Na prvý pohľad sa môže zdať, že vysoký cholesterol narobí v tele len šarapatu. Pozor! Týka sa to len jedného druhu tejto látky. Ten druhý má pozitívne účinky a zlepšuje kognitívne funkcie v mozgu.
Alzheimerova choroba je oslabujúci stav, ktorý postihuje hlavne starších ľudí. Ľudia, ktorí ním trpia, sú zábudliví a neschopní vykonávať úlohy každodenného života. V súčasnosti túto poruchu nemožno vyliečiť. Vedci sa stále snažia pochopiť, ako sa choroba vyvíja, ako jej predchádzať a ako ju najlepšie liečiť.
Čítajte tiež: Odborníčka upozorňuje na jedlo v MRAZNIČKE: Táto POTRAVINA je v kuchyni priam NEVYHNUTNÁ
Nedávna štúdia publikovaná v časopise Alzheimer’s & Demencia: Journal of the Alzheimer’s Association informuje o zaujímavých výsledkoch experimentu. Výskumníci skúmali spojenie medzi HDL alebo „dobrým“ cholesterolom v mozgovomiechovom moku a rizikom Alzheimerovej choroby. Výsledky naznačujú, že vyššie hladiny HDL cholesterolu boli spojené s nižším rizikom rozvoja choroby, ako sa uvádza na medicalnewstoday.com.
Vplyv HDL cholesterolu na mozog
Ľudské telo potrebuje cholesterol. Používa ho napr. na tvorbu určitých hormónov, správne trávenie potravy a tvorbu nových buniek. Hoci si ho telo vytvára samé, môžete ho získať aj zo zdrojov potravy. Ako poznamenala American Heart Association, cholesterol existuje v tele v dvoch primárnych formách: lipoproteín s nízkou hustotou (LDL) a lipoproteín s vysokou hustotou (HDL). LDL sa môže hromadiť v krvnom obehu a zvyšovať riziko mŕtvice a srdcového infarktu, takže si treba dávať pozor, aby nebol príliš vysoký.
HDL alebo „dobrý“ cholesterol zase pomáha prenášať cholesterol späť do pečene, aby ho orgán mohol rozložiť. HDL však môže ovplyvniť iné oblasti zdravia spôsobmi, ktorým výskumníci ešte úplne nerozumejú. Vedci sa napríklad stále snažia pochopiť, ako hladiny HDL ovplyvňujú mozog. Autori štúdie poznamenávajú, že HDL v mozgu sa mierne líši od toho vo zvyšku tela.
Alzheimerova choroba ovplyvňuje nervy mozgu a súvisí s hromadením špecifických proteínov v mozgu. Nakoniec neuróny v mozgu odumierajú a strácajú schopnosť komunikovať s inými mozgovými bunkami. Toto poškodenie spôsobuje, že ľudia majú problémy s pamäťou, jazykom a rozhodovaním.
Prispeje k vývoju nových spôsobov liečby?
Predmetná štúdia zahŕňala 180 účastníkov vo veku 60 a viac rokov. Účastníci sa do štúdie zapojili prostredníctvom Výskumného centra Alzheimerovej choroby (ADRC) na University of Southern California (USC) a Programu starnutia Huntington Memorial Research Institute (HMRI).
Odborníci skúmali kognitívne funkcie účastníkov prostredníctvom rôznych kognitívnych testov. Účastníkom odobrali cerebrospinálny mok (CSF), tekutinu obklopujúcu mozog a miechu a vzorky plazmy a izolovali DNA. Výskumníci testovali gén APOE ε4 z DNA, čo je potenciálny rizikový faktor pre Alzheimerovu chorobu.
Vedci následne skúmali hladiny malých častíc HDL v CSF. Zistili, že vyššie hladiny malých HDL častíc boli spojené s lepšou kognitívnou funkciou medzi účastníkmi. Zistili, že tento výsledok je rovnaký aj po zohľadnení génu APOE ε4, veku, pohlavia a stupňa vzdelania. Výsledky štúdie môžu viesť k vývoju nových spôsobov liečby Alzheimerovej choroby.
Autor štúdie Hussein Yassine poznamenal: "Objav lipidových častíc (LDL, HDL) v krvi viedol k niekoľkým pokrokom v objavovaní liekov na liečbu a prevenciu kardiovaskulárnych chorôb. Prvýkrát tu meriame častice HDL v mozgovomiechovom moku a zisťujeme, že jeho vyššie hladiny korelujú s lepším výkonom v kognitívnych meraniach. Teraz, keď máme tento biomarker, naším ďalším krokom je prísť na to, čo podporuje tvorbu týchto malých HDL častíc v mozgu. Takéto nové objavy by potom mohli viesť k novému zoznamu liekov v našom boji proti Alzheimerovej chorobe."
Riaditeľ Alzheimerovej asociácie Griffin, PhD sa pripája a tvrdí, že tento výskum prispieva k rastúcemu počtu výskumov, skúmajúcich rôzne druhy v cerebrospinálnej tekutine. Zistenia o malých častisiach lipoproteínu s vysokou hustotou môžu informovať o vývoji biomarkerov, ktoré by mohli pomôcť predpovedať, aký rýchly môže mať Alzheimerova choroba progres. Na druhej strane, veľkosť vzorky v experimente je dosť malá a je potrebný ďalší výskum.
