Strach je pocit znepokojenia z blížiaceho sa zla, tiež negatívny cit, nepríjemná emócia alebo nepríjemný zážitok. Ak sa náhle niečoho zľaknete a bojíte sa, vaše telo vtedy spustí doslova boj. Ide o inštinktívnu, bezprostrednú reakciu na nebezpečenstvo, ktorou sa telo bráni. Vtedy čerpá adrenalín do svalov a zrýchleným dýchaním a srdcovou frekvenciou zvyšuje pumpovanie veľkého množstva krvi v celom tele.
Hypotalamus, nachádzajúci sa v mozgu, iniciuje boj so strachom aktiváciou nervového systému (aktivuje nervy) a kôry nadobličiek (vylučuje hormóny do krvného obehu). Aktivácia nervového systému spôsobuje to, že je telo napäté a v pozore. Medzitým hypotalamus upozorní hypofýzu, t.j. podmozgovú žľazu, k aktivácii kôry nadobličiek, ktorá uvoľňuje asi 30 rôznych hormónov, aby sa telo pripravilo na zvládnutie hrozby.
Čo sa s nami vtedy deje?
Keď pocítite strach, hormóny sa uvoľňujú do tela a môžu spôsobiť nasledujúce fyzické reakcie:
- Zvýšenie srdcovej frekvencie a krvného tlaku.
- Rozšírené zrenice.
- Zúženie ciev v koži, čo spôsobuje chladný pocit spájaný so strachom.
- Zvýšená hladina glukózy v krvi.
- Napínanie svalov a husia koža.
- Relaxácia hladkej svaloviny (nachádza sa hlavne vo svalových vrstvách stien orgánov tráviaceho, dýchacieho, močovo-pohlavného systému či v cievach).
- Znížená koncentrácia na malé úlohy.
Čo potom, ak strach ustane?
Akonáhle sa hrozba znižuje, telo uvoľňuje hormón kortizol, čím sa upokojuje a dostáva späť do normálu. Celý cyklus, počas ktorého sa telo snaží bojovať so strachom, je súčasťou obranného mechanizmu, ktorý sa vyvinul v priebehu tisíce rokov. Bez neho by neboli schopní naši predkovia sa brániť alebo utiecť pred predátormi a nepriateľmi.
Kedy môžete trpieť poruchou?
V nebezpečenstve sa môžete ocitnúť vtedy, ak zažijete extrémnu traumatickú udalosť. Stačí, ak sa o nej len dozviete, uvidíte alebo ju prežijete a vyvolá u vás intenzívny strach, bezmocnosť a hrôzu. Udalosť sa týka najmä hroziacej smrti alebo vážnejšieho zranenia. U niektorých ľudí môže extrémna traumatická udalosť viesť k stavu, ktorý sa nazýva posttraumatická stresová porucha alebo PTSP. Náhly stres z traumatickej udalosti spôsobuje chemické reakcie v mozgu a má príznaky aj na telesnej úrovni.
Príkladom môže byť žena, ktorá pred rokmi zažila hroznú automobilovú nehodu. Ak počuje sirény auta záchrannej zdravotníckej služby, začne sa nekontrolovane triasť, búši jej srdce a potia sa jej ruky.
Ide o ochorenie, ktoré je závažné ako napr. cukrovka. Ľudia trpiaci touto chorobou sú veľmi rozrušení napr. ak im niečo alebo niekto pripomenie zlú udalosť, ktorú prežili. Mávajú problémy so spánkom, koncentráciou, výbuchy hnevu či pocit „prílišnej ostražitosti.“
