Zníženie funkcie obličiek má vplyv na celý organizmus a zasahuje aj zdanlivo nesúvisiace orgány. Je častou príčinou srdcovocievnych chorôb, zvyšuje krvný tlak, spôsobuje anémiu, infekcie, ochorenie kostí, zvyšuje hladinu cholesterolu a spôsobuje aj ďalšie zdravotné problémy. Na problematiku chce upozorniť Svetový deň obličiek, ktorý pripadá na dnes.
Mottom tohtoročného dňa sú „Zdravé obličky pre všetkých“. Cieľom je, aby mal každý dostatok informácií o obličkách a ich chorobách, rizikových faktoroch, možnostiach prevencie obličkových ochorení a tiež prístup k včasnej diagnostike a liečbe, pokiaľ sa už problémy s obličkami objavia. Do kampane sa tento rok znovu zapája aj Slovensko.
Šanca na dieťa napriek chorým obličkám
Slovenskí odborníci v tejto súvislosti pripomínajú, že ochorenia obličiek ovplyvňujú aj možnosť žien stať sa matkami.
"Jedným z prejavov plnohodnotného života je pre ženy materstvo. Vzťah matky k dieťaťu je snáď jednou z najsilnejších pozitívnych emócií, aké ľudstvo pozná. Snahou nefrológov je preto poskytnúť aj ženám s ochorením obličiek šancu stať sa matkami," povedal Martin Demeš, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre nefrológiu.
Choroba obličiek sama osebe je často príčinou toho, že žena nemôže otehotnieť, alebo po otehotnení nedokáže dieťa donosiť.
"Mladé ženy túžia po materstve, no vzhľadom na svoje chronické ochorenie obličiek majú obavu počať. Obava lekára je taktiež prirodzená. Pre chorú ženu je tehotenstvo námahou, ktorá môže byť spúšťačom choroby, alebo sa môže podieľať na aktivácii choroby v pokojnej, stabilizovanej fáze," upozornil Demeš.
Konečné rozhodnutie je preto na budúcich rodičoch.
Slovákov s chorými obličkami pribúda
Počet ľudí, ktorí majú na Slovensku problém s obličkami, stúpa. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). V roku 2013 navštívili pacienti nefrologické ambulancie 434.175 ráz, asi v štvrtine prípadov išlo o deti.
"V porovnaní s rokom 2012 pribudlo nefrológom 5622 sledovaných pacientov a oproti roku 2009 je to nárast až o 26.667 pacientov," informoval hovorca NCZI Peter Bubla.
Dialýzu potrebovalo v roku 2013 vyše 4200 pacientov, 83 percent bolo starších ako 50 rokov.
Najčastejším ochorením u detí je zápal obličiek, u dospelých poškodenie obličiek v dôsledku cukrovky.
"V dospelej populácii naďalej rastie počet pacientov s poškodením obličiek hypertenziou. Kým v roku 2006 bolo v nefrologických ambulanciách sledovaných 7392 pacientov s touto diagnózou, v roku 2013 to už bolo 20.412," priblížil Bubla.
Práve osoby s poškodením obličiek hypertenziou tvoria druhú najčastejšiu skupinu pacientov, ktorá je zaraďovaná do chronického dialyzačného programu.
"Takisto aj u detských pacientov môžeme sledovať stúpajúci trend v počte pacientov na toto ochorenie. Zatiaľ čo v roku 2006 bolo monitorovaných 62 pacientov s poškodením obličiek hypertenziou, v roku 2013 to už bolo 353 pacientov," doplnil Bubla.
Čo sa stane, ak pijeme málo tekutín?
Ochorenia obličiek postihujú celosvetovo 500 miliónov ľudí, čo je asi každý desiaty dospelý človek. Svetový deň obličiek v tohtoročnej kampani vyzýva: „Odštartujte deň pohárom vody a ponúknite ho aj iným“, keďže dostatočný pitný režim je pre správnu funkciu obličiek nevyhnutný. Pri nedostatku tekutín sa obličky snažia udržať čo najviac vody v organizme, no tým zároveň zadržiavajú toxické látky, ktoré by sa inak z tela vylúčili. Nedostatok vody zhusťuje tiež krv, čím sa zhoršuje prekrvenie a okysličenie orgánov.
Správny, dostatočný pitný režim však podľa nefrológov neznamená, že každý človek musí denne vypiť tri či päť litrov vody. Podľa odporúčaní Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, ktorý zohľadňoval mierne európske podnebie a mierny stupeň fyzickej záťaže, by mal dospelý muž denne prijať asi 2,5 litra tekutín a žena asi 2 litre vrátane tých obsiahnutých v strave.
