Prevencia kardiovaskulárnych ochorení je dôležitá, aktuálne nastavenie preventívnych prehliadok u všeobecného lekára pre dospelých je však absurdné. Poukázala na to prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) Eva Goncalvesová.
Podotkla, že Slovensko patrí ku krajinám Európy s najvyšším počtom odvrátiteľných úmrtí, pričom za viac ako polovicou z nich stoja práve kardiovaskulárne ochorenia. Ich prevencia je preto podľa nej dôležitá, no mala by byť iná.
"Musí byť dlhodobá, systematická a musí byť celospoločenskou prioritou, lebo ďaleko presahuje rámec zdravotníctva," skonštatovala.
Aktuálne nastavenie preventívnych prehliadok dospelých u všeobecného lekára považuje z viacerých hľadísk za absurdné.
"Robí sa aj tým, čo to nepotrebujú, nerobí sa tým, čo to potrebujú, robia sa vyšetrenia, ktoré netreba, nevieme vyčísliť, koľko životov sme zachránili, nevieme, ako výsledky preventívnych prehliadok ďalej zaťažujú systém nesprávne pozitívnymi a nevýznamnými nálezmi," povedala odborníčka.
Ďalšie problémy
Preventívne prehliadky zamerané na kardiovaskulárne ochorenia majú podľa nej význam pre asymptomatických ľudí, pričom je dôležité dostať na ne najmä vysokorizikové osoby, ktoré k lekárovi nechodia.
"Preventívna prehliadka nie je pre pacientov so známou hypertenziou, diabetikov alebo iných ´už pacientov´, liečených na akékoľvek kardiovaskulárne ochorenie. Ich kardiovaskulárne riziko má byť riešené ako súčasť manažmentu základnej diagnózy," vysvetlila Goncalvesová.
Upozorňuje tiež, že kardiovaskulárne ochorenia sú preventabilné len do určitého veku.
"Medzinárodné odborné spoločnosti sa zhodujú v tom, že cielené individuálne vyhľadávanie rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb je zmysluplné u mužov do 65. a u žien do 75. roka života," ozrejmila.
Ďalším problémom je podľa nej zbytočne veľký rozsah prehliadok. Poukazuje napríklad na vyšetrenie EKG či vyšetrenie členkovo-ramenného indexu, ktoré sa podľa nej u asymptomatických pacientov neodporúča. Pripomína tiež, že každé lekárske vyšetrenie môže priniesť rôzne patologické nálezy alebo neurčité výsledky, ktoré sekundárne zaťažia špecialistov, s čím sa spájajú aj nepriame náklady. Nesúhlasí ani s odporúčaným intervalom preventívnych prehliadok raz za dva roky, bez ohľadu na predchádzajúce nálezy. U nízkorizikových osôb podľa nej stačí absolvovať prehliadku cielenú na kardiovaskulárne riziko raz za päť rokov.
Čo by mohlo byť riešením?
Šéfka SKS zdôraznila, že v rámci primárnej prevencie je dôležité zamerať sa najmä na celospoločenské opatrenia. Riešenia vidí v úspešných prístupoch zo zahraničia, napríklad v zdaňovaní tabakových výrobkov či produktov s voľným cukrom a nasýtenými tukmi. Tiež v zavedení dotácií na ovocie a zeleninu, v označovaní potravín, v limitovaní reklamy nezdravých potravín či v obmedzení predaja tabakových výrobkov. Apeluje aj na zavedenie dotácií na verejnú dopravu a opätovnú alokáciu cestného priestoru pre bicykle a chodníky. Zdôrazňuje tiež, že fyzická aktivita by mala byť prirodzenou súčasťou každodenného života na školách či pracoviskách.
