Meningokoky, postrach modernej medicíny: Väčšina vyliečených má vážne trvalé následky

Ilustračné foto
Zdroj: gettyimages.com
2018-06-15 06:00:00

Vzduchom sa nešíri len chrípka či bežné virózy. Kvapôčkovou infekciou sa prenáša aj jedno z najnebezpečnejších ochorení súčasnosti – meningoková infekcia. Na prejavy ochorenia a možnosti prevencie sme sa spýtali mikrobiologičky Anny Kružlíkovej z Národného referenčného centra pre meningokoky, ktoré zastrešuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

 

„Meningokokovú infekciu vyvoláva baktéria Neisseria meningitidis, ktorá za bežných podmienok kolonizuje sliznicu horných dýchacích ciest zdravých ľudí. Ide o výlučne ľudský patogén, prenášajúci sa predovšetkým kvapôčkovou nákazou z dýchacích ciest (kýchanie a kašľanie), ale aj bozkávaním a iným úzkym kontaktom. Baktérie mimo ľudského organizmu prežívajú iba niekoľko minút,“ vysvetľuje mikrobiologička Anna Kružlíková, odborníčka na meningokoky.

Čítajte viac: Choroba mladých, ktorá sa najprv maskuje vyčerpaním: Následky ako zo zlého sna

Ako ďalej pokračuje, na meningokové ochorenia je krátka aj moderná medicína: „Ide o najrýchlejšie smrtiace ochorenie bakteriálneho pôvodu.“ Bez liečby zomiera každý nakazený s vážnym priebehom a aj napriek adekvátnej liečbe až desať percent pacientov. „Najohrozenejšou skupinou sú najmenšie deti (0 až 4-ročné) a dospievajúca mládež. Za posledné desaťročie registrujeme každé štyri roky nárast počtu meningokokových ochorení,“ dodáva odborníčka so spresnením, že chorobnosť na Slovensku je približne na rovnakej úrovni.

Zvrat môže nastať z hodiny na hodinu

Typickým a najbežnejším príznakom ochorenia je zápal mozgových blán (meningitída). U približne siedmich až desiatich percent pacientov sa infekcia prejavuje len formou otravy krvi (sepsa) a zhruba 40 percent nakazených má zmiešané príznaky meningitídy sepsy. Jednou z pridružených komplikácií môže byť aj krvácanie do nadobličiek a ich následné zlyhanie. 

Čítajte viac: Infekcia, pri ktorej ide o každú minútu: Typickým prejavom je stuhnutá šija

„Prvé príznaky pripomínajú bežný respiračný infekt. Potom ochorenie postupuje veľmi rýchlo, rozvíja sa už v priebehu 12-72 hodín. Zradné býva možné prechodné zlepšenie po prvých hodinách ochorenia, najmä po poklese horúčky a bolesti po symptomatickej liečbe.  Náhly vzostup horúčky nad 39 stupňov Celzia je sprevádzaný triaškou, bolesťami hlavy, škriabaním v hrdle, vracaním, bolesťami svalov, kĺbov a celkovou nevoľnosťou. Už v tejto fáze sa môžu objaviť petéchie (drobné červené škvrny na koži pripomínajúce vpichy špendlíkom), ktoré sa môžu ľahko prehliadnúť. Rýchlosť pribúdania petéchii je predzvesťou vážneho priebehu ochorenia. Stav pacienta sa rýchlo zhoršuje, objavuje sa stuhnutie šije, svetloplachosť, kŕče, náhly vzostup ospalosti až poruchy vedomia.  Alarmujúcim príznakom je splývanie červených škvŕn do väčších plôch (tzv. sufúzie). Vtedy dochádza k šokovému stavu a multiorgánovému zlyhaniu,“ opisuje Anna Kružlíková a dopĺňa, že meningokoková infekcia môže prebiehať aj celkom netypicky, v podobe bolestí brucha s hnačkami, bez vysokej horúčky. Často sa stáva, že takíto pacienti mylne končia na chirurgii, kým dôjde k rozpoznaniu ochorenia.

Vážne zdravotné následky

„U väčšiny prežívajúcich ľudí zanecháva prekonané ochorenie trvalé následky. K najzávažnejším patria hluchota, slepota, postihnutie srdca, amputácie prstov alebo celých končatín. Niektorí pacienti sú do smrti poznamenaní neurologickými zmenami, ktoré končia epileptickými stavmi, obrnou tvárových svalov či psychomotorickou retardáciou,“ dodáva.

Nosičmi sú najmä mladí

Kontakt s baktériami nie vždy končí ochorením. Približne 10 až 15 percent osôb sa stáva zdravými nosičmi baktérií bez toho, aby sa u nich nákaza prejavila. Títo ľudia však môžu byť rizikoví pre ostatných.

„Nosičstvo je najvyššie u adolescentov a mladých dospelých. Neinvazívne kmene sa u nich nachádzajú v horných dýchacích cestách. To, či stretnutie človeka s meningokokom skončí nosičstvom alebo invazívnym ochorením, je jasné už v priebehu jedného až dvoch dní. U zisteného zdravého nosiča už nehrozí vznik ochorenia, z epidemiologického hľadiska sú však takíto nosiči nebezpeční, pretože sú významným zdrojom infekcie, ktorú šíria do okolia. Väčšina vnímavých jedincov sa totiž nakazí práve od zdravých nosičov. Nosičstvo je dočasné, pretrváva po dobu 9-16 mesiacov. Môže sa však u toho istého jedinca opakovať,“ ozrejmuje mikrobiologička.

Očkovanie proti meningokokom

Prevenciou ochorenia môže byť očkovanie, situáciu však komplikuje fakt, že existuje až 13 séroskupín Neisseria meningitidis, rozlíšených na základe vlastností puzdra baktérií (A, B, C, D, X, Y, Z, E29, W135, H, I, K, L), ale len päť z nich (A, B, C, W135, Y) sa podľa odborníčky významne podieľa na vzniku meningokokových ochorení v rámci celého sveta. Na Slovensku dlhodobo prevláda séroskupina B a C.

„Celosvetová distribúcia meningokokových séroskupín zohráva rolu pri cestovaní, ale hlavne pri šírenií niektorých hypervirulentných klonálnych komplexov. Za viac ako 10 rokov nastali určité posuny séroskupín aj vplyvom vakcinácie, a tiež voľnejšieho pohybu osôb v určitých častiach sveta. V NRC pre meningokoky pri ÚVZ SR sme za posledné roky identifikovali zopár prípadov nosičských kmeňov s atypickou séroskupinou pre našu krajinu (séroskupina A) u osôb, u ktorých sa vždy potvrdila pozitívna cestovateľská anamnéza,“ spresňuje expertka.

Na Slovensku je podľa slov mikrobiologičky Anny Kružlíkovej registrovaných a dostupných na lekársky predpis niekoľko vakcín, ktorých kombináciou (ACYW+B) možno dosiahnuť univerzálnu ochranu proti meningokokovým ochoreniam najvýznamnejších séroskupín.

V lete je hrozbou zmena prostredia

V súčasnej legislatíve, podľa ktorej sa u nás očkuje proti meningokovým ochoreniam,  je cielené očkovanie podmienené len osobitnou či výnimočnou epidemiologickou situáciou, informuje ÚVZ SR. Vzhľadom k nízkemu počtu ochorení sa plošná vakcinácia nevykonáva. Za posledných päť rokov sa počet nakazených osôb, u ktorých vzniklo invazívne meningokokové ochorenie, pohyboval priemerne od 25 do 45 ročne. Ochorenia sa vyskytujú  celoročne, viac prípadov pribúda v chladnom zimnom období v pochmúrnom počasí, keď je celková imunita ľudí oslabená. V lete je, naopak, príčinou nákazy zmena prostredia a kontakt s novými ľudmi. Najvyššiu incidenciu zaznamenávame v mesiacoch október, november, február a marec,“ dodáva špecialistka.

Úrad verejného zdravotníctva SR eviduje v rokoch 2015 - 2017 presne 94 potvrdených prípadov meningokokových invazívnych ochorení, z ktorých 15 prípadov skončilo smrteľne (zomrelo 13 detských pacientov vo veku 0-3 roky). Za posledných desať rokov sa na Slovensku celkovo vyskytlo 283 prípadov, z ktorých 71 percent bolo spôsobených séroskupinou B a 17 percent séroskupinou C.

Fotogaléria


Tagy:
meningitída sepsa mikrobiologička meningokoky Anna Kružlíková

2018-06-15 06:00:00  |  Foto: Gettyimages.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia