Stres je stav, o ktorom sa v poslednom období veľa hovorí. Trápi nejedného človeka. Keď trvá pridlho, môže spôsobiť vážne zdravotné problémy, dokonca človeka zabiť. Krátkodobý stres však môže byť zdraviu prospešný.
Čo sa deje v tele pri strese?
Stres sa už u mnohých stal každodennou rutinou. Naše telá sú však vybavené na to, aby sme ho dokázali zvládnuť. Spôsobuje uvoľňovanie adrenalínu, ktoré uľahčuje vykonávanie úloh a zvyšuje výkonnosť a schopnosť riešiť problémy, ako sa píše na medicalnewstoday.com. Stres môže pôsobiť ako zdroj motivácie v každodenných situáciách, napr. ako je dokončenie projektu alebo absolvovanie testu. Pravdou je, že keď trvá dlhodobo, môže mať negatívny vplyv na systém v tele, zvyšuje riziko vážnych zdravotných komplikácií, ako je obezita, depresia či srdcové choroby. Môže dokonca spôsobiť aj smrť.
Čítajte tiež: Odborníci VYZDVIHUJÚ účinky tejto potraviny: Zabráni PREJEDANIU a popoženie CHUDNUTIE
Menej napätia, lepšie zdravie?
Aj keď existujú dôkazy o negatívnych dopadoch stresu na zdravie, iba niekoľko výskumov sa zameralo na to, či menej napätia skutočne zlepšuje zdravie. Podľa zistení novej štúdie môže byť toto spojenie komplikovanejšie, ako si odborníci doteraz mysleli. Vedci z Penn State skúmali, či ľudia, ktorí nie sú v strese, alebo sú vystavení len malému napätiu, sú zdravší, ako tí, ktorí sa stresujú.
„Vždy sa vychádzalo z predpokladu, že stres je zlý, no čo v prípade, že ľudia žiaden stres nepociťujú? Znamená to, že sú zo všetkých najzdravší?,“ pýta sa hlavný autor štúdie David Almeida.
V malom množstve má kognitívne výhody
Vedci sledovali 2 804 účastníkov. Výskumníci s nimi viedli rozhovory 8 nocí po sebe. Pýtali sa ich na ich pocity, náladu, počet stresových situácii a pozitívnych zážitkov, ktoré prežili za posledných 24 hodín.
Približne 10 percent účastníkov uviedlo, že počas obdobia štúdie neprežívali žiaden stres. U týchto osôb bola vyššia pravdepodobnosť pozitívnych nálad a menšia pravdepodobnosť chronického zdravotného stavu. Na druhej strane účastníci, ktorí nezažili stres, dosiahli v kognitívnom teste nižšie skóre ako tí, ktorí prežili istú mieru napätia. Bezstresová skupina tiež zaznamenala menej pozitívnych udalostí, zároveň vedci zistili, že u týchto ľudí je menej pravdepodobné, že poskytnú alebo dostanú emočnú podporu. Väčšinou išlo o starších a nezadaných mužov.
„Je možné, že prežívanie stresových situácií vám vytvára priestor na rýchle vyriešenie problému," konštatoval Almeida.
Podľa neho zážitok z takejto vypätej situácie nemusí byť príjemný, ale prinúti vás vyriešiť problém.
„V skutočnosti to má pozitívny vplyv na naše kognitívne schopnosti, ktoré sa môžu vekom oslabovať,“ dodal.
Z výskumu ďalej vyplynulo, že menšie denné stresové situácie môžu byť znakom normálneho plnohodnotného života.
Príznaky chronického stresu
- bolesti hlavy
- zažívacie problémy
- kožné problémy
- bolesť
- nedostatok energie
- nesústredenosť
- strata záujmu o predtým zaužívané činnosti
- podráždenosť
- príjem príliš veľkého množstva jedla, alebo naopak nezáujem o stravu
- užívanie alkoholu alebo drog
- pocit úzkosti, strachu, depresie
- nespavosť
- búšenie srdca
