Súčasný sedavý spôsob života si vyberá svoju daň v podobe obezity, diabetu, problémov s chrbticou či srdcovými ochoreniami. Dlhodobé sedenie či polihovanie nie je pre ľudský organizmus prirodzené.
To, že psychickú aktivitu treba striedať s fyzikou, je jasné asi každému. Ak presedíme cez týždeň väčšinu času v práci, aspoň víkend by sme mali venovať aktívnemu oddychu a nestráviť ho pred televízorom. Nie každý má možnosť vybehnúť do záhrady, vybrať sa na túru do prírody alebo si poriadne zacvičiť.
Čítajte tiež: Príznaky, ktoré sa pri diagnostike prehliadajú: Signály tela o prítomnosti leukémie!
Stačí viac stáť
Nová štúdia z univerzity v španielskej Granade prišla s potešujúcim záverom práve pre tých, ktorým fyzická aktivita až tak nevonia alebo si na ňu nevedia nájsť čas. S niektorými negatívnymi dôsledkami sedavého životného štýlu sa dá vyrovnať aj tým, že budeme viac stáť. Pri obyčajnom státí totiž podľa nich oproti sedeniu alebo ležaniu spotrebujeme viac energie. To by mohlo pomôcť spáliť kalórie, ktoré by inak skončili v podobe ukladania tuku.
Vedúci autor štúdie Francisco J. Amaro-Gahete s kolegami vypočítali, že telo v stoji v porovnaní s ležaním alebo sedením spáli počas šiestich hodín o 45 kilokalórií viac. Medzi sedením a ležaním zistili len bezvýznamný rozdiel vo výdaji energie.
Zdravotné riziká dlhšieho sedenia
Veľa času stráveného sedením je bežné pre ľudí v mnohých krajinách. Nie je neobvyklé, že v sede alebo v polohe ležmo strávime denne 8 až 10 hodín. Odborníci dvíhajú varovný prst. O zdravotných rizikách takéhoto životného štýlu pojednávajú mnohé štúdie naprieč celým svetom. Jedna zo štúdií, trvajúca až 45 rokov, dospela k záveru, že neaktívny spôsob života je za fajčením hneď druhým rizikovým faktorom predčasnej smrti. Podľa desiatok ďalších štúdií dokonca aj chvíľková fyzická aktivita môže znížiť zdravotné riziká sedavého životného štýlu. Iná štúdia všímajúca si ľudí v produktívnom veku zase zistila, že dlhodobé sedenie môže poškodiť mozog.
Šetriči vs utrácači energie
V najnovšej štúdii zo Španielska vedci merali energiu spotrebovanú počas času stráveného sedením, ležaním a státím u 55 zdravých dospelých ľudí. Priemerný vek dobrovoľníkov bol 21,7 roka a 69% z nich boli ženy. Tím použil neinvazívnu metódu, tzv. nepriamu kalorimetriu na meranie energetických výdajov v každej z troch pozícií: sedenie, státie a ležanie. Nepriama kalorimetria je jedným z najpresnejších a najcitlivejších spôsobov neinvazívneho merania spotreby energie. Táto metóda meria energetický výdaj z množstva kyslíka, ktoré telo používa a množstva oxidu uhličitého, ktoré uvoľňuje.
Štúdia jednoznačne preukázala, že vo všeobecnosti státie nás stojí viac energie ako sedenie a ležanie. Štúdia tiež zistila, že ľudia sú rozdelení na dva typy používateľov energie: tých, ktorí šetria energiu a ďalší sú tí, ktorí energiu míňajú.
„Šetriči pri svojej činnosti spotrebúvajú veľmi málo energie a preto je pre nich rozdiel medzi sedením, ležaním alebo státím prakticky nulový,“ vysvetľuje Amaro-Gahete.
Utrácači využívajú pri prechode z ľahu alebo sedu do stoja viac energie, zhruba o 10% viac ako šetriči.
Odpoveďou môže byť svalová hmota
Vedci sa stále snažia zistiť, prečo niektorí ľudia energiu šetria a iní sú jej utrácačmi. Odpoveď na túto otázku by mohla pomôcť vysvetliť, prečo niektorí ľudia schudnú s veľkými problémami, zatiaľ čo iní ľahko. V závere odporúčajú, aby sa ľudia so sedavými povolaniami, ako napríklad administratívni pracovníci, častejšie postavili. Dôležité je minimálne čas od času zmeniť polohu.
„Aj keď sa postavíte, urobíte 10 krokov a znovu si sadnete, zdá sa, že účinky sedavého životného štýlu sa výrazne znížia,“ radia autori štúdie.
