V novej štúdii výskumníci identifikovali nový liek s obsahom extraktu z hroznových jadierok, ktorý úspešne predĺžil životnosť a zdravie myší. Mohlo by to zafungovať aj u ľudí?
Výskum, ktorý sa objavil v časopise Nature Metabolism, položil základy pre ďalšie klinické štúdie, aby sa zistilo, či môžu byť účinky reprodukovateľné u ľudí alebo nie.
Senescencia a senolytiká
Starnutie je kľúčovým rizikovým faktorom mnohých chronických ochorení. Vedci sa domnievajú, že je to čiastočne spôsobené starnutím buniek. K tomu dochádza vtedy, keď bunka prestane byť schopná plniť svoju biologickú funkciu v tele človeka.
Čítajte tiež: NÁBEH na druhý INFARKT a mŕtvicu, ktoré sú smrteľné: Tieto populárne JEDLÁ ich spúšťajú!
V posledných rokoch vedci identifikovali triedu liekov nazývaných senolytiká. Tieto lieky môžu zničiť senescentné bunky v laboratóriu a na zvieracích modeloch, čím potenciálne znižujú počet chronických stavov, ktoré sa vyskytujú s vekom a predlžujúcou sa dĺžkou života.
V štúdii vedci identifikovali nové senolytikum odvodené z extraktu z hroznových jadierok, známeho ako prokyanidín C1 (PCC1). Na základe predtým dostupných údajov sa PCC1 ukázalo ako sľubné pri inhibícii účinkov starnúcich buniek pri podávaní v nízkych koncentráciách a pri selektívnom ničení starnúcich buniek pri vyšších koncentráciách.
Pokusy s hlodavcami
Na testovanie účinkov PCC1 na starnutie vedci vyvinuli tri experimenty, ktorých súčasťou boli myši. V prvom experimente vystavili myši subletálnej dávke žiarenia, aby vyvolali starnutie buniek. Jedna skupina myší potom dostala PCC1, zatiaľ čo druhá skupina dostala vehikulum, ktoré nieslo PCC1. Vedci zistili, že po ožiarení sa u myší vyvinuli abnormálne telesné rysy, vrátane značného množstva sivých vlasov.
Ošetrenie myší pomocou PCC1 tieto vlastnosti výrazne zvrátilo. Myši, ktoré dostali PCC1, mali tiež menej senescentných buniek a menej biomarkerov spojených so senescentnými bunkami. Napokon, ožiarené myši mali horšiu cvičebnú kapacitu a svalovú silu. Avšak tie, ktoré dostali PCC1, mali lepšiu mieru prežitia.
V druhom experimente výskumníci liečili staršie myši buď PCC1 alebo vehikulom každé 2 týždne počas 4 mesiacov. Tím našiel významný počet starnúcich buniek v obličkách, pečeni, pľúcach a prostatách starých myší. Liečba PCC1 to však zvrátila. Myši liečené PCC1 mali tiež zlepšenú silu úchopu, maximálnu rýchlosť chôdze, vytrvalosť na bežeckom páse, dennú úroveň aktivity a rovnováhu v porovnaní s myšami, ktoré dostali iba vehikulum.
V treťom experimente sa vedci zamerali na veľmi staré myši, aby zistili, aký vplyv môže mať PCC1 na ich dlhovekosť. Zistili, že myši liečené PCC1 žili v priemere o 9,4 % dlhšie počas svojho života ako myši, ktoré dostali vehikulum. To sa rovnalo 64,2 % predĺženej životnosti po ošetrení. Okrem toho, napriek tomu, že žili dlhšie, myši liečené PCC1 nemali žiadnu väčšiu chorobnosť súvisiacu s vekom ako myši, ktoré dostali vehikulum.
Zistenia zhrnul zodpovedajúci autor štúdie profesor Yu Sun zo Šanghajského inštitútu výživy a zdravia v Číne: „Týmto predkladáme zásadný dôkaz, že aj keď sa podáva v neskoršom veku, PCC1 má potenciál výrazne oddialiť dysfunkciu súvisiacu s vekom, znížiť choroby súvisiace s vekom a zlepšiť zdravotný stav, čím poskytuje novú cestu na zlepšenie zdravia a dĺžky života v budúcej geriatrickej medicíne.“
Dr. James Brown povedal, že zistenia poskytujú ďalší dôkaz o potenciálnom prínose senolytických liekov. Dr. Brown nebol zapojený do nedávnej štúdie.
„Senolytiká sú vzrušujúcou novou triedou zlúčenín proti starnutiu, o ktorých sa zistilo, že sa vyskytujú prirodzene. Táto štúdia naznačuje, že PCC1 spája zlúčeniny ako kvercetín a fisetín, aby boli schopné selektívne zabíjať starnúce bunky a zároveň ponechať mladé a zdravé bunky živé a zdravé. Táto štúdia spolu s ďalšími v tejto oblasti skúmala účinky na hlodavce a iné organizmy, a preto nás čaká ešte veľa práce, kým sa zistí akýkoľvek účinok týchto zlúčenín proti starnutiu u ľudí. Senolytiká sú určite sľubné ako potenciálne vedúca trieda „liekov“ proti starnutiu, ktoré sa vyvíjajú,“ povedal Dr. Brown.
Týka sa to aj ľudí?
Prof. Ilaria Bellantuonoová, profesorka muskuloskeletálneho starnutia na University of Sheffield v Spojenom kráľovstve, ktorá nebola zapojená do štúdie dodala, že kľúčovou otázkou je, či sa dajú tieto zistenia aplikovať aj na ľudí.
"Tento výskum dopĺňa množstvo dôkazov, ktoré ukazujú, že eliminácia starnúcich buniek pomocou liekov, ktoré selektívne zabíjajú tieto bunky, nazývané senolytiká, zlepšujú fyzické funkcie s vekom a zvyšujú účinok chemoterapeutických látok pri rakovine. Je potrebné poznamenať, že všetky dôkazy v tejto oblasti sú zrealizované na zvieracích modeloch. Skutočnou výzvou je otestovať, či sú tieto lieky také účinné u ľudí. V súčasnosti nie sú dostupné žiadne údaje a klinické skúšky sa práve začínajú,“ povedala profesorka.
Dr. David Clancy z Lancasterskej univerzity upozorňuje na jeden problém. Týka sa dávok, ktoré by boli ľuďom podávané. Dávky podávané myšiam boli veľmi vysoké v porovnaní s tým, čo ľudia dokážu tolerovať. V každom prípade zvierací model s dobrými výsledkami je skvelým základom pre realizáciu klinických štúdií na ľuďoch. Extrakt z hroznových jadierok by mohol byť výživovým doplnkom pre ľudí!
