Napriek tomu, že vakcína existuje už od 50. rokov minulého storočia, detskú obrnu sa vo svete nepodarilo zastaviť. Jedinou účinnou formou prevencie je očkovanie, vďaka ktorému sa stalo v 60. rokoch Československo prvou krajinou na svete, kde sa chorobu podarilo zlikvidovať.
„Je to stále smrteľné a invalidizujúce ochorenie, ktorého jedinou prevenciou je očkovanie. Pokiaľ nebude preočkovaných vyše 90 percent detí, môžu sa prípady objaviť znova,“ uviedol Kusý. Dodal, že očkovať deti v krízových oblastiach pod nadvládou radikálov je ťažké a nutné je pokračovať v očkovaní aj v krajinách, kde sa choroba už roky nevyskytuje, povedal lekár Stanislav Kusý.
Čítajte viac: Meningokoky, postrach modernej medicíny: Väčšina vyliečených má vážne trvalé následky
V Československu najviac pacientov pribudlo v povojnových rokoch, v roku 1948 ich bolo okolo 2 000. Najvyšší počet obetí si choroba vyžiadala v roku 1939, a to 167, dodal Kusý.
Ešte v roku 1988 sa na svete vyskytlo 350 000 nových prípadov. Tento rok ich bolo 17. Chorí boli v Afganistane, Pakistane a Nigérii. Celkovo je na planéte 14 štátov, kde by sa nákaza mohla objaviť. Patrí medzi ne napríklad aj Ukrajina. V roku 2014 tam boli dva prípady. Vďaka plošnému preočkovaniu sa v krajine ale podarilo šírenie choroby zastaviť. Vlani lekári zaznamenali 74 pacientov v Sýrii. Aj tu sa vďaka plošnému očkovaniu nákaza zničila a tento rok sa tak neobjavil žiadny prípad.
Vírus nezmizne
Vykorenenie choroby si predsavzala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) s Detským fondom OSN (UNICEF). Ako lekár dodal, v krajinách, kde vlády rozhodli o plošnom očkovaní detí pod päť rokov, sa chorobu podarilo zlikvidovať. V afrických krajinách existujú kliniky, kde sa deti cielene očkujú, dodal lekár. Sám v niekoľkých afrických štátoch pôsobil. „S očkovaním nie je možné prestať. Akonáhle sa prestane, choroba sa začne zas šíriť. Vírus nezmizne,“ podotkol.
Nákaza môže viesť k ochrnutiu
Detská obrna je nákazlivé ochorenie. Vírusy sa vyskytujú v stolici. Zdrojom nákazy môžu byť neumyté ruky, kontaminovaná voda či jedlo. Chorobu sprevádza teplota, nevoľnosť a bolesti hlavy a brucha. Vírusy však môžu zasiahnuť nervový systém, čo sa prejavuje ochrnutím nôh.
Podľa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove „je väčšina prípadov bez klinických príznakov a ťažká paralytická forma ochorenia sa prejaví len u jedného z každých 200 – 300 nakazených. Na bezpríznakové prípady sa zväčša nepríde. Avšak, tieto osoby niekoľko týždňov vylučujú poliovírus v stolici a zo slizníc úst a nosa. Znamená to, že môžu nakaziť iné osoby, u ktorých sa môže prejaviť ťažká forma ochorenia.“
