Najlepšie by bolo dokázať sa kliešťom vyhnúť. Nie je to však také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Zabudnite na povery o tom, že kliešte padajú zo stromov. Žijú v tráve a ani orlí zrak vám nepomôže identifikovať, kde presne.
Najhojnejšie sa vyskytujúci kliešť obyčajný je menší ako hlavička zápalky - no môže prenášať nebezpečné infekcie, nezriedka s trvalými následkami. Najčastejšou a jednou z najobávanejších je kliešťová encefalitída. Kto sa však stará o kliešte pri pikniku v parku, naháňaní sa so psom alebo deťmi?
Parazity už aj na horách
Ak ste si mysleli, že kliešťami sú ohrození len obyvatelia nížin s listnatými a zmiešanými lesmi, v ktorých podložie tvorí práve tráva, tak vás musíme upozorniť na to, že táto informácia už nie je aktuálna. Za posledné roky sa zmenila klíma a vďaka otepľovaniu sa kliešte udomácnili už aj v nadmorských výškach okolo 1000 metrov - v úplnom bezpečí nie sú už ani „horali“.
Opatrnosť nadovšetko
Z dvadsiatich druhov, ktoré sa vyskytujú na našom území môže byť nositeľom vírusu okolo 5 druhov - čo pre laika na veci nič nemení, keďže ich od seba nerozozná. Opatrnosti v prípade rizika závažného zápalu mozgu a mozgových blán nie je nikdy dosť!
Riziko prisatia sa kliešťa môžete znížiť:
- Používaním repelentných prípravkov na chemickej alebo prírodnej báze.
- Nosením dlhého odevu a uzavretej obuvi.
- Obliekaním sa do svetlých farieb na svetlom oblečení jednoduchšie nájdete kliešťa.
- Ak po príchode z prírody skontrolujete srsť svojho domáceho miláčika, ktorý vám môže tento nepríjemný suvenír priniesť aj na domáci trávnik.
- Prehliadkou tela po návrate z prírody.
Tieto pravidlá sa obzvlášť v lete dodržiavajú veľmi ťažko - veď komu by sa chcelo pariť sa v teniskách a dlhých nohaviciach, keď udrú povestné tridsiatky? Či otravovať seba a zvieratá nekonečnou prehliadkou? Infekčnosť kliešťov sa vplyvom životného prostredia zvyšuje, čoho dôkazom je až 60 percentný nárast infekcií kliešťovou encefalitídou u tých najzraniteľnejších - u detí.
Nepodceňte teda dôkladnú prehliadku - kliešte vyhľadávajú miesta s tenšou a vlhkou pokožkou - obľubujú priestory medzi prstami, v kolenných jamkách, na trieslach, slabinách, genitáliách, spodnú oblasť brucha, pazuchy, krk, chlpaté a vlasaté časti pokožky. Tam sa nerušene a väčšinou bez povšimnutia hostiteľa zacvaknú a začnú sať.
Do rany počas cicania vylučujú svoje sliny - najprv pomaly. Čím dlhšie sa na tele hostiteľa zdržia, tým väčší objem slín - potenciálneho nosiča vírusov dokážu do tela vylúčiť. Intenzívne satie a vylučovanie nebezpečných slín vo vyššom objeme pritom nastáva až po 24 - 48 hodinách od prisatia - preto má včasné nájdenie a odstránenie kliešťa snáď najväčší preventívny význam.
Ako bezpečne vytiahnuť kliešťa z pokožky?
Pamätáte si, ako vás v škole učili odstraňovať kliešte? Udusiť hustou mydlovou penou, vazelínou- a potom točiť - v smere? V protismere? Zabudnite na všetky tieto dobre mienené rady. Tým, že už poznáme anatómiu ústneho strojenstva, ktorými sa kliešť prisáva a mechanizmus, akým vylučuje do tela hostiteľa vírusy, riaďte sa týmito zásadami:
- Za žiadnych okolností kliešťa neduste - pri dusení vylučuje ešte viac slín.
- Nesnažte sa kliešťa vytočiť ručne - je tu riziko oddelenia hlavičky od tela a vstreknutia infikovaného obsahu do rany.
- Pomôžte si zdravotníckou pomôckou Atix.
ATIX si môžete kúpiť v lekárni, cena 10 €
