Tiché nebezpečenstvo, ktoré číha na deti: Čo môže byť za zlyhaním obličiek?

oblicky
Zdroj: thinkstock.com
2016-03-10 19:00:00

Deti sa rodia s anatomicky úplne vyvinutými obličkami, ich funkcie sa vyvíjajú asi do dvoch rokov veku. Aj preto treba detské obličky chrániť už od novorodeneckého veku správnym životným štýlom: výživou bez pridanej soli, dostatočným pitným režimom s vylúčením sladených nápojov, dostatkom pohybu a otužovaním.


Dôležitá je tiež ochrana detských obličiek pred opakovanými infekciami močových ciest a pred nadmerným užívaním antibiotík, liekov proti bolesti či horúčke.

Čo poškodzuje ich obličky?

Detské obličky poškodzuje nadmerné solenie, nedostatok tekutín, opakované infekcie močových ciest i užívanie antibiotík a liekov proti bolesti či horúčke. Soľ je pre obličky detí veľkou záťažou. Ročné deti prekračujú dennú dávku sodíka v priemere o 80 percent. Vo veku troch rokov už deti dostávajú v strave trikrát toľko sodíka ako potrebujú.

Prebytočný sodík je záťažou pre detské obličky, ktoré nie sú na taký vysoký príjem dostatočne zrelé. Podľa odborníkov za nadmerný príjem sodíka môžu skryté soli v potravinách. Až dve tretiny prijímanej soli v detskej strave pochádzajú z priemyselne spracovaných potravín (presolené pečivo, údené syry, párky, šunka). Pozor aj na dochucovacie koreniace zmesi či kečup. Úplne nevhodné sú omáčky či polievky z polotovarov. Všetky obsahujú priveľa sodíka. Údeniny a tavené syry majú obsah soli taký vysoký, že už jedna porcia prekračuje povolenú dennú dávku.

Dostatok tekutín je základ

Obličky mnohých detí trpia aj nesprávnym pitným režimom. Voda tvorí až 80 percent celkovej hmotnosti novorodenca, u dospelého človeka je to 60 percent z jeho celkovej hmotnosti.  K dehydratácii preto prichádza pri najmenších deťoch veľmi rýchlo. Na vylúčenie solí a odpadových produktov metabolizmu z organizmu dieťa potrebuje dostatok tekutín. Ak obličky z rôznych príčin nevylúčia dostatočné množstvo soli a odpadových látok z organizmu, môžu sa ukladať v telesných tkanivách. Základom pitného režimu dieťaťa v ktoromkoľvek veku by mala byť číra, nízko mineralizovaná, pramenitá neperlivá voda s obsahom minerálnych látok maximálne 150 – 400 mg/l už u väčších detí.

Pri výbere vôd u dojčiat treba preferovať vody s označením „dojčenská voda“. Pri pitnom režime dojčiat a pri príprave stravy pre ne, nie sú vhodné vody s vysokou mineralizáciou a vody s vyšším obsahom sodíka. Voda s obsahom fluoridov nad 1,5 mg/l nie je vhodná na pravidelnú konzumáciu pre dojčatá a deti do 7 rokov. Úplne nevhodné sú sladené nápoje. Predstavujú zbytočný energetický príjem, čím zvyšujú riziko obezity detí, spôsobujú kazenie zubov a okrem toho neuhasia smäd, ale naopak ho podporujú. Kolové nápoje navyše obsahujú okrem zbytočného cukru kofeín a zvýšený objem fosfátov, a tonikové nápoje zase chinín. Sladené malinovky navyše obsahujú umelé farbivá, umelé sladidlá, konzervačné látky a rôzne ochucovadlá, ktoré tiež zaťažujú obličky dieťaťa.

Nielečný zápal môže byť hrozbou

Okrem životného štýlu treba chrániť detské obličky aj predchádzaním infekciám močových ciest u detí a adolescentov. Baktériové infekcie močových ciest ich môžu vážnym spôsobom ohroziť, najmä ak sa opakujú. Neliečený zápal sa môže hojiť v obličke tvorením jaziev. Zjazvenie tkaniva môže viesť následne po niekoľkých rokoch k zvrašťovaniu obličiek a až k strate ich funkcie. Dôsledkom je vtedy žiaľ až dialýza a následná transplantácia. Ochranou pred infekciami močového ústrojenstva je udržiavanie dobrej imunity dieťaťa, pravidelné vyprázdňovanie močového mechúra i čreva vyplývajúce z dostatku tekutín a dostatočný príjem brusníc a probiotík.

Lieky ako toxíny

Významné poškodenie obličiek u detí môžu spôsobiť lieky, najmä pri ich kombinovaní či vysokých dávkach. Väčšina liekov, ktoré dieťa dostane, sa vylučujú obličkami a každý liek je pre obličky svojím spôsobom toxínom. V dnešnej dobe sa lieky deťom často podávajú neodôvodnene, ba až zbytočne. Je to spôsobené vplyvom reklamy, liekov sa často dožadujú rodičia a neraz ich aj pediatri ordinujú „pre istotu“  Najčastejšie sú to lieky proti teplote či bolesti – teda tzv. nesteroidné protizápalové lieky, ďalej antibiotiká, chemoterapeutiká, i mnohé iné. Poškodenie liekmi následne spôsobí chronické zmeny obličkových štruktúr a dieťa sa dostáva do I. štádia chronickej obličkovej choroby (CHOCH) ktorá sa považuje za tzv. „tichého zabijaka“. Rozvíja sa totiž bez bolestí a bez vážnejších príznakov, poškodené obličky však pri bežnej záťaži pomaly odumierajú. 

Téma Svetového dňa obličiek

Deti a ochorenia obličiek sú aj hlavnou témou tohtoročného Svetového dňa obličiekOficiálnym partnerom Svetového dňa obličiek na Slovensku je  spoločnosť Sanofi, ktorá svojou účasťou na projekte poukazuje na význam prevencie s cieľom odvrátiť hroziace zdravotné riziká.

„Teší nás, že máme možnosť podporiť a zapojiť sa do tohto vzdelávaco-preventívneho projektu. Jeho cieľom je prevencia pri príležitosti každoročného Svetového dňa obličiek preto sú jeho súčasťou aktivity smerujúce k osvete širokej verejnosti o tejto medicínskej problematike. Aj v tomto prípade platí staré známe, že prevencia je lacnejšia ako následná liečba a veľký význam v prevencii má práve osveta a prevencia. Budeme veľmi radi, ak sa organizátorom podarí projekt zrealizovať aj v ďalších rokoch a  radi sa doňho opäť zapojíme,“ hovorí Ing. Beáta Kujanová, komunikačná manažérka spoločnosti Sanofi.

Vrodené chyby vylučovacieho systému, do ktorého sa zaraďujú aj obličky, patria medzi najčastejšie vývojové poruchy, vyskytujú sa u  5 – 10 percent živonarodených detí. Väčšina vrodených chýb obličiek sa už dnes odhalí pri vyšetreniach ešte pred narodením dieťaťa, ktoré sú povinnou súčasťou prehliadok v tehotenstve. Obličky dieťaťa sa opakovane vyšetrujú aj po narodení, preto ak je to potrebné, dostatočne skoro sa začína s liečbou.

Liečba napreduje

Aj liečba genetických ochorení obličiek napreduje. Niektoré z nich postihujú obličky i ďalšie orgány natoľko, že v minulosti boli príčinou smrti už v detskom veku. V súčasnosti sa riešenie prejavov genetických ochorení obličiek často presúva aj do dospelosti a stáva sa pre pacienta celoživotnou záležitosťou. Najčastejším spomedzi týchto dedičných ochorení je polycystická choroba obličiek s výskytom v populácii 1:500 – 1:1000 ľudí a s pravdepodobnosťou prenosu tejto choroby na ďalšiu generáciu asi 50 percent. V priebehu života sa pacientom obličky zväčšujú a môžu vážiť až niekoľko kilogramov. Funkčné tkanivo ubúda a obličky zlyhávajú. Táto choroba je jednou z najčastejších príčin chronického zlyhávania obličiek, ktoré sa lieči dialyzačnými metódami alebo transplantáciou. Možnosť prijatia darcovskej obličky sa dnes už vďaka pokrokom v chirurgii i v liekovej terapii týka aj detí.

Čítajte tiež: Neúčinný brusnicový džús? Pravda, či zavádza osvedčený babský recept!

2016-03-10 19:00:00  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: red, Tlačová správa

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia