Hoci nevynikajú chuťou, v zelených listoch ukrývajú kráľovskú porciu výživných látok. Ružičkovému kelu sa v kuchyni oplatí povedať áno. Obsahuje rad cenných vitamínov, ktoré organizmus potrebuje na svoje správne fungovanie, a ktoré ocení najmä v zimných mesiacoch.
Ružičkový kel by sme na tanieri mali mať častejšie. Vedci totiž zistili, že sa v ňom nachádzajú zlúčeniny schopné znižovať riziko vzniku rakoviny. Ako pre Daily Mail uviedla dietologička Catherine Collinsová, na to, aby ste telu poskytli toľko vitamínu C, koľko obsahuje jeden pomaranč, vám stačí zjesť iba 80 gramov ružičkového kelu. Okrem vitamínu C je tiež zdrojom vitamínu K, A, draslíka či vlákniny.
Čítajte viac: Veľká sila na vašej vidličke: Príjem týchto látok rozhoduje o vašom zdravotnom stave!
Pokiaľ ide o prevenciu, výskumníkov zaujal ružičkový kel najmä kvôli obsahu glukozinolátov, ktoré sa nachádzajú aj v kapuste a keli a dodávajú týmto príbuzným druhom zeleniny horkastú chuť.
Čítajte viac: Zelenina ako náš nepriateľ: Situácie, kedy ju treba vylúčiť z jedálnička
Metabolizmus premieňa skonzumované glukozinoláty na izotiokyanáty s pozitívnym účinkom na metabolizmus glukózy a ochranou buniek pred rakovinovým bujnením. Vedci sa domnievajú, že častá konzumácia ružičkového kelu môže viesť napríklad u mužov k zníženému riziku rozvoja rakoviny prostaty, no bunky zrejme dokáže chrániť v aj prípade iných druhov rakoviny.
Detoxikácia organizmu
V ružičkovom keli sa nachádza izotiokyanát s názvom indol-3-karbinol, ktorý podľa výskumov chráni črevá pred zápalom a následne aj vznikom rakoviny hrubého čreva. Zároveň napomáha k efektívnejšiemu vylučovaniu toxínov z tela a prispieva tak k jeho očiste. Podľa najnovších výskumov je tiež prevenciou upchávania ciev a celkovo znižuje riziko cievnych ochorení.
Výskumy tiež naznačujú, že má ručičkový kel schopnosť chrániť mozog pred neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako Parkinsonova či Alzheimerova choroba.
Príprava zeleniny
Aby telo využilo dôležité enzýmy nachádzajúce sa v ružičkovom keli čo najviac, zeleninu by ste nemali piecť ani predpekať – podstatnú časť výživných látok by ste takýmto spôsobom prípravy zničili. Najlepšie urobíte, keď ju udusíte na pare alebo uvaríte v malom množstve vody.
