Tento scenár nemá rád nikto. Jedlo padá na zem a vy sa len bezmocne prizeráte, ako sa vám vyšmyklo z rúk. Tí šikovnejší ho stihnú do pár sekúnd zdvihnúť zo zeme a tí odvážnejší sa pustia do jeho opätovnej konzumácie. Myslíte si, že ešte patrí do úst?
Dokážete jedlo zo zeme zodvihnúť do piatich sekúnd? Určite ste už počuli, že ak jedlo z podlahy zodvihnete dostatočne rýchlo, jeho konzumácia je bezpečná. Veríte, že sa naň nestihnú nalepiť žiadne škodlivé choroboplodné zárodky? Tak potom ste na omyle!
Čítajte viac: Najväčšia chyba, akú robíme pri vyprážaní: Takto sa z neho stáva zbraň hromadného ničenia!
Ako vyplýva zo štúdie amerických výskumníkov zverejnenej v magazíne Applied and Enviromental Microbiology, baktérie sa na jedlo stihnú nalepiť v hojnom počte bez ohľadu na to, ako dlho sa na zemi nachádza. Niektoré z nich stihnú kolonizovať potravu už do uplynutia jedinej sekundy. Konzumovať jedlo, ktoré sa predtým ocitlo na zemi, teda vôbec nie je bezpečné.
Odborníci v rámci štúdie testovali, z akých povrchov sa patogény najrýchlejšie prenesú na potraviny. Experimentovali s kobercom, oceľou, keramickými dlaždicami a drevom, na ktoré nechali padať štyri potraviny: melón, chlieb, chlieb s maslom a gumené cukríky. Potom sledovali, čo sa udeje po jednej sekunde, piatich sekundách, 30 a 300 sekundách.
Vodičom baktérií je vlhkosť!
Nikoho neprekvapí, že baktérie sa najrýchlejšie nalepili na melón. Najmenej sa ich zachytilo na gumených cukríkoch. Ako vedci vysvetlili, o rýchlosti a miere kontaminácie rozhoduje najmä vlhkosť potraviny. Tá je najlepším vodičom baktérií.
Ak hľadáte „najčistejší“ materiál, paradoxne, je ním koberec. V porovnaní s keramickými dlaždicami a drevom sa z koberca vďaka jeho nerovnomernému kontaktnému povrchu prenesie na potraviny najmenej baktérií, uvádza Rutgers Today.
