Najväčšími rizikovými faktormi demencie sú starnutie a gény. Podľa doktora Richarda Restaka, klinického profesora neurológie na Univerzite Georgea Washingtona, rizikové faktory tohto stavu však môžu byť viditeľné oveľa skôr, ako si mnohí myslia.
Podľa odborníka spôsob, akým dokážete sformulovať svoje myšlienky, môže predpovedať riziko demencie v neskoršom živote.
Vo svojej nedávno vydanej knihe "Ako predchádzať demencii" Dr Restak povedal: „Zažiť nástup demencie nie je ako spadnúť zo schodov. Nejde o nepredvídateľný, náhly stav s maximálnym poškodením ľudského tela.“
Choroba totiž prichádza postupne, ako sa uvádza na express.co.uk.
„Je to skôr pomalá prechádzka v mori, ktorá začína od plytkého konca a postupuje smerom k hlbokému koncu,“ prirovnáva odborník rozvoj demencie.
Štúdia odhalila, ako môžu ľudia v ranom veku rozpoznať príznaky demencie. Všeobecne známy výskum ako „štúdia mníšok“, ktorý v roku 1968 publikoval epidemiológ David Snowdon, zahŕňal 678 mníšok. Jednou z vecí, na ktoré Snowdon prišiel je spôsob, akým mníšky opisovali svoje predchádzajúce zamestnania a životy vo svojich autobiografických esejoch, na základe ktorých mali byť prijaté v kláštoroch. Napísali ich vo svojich dvadsiatich rokoch, prišom výskumníci predpovedeli prípady demencie, keď mníšky zostarli.
Príznak vo vyjadreniach
Snowdon zistil, že mníšky, ktoré neskôr dostali demenciu, dokázali vyjadriť vo svojich vetách menej myšlienok, keď boli mladšie ako tie, ktoré tento stav nemali.
Dr Restak vysvetlil: „Mníšky sa na rozdiel od tých, ktoré podľahli demencii, líšili tým, čo sa nazýva kognitívnou rozmanitosťou, t.j. mnohými myšlienkami a nápadmi vyjadrenými v niekoľkých vetách a odsekov."
Jedna 93-ročná mníška pred 70 rokmi napísala: „Keď som v roku 1921 ukončila ôsmu triedu, chcela som sa stať ašpirantkou v Mankato (kláštor), ale sama som nemala odvahu požiadať svojich rodičov o povolenie. Tak to urobila sestra Egreda namiesto mňa.“
Iná mníška, tiež vo veku 90 rokov, ale so známkami demencie, napísala vo svojich dvadsiatich rokoch: „Keď som odišla zo školy, pracovala som na pošte.“
Dr Restak k tomu dodal: „Prvá mníška prezentuje svoje povolanie poznamenané zložitou situáciou. Naproti tomu druhá rehoľná sestra to vyjadrila obyčajnou vetou a spomenula len to, kde pracovala pred vstupom do kláštora."
Spôsob, akým opisujete svoju prácu, nie je jediný spôsob, ako sa môže choroba ukázať.
„Štúdia mníšok pridáva ďalší dôvod domnievať sa, že Alzheimerova choroba začína mnoho rokov predtým, ako ju lekári a rodina prvýkrát rozpoznajú,“ dodal na záver Dr Restak.
