Keď postihne kĺby, prídu bolesti, opuch a určité obmedzenie. Artritída, zápalové ochorenie kĺbu, dnes už nie je ničím nezvyčajným a tyká si s ňou čoraz viac ľudí. Vyzerá to tak, že tu máme účinného pomocníka, ktorý pôsobí na toto ochorenie. Ide o úplne bežnú surovinu, ktorú má každý v kuchyni!
Používa sa ako domáci liek za žalúdočné ťažkosti kvôli svojim antacidným vlastnostiam a taktiež je skvelý pri pečení. Jedna lyžička zmierňuje pálenie záhy a tiež sa používa na bielenie zubov. Výhody sódy bikarbóny (hydrogénuhličitan sodný) sú však ešte väčšie! Nový výskum naznačuje, že je účinnou pomôckou pri liečbe autoimunitných ochorení, akou je artritída.
Čítajte tiež: Podceňované ochorenie, ktoré má až tretina Slovákov: Odhalí ho pohľad na vlastné nohy
V novej štúdii, ktorej výsledky sú uverejnené v časopise Journal of Immunology, výskumníci z lekárskej akadémie v Gruzine na univerzite Augusta odhaľujú, ako pitie roztoku jedlej sódy môže primárne podporiť imunitný systém proti zápalovým ochoreniam, ako je napríklad reumatoidná artritída.
Paul O'Connor, fyziológ na univerzite Augusta a jeho kolegovia testovali účinky, ktoré malo pitie jedlej sódy, na potkanoch a potom na ľudí. Ich experimenty hovoria o tom, ako táto soľ poskytuje signál špeciálnemu druhu buniek nazývaným "mezoteliálne bunky" a hovorí im, že telo je v poriadku a nie je napadnuté, čo znemožňuje, aby sa prejavil agresívny imunitný systém. Zabráni sa tak škodlivým autoimunitným odpovediam.
Sóda a mezoteliálne bunky
Mezoteliálne bunky lemujú vnútorné orgány, rovnako ako mnoho rôznych dutín v tele. Nielenže zabraňujú tomu, aby sa orgány a iné vnútorné tkanivá spojili, ale slúžia aj na iné funkcie, ktoré neboli podrobne študované.
V novej štúdii O'Connor a jeho tím testovali účinok, ktorý mala sóda na hlodavcoch a potom na ľudí a zistili zaujímavý mechanizmus. Sóda podniecuje žalúdok k vytvoreniu väčšieho množstva žalúdočnej kyseliny, čo mu umožňuje rýchlejšie a ľahšie stráviť jedlo. To však nie je všetko.
"Určitá konzumácia bikarbonátu ovplyvňuje slezinu a myslíme si, že to je cez mezoteliálne bunky," vysvetľuje O'Connor.
Čo sa vlastne deje? Autori štúdie poznamenávajú, že tí, ktorí vypili roztok so sódou bikarbónou, zaznamenali posun v druhoch imunitných buniek aktivovaných v slezine. V skutočnosti sa prozápalové makrofágy (M1) zmenšili, zatiaľ čo počet protizápalových buniek (M2) stúpol.
Rovnaké typy buniek sa nachádzajú aj v krvi a obličkách, sóda bikarbóna sa používa aj na liečbu chronického ochorenia obličiek. Táto myšlienka prinútila autorov novej štúdie preskúmať mechanizmy, ktorými by táto látka mohla pomôcť zlepšiť funkciu obličiek.
"Začali sme premýšľať, ako sóda pomaly postupuje pri ochorení obličiek," hovorí O'Connor.
Spočiatku výskumníci analyzovali účinky roztoku sódy na model potkanov na ochorenie obličiek a potom opäť na zdravých potkanoch, ktoré pôsobili ako kontrolná vzorka. Vtedy pozorovatelia zistili, že hladiny buniek M1 v obličkách klesli, zatiaľ čo bunky M2 sa zvýšili. Obidve skupiny potkanov mali rovnaký vývoj.
A práve tento posun znamenal, že sóda môže ovplyvniť zápalovú odpoveď na bunkovej úrovni.
Keď výskumníci prijali zdravých študentov medicíny a požiadali ich, aby vypili roztok sódy, ukázalo sa, že protizápalový účinok tejto látky sa vyskytol v slezine, ako aj v krvi.
"Prechod od zápalového k protizápalovému profilu sa deje všade, vidíme to v obličkách, vidíme to v slezine, teraz ho vidíme v periférnej krvi," povedal Paul O'Connor.
Bezpečný spôsob liečenia zápalových ochorení?
Jedným z hlavných zistení autorov bola skutočnosť, že mezoteliálne bunky sprostredkovali protizápalové signály. Existujúca teória spočívala v tom, že signály boli prenášané do príslušných buniek cez vagusový nerv, dlhý lebečný nerv, ktorý komunikuje so srdcom, pľúcami a rôznymi orgánmi v bruchu.
Experimenty však odhalili, že to tak nie je. Keď sa vedci pokúsili odstrániť tento nerv, neovplyvnilo to správanie mezoteliálnych buniek. Namiesto toho sa ukázalo, že tieto bunky mali priamu komunikáciu s orgánmi, ktoré lemovali.
O'Connor a jeho tím si uvedomili túto skutočnosť, keď zistili, že pohyb sleziny postihnutých mezoteliálnych buniek, ktoré ju lemovali, a signály modulujúce zápalovú odpoveď sa stratili.
"Myslíme si, že cholinergné (acetylcholínové) signály, o ktorých vieme, že sprostredkovávajú túto protizápalovú odpoveď, neprichádzajú priamo z vagového nervu inervujúceho slezinu, ale z mezoteliálnych buniek, ktoré vytvárajú tieto spojenia so slezinou," vysvetľuje O'Connor.
Výsledky začínajú poskytovať odpoveď, prečo by sóda mohla pomôcť s autoimunitnými ochoreniami, vrátane artritídy, a ďalší výskum týchto mechanizmov by mohol pomôcť optimalizovať výsledky získané prostredníctvom tejto spoločnej zlúčeniny.
"Je to naozaj bezpečný spôsob liečenia zápalových ochorení," uzavrel O'Connor.
