruje, pritom nikto nie je vo vašom okolí, sa zdá byť úplne normálny. Z času na čas prepadne takmer každého. Podľa lekárov ide však o skorý príznak jednej choroby.
Parkinsonovej choroby, ktorý sa často prehliada! Halucinácie alebo pocity prenasledovania tak môžu súvisieť s ochorením, pričom najnovší výskum odhalil, že touto poruchou trpí 40 až 50 percent pacientov, píše sa na dailymail.co.uk.
Odhalená abnormálna aktivita mozgových vĺn
Neurovedci zo Španielska a Švajčiarska odhalili, že u ľudí s halucináciami nastal rýchlejší a závažnejší kognitívny pokles po piatich rokoch v porovnaní s tými, ktorí nimi netrpeli.
Doktor zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu, Olaf Blanke a spoluautor štúdie povedal: „Halucinácie treba brať pri výskyte Parkinsonovej choroby seriózne."
Štúdia skúmala vplyv halucinácií u 75 pacientov vo veku od 60 do 70 rokov. Robili rozhovory s odborníkmi pre vyhodnotenie úrovne kognitívnej poruchy a taktiež absolvovali psychiatrické rozhovory, ktoré zbierali dáta o ich halucináciách. Zbierali aj informácie o mozgovej aktivite pomocou elektroencefalogramu (EEG). Jeho úlohou je analýza vzorov elektrických impulzov medzi neurónmi pomocou elektródov – malých kovových diskov, pripevnených k pokožke hlavy.
EEG sa zvyčajne používa na hodnotenie funkcie mozgu a diagnostiku mnohých neurologických stavov, ako je epilepsia, Alzheimerova choroba a poruchy spánku. V tomto prípade EEG vykonané u pacientov s Parkinsonovou chorobou v pokoji odhalilo určité abnormálne vzorce aktivity mozgových vĺn.
Rýchlejší kognitívny pokles
U tých, ktorí mali halucinácie, zaznamenali zvýšené frontálne oscilácie theta – čiže mali vyššie úrovne oscilačnej elektrickej aktivity vo frontálnej časti mozgu. Oscilačné vzorce elektriny v mozgu sú výsledkom vzájomnej komunikácie miliárd mozgových buniek prostredníctvom elektrických impulzov. Frekvenčné pásma – alfa, beta, theta, delta a gama sú prepojené rôznymi neurologickými procesmi. Pásmo theta, ktorého frekvencia sa pohybuje od štyroch do ôsmich hertzov, je najviac spojené s kognitívnymi procesmi, ako je tvorba pamäte, učenie, priestorové uvedomenie a pozornosť.
Po piatich rokoch výskumníci zistili, že ľudia, ktorí hlásili prítomnosť halucinácií na začiatku svojej choroby, zaznamenali rýchlejší kognitívny pokles frontálnej výkonnej funkcie, ktorá zahŕňa súbor zručností, ktoré používame každý deň na to, aby sme normálne fungovali v živote, od pozornosti a spracovania, schopnosti plánovať budúcnosť, riešenia problémov a kontroly impulzov.
Doktor Fosco Bernasconi povedal: „Máme dôkazy spájajúce pokles kognitívnych funkcií a skoré halucinácie s Parkinsonom. Avšak, môže to tak byť aj u iných neurodegeneratívnych ochorení. Ak trpíte touto chorobou a pociťujete halucinácie, dokonca aj tie menšie, mali by ste o tom čo najskôr povedať svojmu lekárovi."
Nedá sa vyliečiť
Parkinsonova choroba najviac postihuje motorický systém, spôsobuje pomalé pohyby, stuhnutosť svalov a končatín, tras a nestabilitu pri státí a chôdzi a má tiež veľký vplyv na pamäť, pozornosť a rýchlosť spracovania, priestorovú orientáciu a výkonné funkcie. Hoci ju nemožno úplne vyliečiť, včasné diagnostikovanie pomáha predchádzať symptómom. Pomôžu lieky, ktoré dopĺňajú dopamín v mozgu, teda neurtotransmiter, ktorý určuje pohyb a motoriku.
