Zrušenie poplatkov za prednostné vyšetrenie u lekára povedie k rastu šedej ekonomiky v zdravotníctve. Uviedol to podpredseda SNS Štefan Zelník. "Nie vždy to, čo na prvý pohľad vyzerá dobre, aj dobrým bude," povedal s tým, že podľa neho bolo zámerom ušetriť peňaženky pacientov, tí však podľa neho paradoxne na zrušenie poplatkov skôr doplatia.
"Zrušenie možnosti prednostného vyšetrenia a poplatku zaň naštartuje opäť len šedú ekonomiku, alebo vyženie našich pacientov do susedných štátov, kde si takúto službu budú môcť zaplatiť. Budú sa predlžovať čakacie doby, bude menej peňazí na obnovu nielen prístrojovej techniky, ale aj samotných priestorov," vyhlásil Zelník.
Dodáva, že na Slovensku už za čias socializmu existovala prax poskytovania rôznych protislužieb.
"Lekár nečakal v rade na mäso či na banány a iný podpultový tovar. A zasa predavač alebo iný zamestnanec nečakal v čakárni u lekára, toto sa dialo nielen v zdravotníctve, ale všade, kde bolo niečo nedostatkové. Ľudia si navzájom 'pomáhali' protislužbami," tvrdí Zelník.
"Bola snaha zmeniť to a vniesť do toho poriadok a najmä čo najviac eliminovať šedú ekonomiku v zdravotníctve. Aby nikto nemusel chodiť a ďakovať s kvetmi, kávou či fľaškami, alebo protislužbou. Mali byť jasné pravidlá, elektronické pokladne, jasné a prehľadné cenníky," dodáva Zelník.
Najprv zmeny vo financovaní zdravotníctva
Rušenie poplatkov u lekára by podľa neho malo prísť až po systémových zmenách vo financovaní zdravotníctva.
"Po prvé, zákonom zakázať zisk zdravotným poisťovniam a vrátiť peniaze do systému. Po druhé, štát by mal platiť stabilnú čiastku za svojich poistencov, a to sumu päť percent z vymeriavacieho základu a nie každý rok túto sumu znižovať. Po tretie, uviesť do praxe ceny, ktoré budú vychádzať zo skutočne vynaložených nákladov na diagnostiku a liečbu pacienta. Po štvrté, umožniť vznik ďalších odborných ambulancií, aby pokryli dopyt pacientov a nevznikali čakacie listiny na vyšetrenia," konštatuje Zelník. "Ak odborných a praktických lekárov bude dostatok, pacienti budú vyšetrovaní a liečení priebežne, ceny budú zreálnené na skutočné náklady, bude na ohodnotenie práce zdravotníckych pracovníkov, poplatky nebudú potrebné," uzavrel.
Koniec poplatkom
Za administratívne úkony ako vypísanie receptu či potvrdenie priepustky do práce pri ošetrení by lekári v ambulanciách už čoskoro nemali vyberať poplatky. Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok 12. februára 77 hlasmi schválili novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá prináša zmeny v poplatkoch. Ministerstvo zdravotníctva si od nej sľubuje zavedenie jednoznačných pravidiel.
Okrem poplatkov za administratívu odzvonilo aj prednostnému objednávaniu sa na termíny. Poslanci odobrili pozmeňujúci návrh Juraja Blanára (Smer-SD), podľa ktorého nebudú môcť lekári mať vyčlenené hodiny na prednostné ošetrenie pacientov. Inštitút prednostného poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa neho spôsoboval v praxi problémy a mnohí pacienti tak čakajú, keďže ich predbehnú tí platiaci.
Podľa nového systému pacient nemá platiť poplatky za žiadne úkony súvisiace s vyšetrením, ktoré lekárom plne hradia poisťovne. Pacient nebude za tieto činnosti platiť žiadnu úhradu, nakoľko sú súčasťou zdravotného výkonu.
Zákon počíta s účinnosťou od 1. apríla 2015, ak ho podpíše prezident SR.
Môže dôjsť ku krachu ambulancií?
Aj Slovenská lekárska komora (SLK) kritizuje schválenú novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá prináša zmeny v poplatkoch. Jej zástupcovia na tlačovej konferencii v Bratislave naznačili, že ak novela nadobudne účinnosť a výpadok príjmov ambulancií za zrušené poplatky nenahradia zdravotné poisťovne, môže dôjsť k ekonomickému krachu niektorých poskytovateľov.
"Napríklad poplatky za prednostné vyšetrenie tvoria v priemere 20 až 30 percent príjmov ambulancie," vyčíslil šéf SLK Marian Kollár.
Zdravotné poisťovne sa podľa zástupcov komory najnovšie vyjadrili, že peniaze nazvyš nemajú. V komunikácii s nimi však budú pokračovať. Komora má podľa Kollára viacero návrhov, aby k danému scenáru nedošlo.
SLK pre novelu zákona oslovila prezidenta SR, žiada, aby ju nepodpísal. V liste, ktorý mu včera (16. 2.) jej zástupcovia poslali, namietali viacero okruhov.
Kritika neobišla zrušenie poplatkov za prednostné vyšetrenia. Pacienti službu podľa lekárov využívali, výpadky za zrušenie poplatkov podľa nich nemožno vykryť.
"Nedá sa to ani zvýšeným počtom preventívnych prehliadok, pacienta k nim nemožno donútiť. Okrem iného, z lekárov ich môžu robiť gynekológovia, urológovia, pediatri a všeobecní lekári pre dospelých. A čo ostatní?" argumentoval Kollár.
Lekári majú problém aj s paragrafom, ktorý hovorí o tom, že poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu, nesmie od poistenca požadovať úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.
"Je potrebné, aby sa to nevzťahovalo na poskytovateľa, ktorý síce má uzatvorenú zmluvu, ale dohodnutý objem zdravotnej starostlivosti už vyčerpal," zdôraznil šéf komory.
Právnik komory Ondrej Škodler upozornil na nejasný výklad novely. Ako príklad uviedol časť zo zákona, ktorá upozorňuje, že poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca.
"Doslovná aplikácia zákona prakticky znamená zákaz poskytovania zdravotnej starostlivosti za priamu platbu," podotkol.
