Zákerná choroba, ktorá si nevyberá: Každé tri sekundy pribudne človek s demenciou!

Cieľom je informovanie o Alzheimerovej chorobe a odstraňovanie predsudkov o tomto ochorení.

Počet pacientov vzrastie

Najčastejšou formou demencie je Alzheimerova choroba, ktorá je príčinou 50 až 60 % prípadov demen­cie. V roku 2015 malo demenciu až 46,8 miliónov ľudí na celom svete. Podľa odhadu WHO sa ich počet kaž­dých dvadsať rokov zdvojnásobí – v roku 2050 sa odhaduje nárast počtu pacientov až na 131,5 miliónov. Jedným z dôvodov je aj zvyšujúci sa vek populácie. Na Slovensku neexistujú presné štatistiky o výskyte ochorenia, ale odhaduje sa, že chorobou trpí takmer 60 000 pacientov, o ktorých sa stará približne 150 000 opatrovateľov. Predpokladá sa, že v roku 2040 vzrastie počet pacientov až trojnásobne na 180 000.

Prečo u niekoho vznikne ochorenie a u iného nie, stále nie je známe. Jeho výskyt však narastá s vekom. Demencia sa vyskytuje u každého 20. človeka nad 65 rokov. Po 80. roku života je to každý piaty človek. Toto ochorenie sa výnimočne môže začať už okolo tridsiatky.

Mnohí sa k lekárovi dostanú neskôr

Ľudia s Alzheimerovou chorobou a ich opatrovatelia sa stretávajú a bojujú s rôznymi predsudkami a mý­tami. Mýty v spoločnosti spôsobujú, že pacienti s demenciou sa k lekárovi dostanú oveľa neskôr ako by bolo potrebné, pretože spoločnosť vníma zabúdanie ako normálnu a prirodzenú súčasť starnutia. Práve preto vznikol projekt odborníkov z Centra MEMORY – Spolu proti demencii, ktorý sa realizuje s finančnou podporou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

„Cieľom projektu je komplexne informovať verejnosť o Alzheimerovej chorobe ako o najčastejšej forme de­mencie, o jej varovných príznakoch a štádiách, o potrebách pacientov a rodinných opatrovateľov, o spôsobe zvládania prejavov ochorenia v rodine či v zariadení, a v neposlednom rade o prevencii a možnostiach včas­nej diagnostiky,“ približuje ciele nového projektu riaditeľka Centra MEMORY PaedDr. Mária Čunderlíková a dodáva: „Chceme sa zamerať na odbúravanie predsudkov voči ľuďom s Alzheimerovou chorobou, naučiť ro­dinných príslušníkov a opatrovateľov, aké sú špecifiká správania pacientov a aké majú potreby. Našim cieľom je odstrániť mylné predstavy o demencii. Dôraz kladieme aj na preventívne opatrenia, ktoré postup ochorenia spomalia.“

Starostlivosť o pacientov je náročná

Starostlivosť o pacienta s Alzheimerovou chorobou si vyžaduje mnoho síl a opatrovatelia často potrebu­jú nielen správne nasmerovať, ale aj povzbudiť. S tým opatrovateľom ako aj pacientom pomáha Centrum MEMORY.

„Potvrdilo sa nám, že opatrovanie človeka s demenciou je nielen fyzicky, ale aj psychicky veľmi ná­ročné a vyžaduje si komplexnú spoluprácu rodiny s odborníkmi, ktorí majú dlhoročnú prax. Starostlivosť o pa­cienta je emočne veľmi náročná, pretože v mnohých prípadoch ide o vlastných rodičov či blízkych členov rodiny. Opatrovatelia majú záujem využiť špecializované pracoviská, ako je napríklad Centrum MEMORY, ktoré im do­kážu poskytnúť informácie uľahčujúce každodennú starostlivosť a, v prípade potreby, pomôcť s niekoľkohodi­novou dennou starostlivosťou, pretože pacienti nemôžu zostať sami,“ vysvetľuje riaditeľka Centra MEMORY PaedDr. Mária Čunderlíková.

Jedzte každý deň jednu mrkvu: Takto sa to odrazí na fungovaní vášho tela!

Ďalšou z aktivít projektu Spolu proti demencii sú Dni otvorenej mysle, ktoré budú prebiehať od 14. do 16. marca 2016 v priestoroch Centra MEMORY v Bratislave. Počas troch dní pacienti s Alzheimerovou chorobou, ich rodinní príslušníci, opatrovatelia ale aj široká verejnosť budú mať príležitosť zúčastniť sa na prednáškach, aktivitách centra a zážitkových terapiách. Ľudia, ktorí majú problémy s pamäťou, inými po­znávacími funkciami a ľudia s Alzheimerovou chorobou sa dozvedia viac o svojej chorobe a o možnostiach terapie a starostlivosti. Získajú potrebné informácie o tom, aká forma pomoci existuje na Slovensku, môžu sa poradiť o priebehu Alzheimerovej choroby a ich blízki sa môžu naučiť základné spôsoby komunikácie s chorým. V prípade záujmu sa budú mať možnosť objednať na individuálne bezplatné testovanie pamäti.

Čo by ste mali vedieť o Alzheimerovej chorobe?

Alzheimerova choroba je progresívne degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje poruchou ko­gnitívnych funkcií s postupným úpadkom pamäti, myslenia, reči, schopnosti učiť sa a úsudku. Kognitívne funkcie sú myšlienkové procesy, ktoré nám umožňujú spoznávať, pamätať si, učiť sa, prispôsobovať sa me­niacim sa podmienkam prostredia. Sú to vnímanie, pamäť, koncentrácia, rýchlosť myslenia, porozumenie informáciám ale aj schopnosť riešiť problémy, plánovanie a úsudok. Alzheimerova choroba je najčastejšiou príčinou demencie. Prvýkrát ju identifikoval v roku 1907 nemecký lekár Alojz Alzheimer, po ktorom do­stala meno.

Prejavy Alzheimerovej choroby môžu byť rôzne a prvé príznaky choroby sa mnohokrát pripisujú star­nutiu, stresu alebo depresii. Starší človek sa začína povahovo meniť, prestáva sa zaujímať o svoju prácu a koníčky a často sa opakuje. Ochorenie môže spustiť úraz, chirurgický zákrok alebo aj pobyt v nemocnici.

10 varovných príznakov

• Zhoršovanie najmä krátkodobej, ale aj dlhodobej pamäti.
• Ťažkosti s vykonávaním predtým známych činností.
• Ťažkosti s rečou.
• Dezorientácia v čase a priestore.
• Zhoršený úsudok.
• Problémy s abstraktným myslením.
• Nesprávne umiestňovanie predmetov.
• Zmeny nálady a správania.
• Zmeny osobnosti.
• Strata iniciatívy.

Porucha pamäti je základným a zväčša prvým príznakom ochorenia, reč a úsudok bývajú postihnuté neskôr. Pamäťové poruchy sa prejavujú ľahkou stratou schopnosti spomenúť si na nedávne udalosti alebo skutoč­nosti či schopnosti šoférovať auto. Neskôr sa k nim pridružia zmeny osobnosti a pokles kognitívnych funkcií, schudobnie abstraktné myslenie i schopnosť racionálne uvažovať. Človek zlyháva v posudzovaní a riešení jednoduchých úloh. Špecifickým prvkom je zmena osobnosti – apatia, strata záujmu o okolie, o iných a izolá­cia. Človek s demenciou často trpí depresiou a poruchami spánku.

V strednej fáze ochorenia človek prestáva chápať nové informácie, nezriedka sa stratí, a to i v známom prostredí. Má porušenú dlhodobú pamäť, je ohrozený pádmi, potrebuje pomoc pri bežných činnostiach. Neskôr sa pridajú zmeny v správaní i úplná ča­sopriestorová dezorientácia. V pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby pacient prestáva chodiť, vykonávať bežné činnosti, môže mať problémy s inkontinenciou. Krátkodobá a dlhodobá pamäť sa úplne stratia, môže sa pridružiť problém s prehĺtaním. Ľudia s týmto ochorením žijú po jeho diagnostikovaní od dvoch do dvad­sať rokov, v priemere najčastejšie od osem do desať rokov.

Koho najčastejšie postihuje?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patrí demencia Alzheimerovho typu medzi jednu z 10 najčastejších príčin úmrtí. So starnutím obyvateľstva riziko vzniku ochorenia rastie a jeden z 20 ľudí starších ako 65 rokov trpí Alzheimerovou chorobou. Medzi ďalšie rizikové faktory pre vznik ochorenia sa zaraďujú: pozitívna rodinná anamnéza, ženské pohlavie, genetická záťaž, úrazy hlavy, vysoký krvný tlak, zvýšená hla­dina cholestorolu, zvýšená hladina homocysteínu, poruchy prekrvenia mozgu a vzdelanie. Alzheimerovou chorobou trpí približne dvakrát viac žien nad 65 rokov ako mužov. Tento rozdiel sa však nevysvetľuje len dlhovekosťou žien, ale aj tým, že ochorenie je u žien spojené s nedostatkom hormónu estrogénu po me­nopauze. Rizikovým faktorom, ktorý môže každý z nás ovplyvniť, je nízka mentálna aktivita.

Silnejší ako niektoré lieky: Tento recept vás dostane svojimi neprekonateľnými účinkami!

Globálne dopady

V roku 2015 trpelo demenciou 46,8 miliónov ľudí na svete, z toho 22,9 miliónov v Ázii, 10,5 miliónov v Eu­rópe, 9,4 miliónov v Amerike a 4 milióny v Afrike. Vyspelé štáty považujú toto ochorenie právom za vážny a nákladný problém. Náklady na zdravotnú a sociálnu starostlivosť o ľudí s demenciou sa takmer rovnajú súčtu nákladov na rakovinu + srdcovo cievne ochorenia + cievne mozgové príhody. Celosvetovo náklady na liečbu demencie v roku 2015 predstavovali 818 miliárd USD (priame náklady na zdravotnú starostlivosť predstavujú 20%, náklady na sociálnu starostlivosť 40% a ďalších 40% tvoria náklady na opateru). Predpo­kladá sa, že v roku 2018 to bude už 1 bilión USD a do roku 2030 sa táto čiastka zvýši na 2 bilióny USD. Ak by sme spočítali všetky náklady spojené s Alzheimerovou chorobou a vytvorili by sme štát, ktorý by mal rovnaký rozpočet, tak by to bola 18.najväčšia ekonomika sveta.

Existuje prevencia?

Prevenciou vzniku Alzheimerovej choroby je zdravý životný štýl, dostatok pohybu, ale najmä zachovanie mentálnej aktivity. K oddialeniu choroby prispievajú aj aktivity ako zaujímanie sa o svet okolo seba, lúšte­nie krížoviek či čítanie. V špecializovaných centrách ako je napríklad Centrum MEMORY, môže ktokoľvek absolvovať špeciálny tréning pamäti pod vedením odborníkov. Dôležitá je aj pestrá strava s dostatkom vitamínov a minerálov, ktoré sa vo vyššom veku horšie vstrebávajú.

Máme účinnú liečbu?

Napriek pokroku modernej medicíny nevieme Alzheimerovu chorobu vyliečiť, ale vieme spomaliť jej priebeh. Pacientom sú v súčasnosti k dispozícii lieky, ktoré dokážu oddialiť najťažšie štádiá ochorenia, zlepšiť kvalitu života, udržať samostatnosť, a tak znížiť záťaž na ich opatrovateľov. Popri užívaní liekov, ktoré predpisuje lekár, sú vhodné aj rôzne formy nefarmakologických terapií. Je to vlastne stimulácia psy­chickej činnosti prostredníctvom činnosti, hudby či kreatívnych techník. Aktivitu mozgu účinne stimulujú moderné prístupy, akou je napríklad reminiscenčná, teda spomienková terapia, ktorá využíva spomienky ako vhodný prostriedok ich aktivizácie a stimulácie duševných schopností. Spomienkovú terapiu využíva­jú pri svojej každodennej práci i odborníci z Centra MEMORY v Bratislave.

Alzheimer si nevyberá

Alzheimerovou chorobou trpela alebo trpí aj veľa známych osobností. Najznámejší z nich bol pravdepo­dobne bývalý americký prezident Ronald Regan. Rovnaká choroba však postihla aj britského ministerské­ho predsedu Winstona Churchilla, významného spisovateľa 19.storočia Charlesa Dickensa, francúzskeho hudobného skladateľa Maurice Ravela, holywoodskú divu Ritu Hayworth, amerického herca Petra Falka, bluesového kráľa B.B.Kinga či českého hudobného skladateľa Petra Hapku. Zo žijúcich osobností týmto ochorením trpí napríklad česká herečka Květa Fialová i americký herec Sean Connery, známy ako jeden z predstaviteľov agenta 007.

Ćítajte tiež: Pre úľavu bolesti chrbta potrebujete jednu vec: Prekvapí vás, čo to v skutočnosti je!