Niektorí ľudia môžu spoznať, že sa o nich "pokúša" neurodegeneratívne ochorenie, jednoduchým spôsobom. Ide o skorý príznak ešte pred tým, než choroba vypukne naplno.
Tí, ktorí sú nositeľmi génového variantu spojeného s najväčším rizikom Alzheimerovej choroby, môžu podľa zverejnenej štúdie stratiť schopnosť rozpoznať pachy skôr ako ľudia, ktorí tento génový variant nemajú. Môže tak ísť o skorý príznak budúcich problémov s pamäťou a myslením, uvádza sa na sciencedaily.com. Ako sa ďalej uvádza v zistení vedcov, zverejnenom v online vydaní Neurology®, lekárskeho časopisu Americkej akadémie neurológie, variant génu spojený s týmto zvýšeným rizikom Alzheimerovej choroby sa nazýva APOE e4.
„Testovanie schopnosti človeka rozpoznať pachy môže byť užitočným spôsobom, ako predpovedať budúce problémy s kogníciou,“ povedal autor štúdie Matthew S. GoodSmith, MD, z University of Chicago. "Aj keď je potrebný ďalší výskum na potvrdenie týchto zistení a určenie toho, aká úroveň straty pachu by predpovedala budúce riziko, tieto výsledky by mohli byť sľubné, najmä v štúdiách zameraných na identifikáciu ľudí s rizikom demencie v ranom štádiu choroby."
Úloha vône pri neurodegenerácii
Štúdia zahŕňala domáci prieskum, ktorého súčasťou bolo testovanie čuchu u viac ako 865 ľuďoch – ich schopnosti vôbec rozpoznať zápach a schopnosti identifikovať, čo vlastne cítia. Testy sa robili v päťročných intervaloch. Dvakrát sa testovalo aj myslenie a pamäťové schopnosti ľudí s odstupom piatich rokov. Vzorky DNA poskytli výskumníkom informácie o tom, kto je nositeľom génu spojeného so zvýšeným rizikom Alzheimerovej choroby. Skóre sa pohybovalo od nuly do šiestich na základe toho, koľko rôznych koncentrácií pachov cítili.
Ľudia, ktorí boli nositeľmi génového variantu, mali o 37 % menšiu pravdepodobnosť, že budú mať dobrú detekciu zápachu ako ľudia bez génu v jednom časovom bode. Výskumníci zohľadnili ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť výsledky, ako je vek, pohlavie a úroveň vzdelania. Nosiči génov začali pociťovať zníženú detekciu pachov vo veku 65 až 69 rokov. V tomto veku dokázali nositelia génov zaznamenať v priemere asi 3,2 pachov v porovnaní s asi 3,9 pachmi u ľudí, ktorí gén nemali.
Ľudia nesúci génový variant nepreukázali rozdiel v ich schopnosti identifikovať, aký pach cítia, kým nedosiahli vek 75 až 79 rokov. Keď začali strácať schopnosť identifikovať pachy, schopnosť u nosičov génov klesala rýchlejšie ako u ľudí, ktorí neboli nositeľom génov.
Myslenie a pamäťové schopnosti boli na začiatku štúdie medzi týmito dvoma skupinami podobné. Ale ako sa očakávalo, tí, ktorí nesú génový variant, zaznamenali v priebehu času rýchlejší pokles svojich schopností myslenia ako ostatní.
"Identifikácia mechanizmov, ktoré sú základom týchto vzťahov, nám pomôže pochopiť úlohu vône pri neurodegenerácii," povedal GoodSmith.
Obmedzením štúdie je, že neboli do nej zahrnutí ľudia s ťažkou demenciou.
