Centrum zdravotníckych informácií (NCZI) za posledných desať rokov eviduje nárast počtu takto liečených detí do 14 rokov o takmer 20 percent. Upozornilo na to pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia, ktorý sa každoročne pripomína 10. októbra.
Tento rok kladie NCZI dôraz najmä na psychické poruchy u detských pacientov.
U detských pacientov do 14 rokov sú najčastejšie poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania.
Čítajte tiež: Veľký omyl o cvičení? Pôsobenie na mozog, o ktorom nikto nevie!
„Najväčší podiel pacientov vyšetrených v súvislosti s poruchami správania a emotivity, napríklad ADHD , a uhradených v rámci verejného zdravotného poistenia, spadá práve do vekovej skupiny nula až 14 ročných. V roku 2018 tvorili až 78,49 percenta z celkového počtu týchto pacientov,“ uviedol generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš.
Nejde o neposlušné deti!
Dodal, že v tejto vekovej skupine prevažujú dlhodobo chlapci. Odborníci sa zhodujú, že práve deti sú tou najzraniteľnejšou skupinou. Včasné podchytenie poruchy môže značne skvalitniť život nielen samotného dieťaťa, ale aj celej rodiny. Jednou z najčastejších diagnóz je ADHD (Attention deficit hyperactivity disorder), čo v preklade znamená porucha pozornosti s hyperaktivitou. Pre deti s touto diagnózou je charakteristické, že sú impulzívne, nepozorné, nedokážu sa sústrediť, odbiehajú od činností, robia aj tri veci naraz.
Hovorca NCZI Boris Chmel v tlačovej správe podotkol, že často počuť z úst laickej verejnosti ale aj učiteľov, že ADHD je akousi vymyslenou chorobou modernej doby alebo len iné pomenovanie pre „neposlušné deti“. Podceňovanie tejto témy môže podľa psychoterapeutky a odbornej garantky projektov Detského fondu Slovenskej republiky (DF SR) Nadeždy Feketeovej viesť k ešte nižšej akceptácii detí s touto diagnózou.
„Deti s ADHD, síce neúmyselne, no prispievajú k tomu, že sú v triedach aj v iných kolektívoch vyčleňované. Hoci sú už školákmi, ich prejavy sú často na úrovni malých detí. Reagujú emotívne a racionálne riadenie seba samého je na veľmi nízkej úrovni. Žijú tak v začarovanom kruhu – chcú byť chcené, mať priateľov, byť ocenené, avšak svojimi prejavmi sa nevedome ‚postarajú‘ o to, že sú odmietané,“ vysvetľuje Feketeová. Najhorším scenárom je podľa nej páchanie trestných činov. „Cieľ nie je vyčleňovať dieťa, pretože tým mu potvrdzujeme, že aj my dospelí sme bezradní a bezmocní pomôcť mu a podporiť ho. Cieľom je integrovať ho. Každé dieťa má právo na vzdelanie a adekvátnu zdravotnú starostlivosť,“ dodala.
Prieskum na zmapovanie detí s ADHD
Nevyhnutnosťou je podľa Feketeovej podpora špeciálneho školstva a rozvíjanie zručností učiteľov, ako s takýmito deťmi pracovať a ako zvládať náročné situácie. Ako podotkla, chýba prieskum, ktorý by okrem psychiatricky liečených pacientov zmapoval deti s prejavmi ADHD na Slovensku a potvrdil tak závažnosť tejto témy. Detský fond sa preto rozhodol, že iniciuje vlastný prieskum.V najbližších dňoch rozošle na materské, základné, stredné a špeciálne školy dotazník, ktorý dokáže priblížiť, aké percento detí s ADHD sa na Slovensku naozaj vyskytuje.
„Výsledky našej odbornej praxe naznačujú, že počet týchto detí neustále stúpa,“ hodnotí Feketeová.
Podľa odhadov odborníkov pripadá na jednu triedu aspoň jeden žiak s diagnózou či prejavmi ADHD.
„Aj jeden žiak dokáže na seba strhnúť všetku pozornosť učiteľa. Vyrušuje aj ostatné deti a často dochádza ku konfliktom nielen počas vyučovania, ale aj cez prestávky. Môže tiež dochádzať k šikane až s ublížením na zdraví,“ upozorňuje sociálna pracovníčka DF SR Denisa Lamačková.
V rámci projektu Zdravé vzťahy riešila desiatky takýchto prípadov v školách. Skúsenosť ukazuje, že školám chýbajú kvalifikovaní asistenti, čo má za následok, že niektoré deti zostávajú doma a nemajú tak priestor na adekvátne vzdelanie.
Aké spúšťače za tým môžu byť?
Odborníci prízvukujú, že pri poruchách správania nemusí ísť vždy o jeden jasný spúšťač. Vplyv na vývoj dieťaťa totiž môže mať priebeh pôrodu, no často sa stáva, že k prejavom ADHD u detí prispievajú aj samotní rodičia. A to od útleho detstva, dokonca už v období dojčenia. Problémom je aj to, ak sa od dieťaťa vyžaduje, aby bolo mysľou na viacerých miestach naraz. Typickým príkladom je, keď dieťa obeduje a pozerá pri tom rozprávku. Vplyv na vývoj porúch správania u dieťaťa má aj charakter dnešnej doby.
„Deti dnes žijú vo veľmi dynamicky sa vyvíjajúcom prostredí. Pokoj zažívajú len minimálne, chodia málo do prírody, ich najbližším priateľom je často smartfón. Neúmyselne tak podporujeme, že deti žijú v neustálej aktivite,“ spresnila Feketeová.
Detský fond Slovenskej republiky v rámci projektu Zdravé vzťahy poskytuje bezplatné poradenstvo rodinám i deťom s ADHD.
