Považuje sa za stav, ktorý sa týka len starších ľudí. Chyba! Okolo 3,9 milióna ľudí na celom svete vo veku 30 – 64 rokov žije s Alzheimerovou chorobou v skoršom štádiu, teda formou demencie, ktorej symptómy sa objavujú pred dosiahnutím veku 65 rokov.
Anglická novinárka a hlásateľka Fiona Phillipsová, ktorá má 62 rokov, nedávno prezradila, že jej diagnostikovali chorobu. V rozhovore sa podelila o to, že hlavnými príznakmi, ktoré mala pred diagnózou, boli mozgová hmla a úzkosť. Zdôraznila však, aký odlišný môže byť nástup Alzheimerovej choroby v mladom veku, píše sa na sciencealert.com.
V niektorých prípadoch môže choroba nastúpiť už vo veku 30 rokov, hoci sa zvyčajne diagnostikuje vo veku 50 až 64 rokov. Zatiaľ čo ľudia s Alzheimerovou chorobou bežne pociťujú stratu pamäti ako prvý príznak choroby, tí v mladom veku majú tendenciu mať iné symptómy – napríklad horšiu pozornosť, menšiu schopnosť napodobňovať gestá rúk a horšie priestorové vnímanie. Taktiež môžu pociťovať zvýšenie úzkosti pred diagnostikou. Môže to byť spôsobené uvedomením si zmien, ktoré sa vyskytli, bez jasného dôvodu, prečo sa cítia inak.
Mnohí mladí ľudia si môžu myslieť, že tieto zmeny v správaní sú dočasné, čo ich odradí od vyhľadania lekárskej pomoci. Zdravotnícki pracovníci môžu tiež nesprávne interpretovať úzkosť ako znak iných zdravotných stavov.
Rýchlejšie zmeny v mozgu
Hoci v čase diagnózy môžu vykazovať menšie kognitívne poruchy, štúdie ukázali, že mladí ľudia s Alzheimerovou chorobou vykazujú rýchlejšie zmeny v mozgu. To naznačuje, že stav môže byť agresívnejší ako choroba s neskorým nástupom. Taktiež to môže vysvetliť, prečo ľudia s Alzheimerovou chorobou so skorým nástupom majú tendenciu mať priemernú dĺžku života približne o dva roky kratšiu ako tí s neskorým nástupom.
Výskum ukazuje, že ľudia s Alzheimerovou chorobou v mladom veku si tiež viac uvedomujú zmeny v mozgovej aktivite. Vedie to k zmenám správania, pričom môžu prevládať stavy ako depresia.
Choroba v skorom štádiu spôsobuje podobné chemické zmeny v mozgu ako pri neskorom nástupu. Oblasti mozgu, na ktoré sú tieto chemické zmeny zamerané, však môžu byť odlišné. Oblasti mozgu zapojené do spracovania informácií súvisiacich so zmyslami a pohybmi (nazývané parietálny kortex) vykazujú väčšie známky poškodenia. V porovnaní s neskorým nástupom Alzheimerovej choroby je tiež menej poškodený hipokampus – oblasť mozgu dôležitá pri učení a pamäti.
Čo je za tým?
Rizikové faktory pre vznik Alzheimerovej choroby v mladom veku sú podobné ako u neskoršieho nástupu. Napríklad slabá úroveň kardiovaskulárnej zdatnosti a nižšia kognitívna schopnosť v ranej dospelosti súviseli s osemnásobne zvýšeným rizikom rozvoja Alzheimerovej choroby v mladom veku.
"Prsty" v tom má aj genetika. Hrá úlohu v približne jednom z desiatich prípadov Alzheimerovej choroby v mladom veku. Spájajú sa s ňou tri gény (APP, PSEN1 a PSEN2), ktoré súvisia s toxickým proteínom, o ktorom sa predpokladá, že prispieva k Alzheimerovej chorobe (známej ako amyloid beta). Keď sa tieto gény narušia, dochádza k akumulácii toxického amyloidu beta, ktorý je spojený s príznakmi choroby.
Rastúce dôkazy naznačujú, že môže existovať aj súvislosť medzi traumatickým poranením mozgu a Alzheimerovou chorobou v mladom štádiu.
