Jednou z najväčších hrozieb dneška je antibiotická rezistencia. Kým antimikrobiálne účinky liekov zabíjajú alebo znižujú rast mikroorganizmov, antibiotická zase bojuje proti bakteriálnej infekcii. Antibiotiká by sme však mali používať opatrne, upozornili odborníci na tlačovej konferencii pri príležitosti Svetového týždňa zvyšovania povedomia o antibiotikách.
Čo je to rezistencia na antibiotiká?
Ide o veľmi jednoduchú situáciu – v tom stave baktérie, prítomné v organizme sú voči lieku odolné, na liečbu pomocou nich nereagujú. Následok je nielen predĺženie trvania choroby, v určitých prípadoch aj smrť pacienta.
Ak odporučené medikamenty na ochorenie nezaberú, lekári sú častokrát nútení predpísať iné, silnejšie lieky. To má dopad na pacienta nie len kvôli možným vedľajším účinkom, no najmä je to aj finančné hľadisko, ktoré treba brať na zreteľ.
Cieľom týždňovej kampane, ktorá potrvá od 16.11 – 22. 11 2015 je zvýšiť povedomie i informovať o rezistencii antibiotík a poukázať nato, ako predísť tomu, aby nezomieralo na neúčinnosť antibiotík ročne niekoľko tisíc ľudí v rámci celej EU.
Prevencia je očkovanie, na liečbu sú potrebné antibiotiká
Antibiotiká sa v prvom rade zameriavajú na liečenie bakteriálnych infekcií. Okrem toho sú využívané ako profylaxia, teda prevencia infekcie. To je možné sledovať napríklad po chirurgickom zákroku alebo po transplantácii. Antibiotiká ale neliečia vírusové ochorenia. To si treba uvedomiť najmä pri „domácej liečbe.“ Odborníci upozorňujú nato, že pacient siahne po nevyužívaných antibiotikách, pretože si myslí, že ak zabrali pri predchádzajúcej chorobe, pomôžu aj teraz. Takýto čin má dva závery:
- Po prvé : ak sa antibiotiká z predchádzajúcej choroby nevybrali celé, je možné, že sa choroba vráti, pretože je iba utlmená infekcia, nie je vyliečená
- Po druhé: „doužívanie“ liekov znamená, že je možné, že sa infekcia a teda aj choroba nie len že nevylieči, ale baktéria sa stane rezistentnou voči danému lieku.
„Prieskum potvrdil náš predpoklad, že je potrebné dôsledne vzdelávať pacientov a zvýšiť používanie metód ako je CRP testovanie a kultivácia,“ povedal Ing.arch. Radoslav Herda, predseda občianskeho združenia Slovenský pacient.
Aké sú príčiny rezistencie?
- Nadmerné predpisovanie antibiotík
- Nedokončenie liečby
- Nadmerné užívanie antibiotík pri chove úžitkových zvierat a rýb
- Slabá kontrola infekcie v nemocniciach a na klinikách
- Nedostatočná hygiena a slabá sanitácia
- Nedostatočný vývoj nových antibiotík
Čo robiť, aby boli antibiotiká účinné?
- Antibiotiká by sme mali užívať iba v prípade, ak nám ich predpíše lekár
- Dopoužívať celú dávku, aj v prípade, že sa cítime lepšie
- Nikdy nepoužívať nespotrebované lieky
- Nedeliť sa s inými o antibiotiká
- Prechádzať infekciám – umývaním rúk, vyhýbaním sa kontaktu s chorými a dodržiavanie očkovacích termínov
Nadmerné používanie však nie je problémom iba našej krajiny. Iba za prvý pol rok tohto rok bolo predpísaných neuveriteľných 3 205 683 balení antibiotík (hradených z verejného zdravotného poistenia).
Podľa údajov European Centre for disease preventuion and control je Slovensko v porovnaní s prvou krajinou Gréckom na tom dennej dávke antibiotík celkom dobre. Denná definovaná dávka na 1000 obyvateľov je na Slovensku 23,6.
Čítajte tiež: Prečo by sme mali zjesť jedno jablko denne? Takto zareaguje váš organizmus!
