Stredná dĺžka života Slovákov medzi rokmi 2000 až 2017 stúpla o štyri roky, a to zo 73,3 na 77,3 roka. Vyplýva to zo správy Európskej komisie s názvom Stav zdravia v Európskej únii (EÚ) a na Slovensku, ktorej výsledky prezentovali analytici v kancelárii Zastúpenia EK v Slovenskej republike.
Analytik zdravotnej politiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Guillaume Dedet vysvetlil, že nárast strednej dĺžky života je mierne vyšší ako nárast EÚ na úrovni 3,6 roka za rovnaké obdobie.
"Napriek tomu v roku 2017 bola stredná dĺžka života o takmer štyri roky nižšia ako priemer EÚ a takmer o dva roky nižšia ako v Česku," spresnil.
Čítajte tiež: Odpad z mandaríniek nepatrí do koša: Úžasné využitie šupiek, ktoré vyriešia zdravotné problémy!
Prečo Slováci zomierajú?
Ako ďalej priblížil, približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku možno pripísať rizikovým faktorom správania.
"Pre zdravie slovenských občanov predstavuje hrozbu dlhodobo vysoká spotreba tabaku a rastúce miery nadváhy a obezity u detí," komentoval s dôvetkom, že zatiaľ čo vo väčšine krajín EÚ podiely fajčiarov za posledné desaťročie výrazne klesali, na Slovensku zostala spotreba tabaku stabilná.
Podľa analytika patrí miera obezity u dospelých na Slovensku medzi najnižšie v EÚ. Uviedol však, že každý šiesty 15-ročný človek trpel v rokoch 2013 až 2014 nadváhou či obezitou. Miera obezity sa od rokov 2001 až 2002 takmer zdvojnásobila. V rokoch 2016 a 2018 boli zavedené niektoré politické opatrenia, napríklad kontrola uvádzania nezdravých potravín a nápojov pre deti na trh. Cieľom tohto opatrenia bolo zabrzdiť rast obezity u detí. Vplyv týchto opatrení však ešte nebol hodnotený.
Dedet tiež pripomenul, že výdavky na zdravotníctvo na Slovensku sú oveľa nižšie než vo väčšine krajín EÚ. Dosahujú 6,7 percenta HDP, zatiaľ čo v EÚ je to 9,8 percenta HDP. Ako doplnil, napriek relatívne nízkej úrovni výdavkov poskytuje slovenský systém zdravotnej starostlivosti komplexný balík výhod takmer celému obyvateľstvu, a to s nízkymi hotovostnými výdavkami.
Úmrtiam by sa dalo predísť
Podľa analytikov tiež Slovensko vykazuje vysoké miery úmrtnosti pre príčiny, ktorým sa dalo predísť a ktoré sa dali liečiť.
"Z toho vyplýva naliehavá potreba obmedziť počet predčasných úmrtí prostredníctvom politík verejného zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti. Investovanie do prevencie by mohlo pomôcť zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva a znížiť rozdiely v oblasti zdravia," komentoval s dôvetkom, že len jedno percento výdavkov na zdravotníctvo je pridelených na prevenciu, kým priemer EÚ je na úrovni troch percent.
Výdavky vzrastú
Z analýzy tiež vyplýva, že lekári sú v rámci Slovenska rozdelení nerovnomerne a súčasná pracovná sila starne. Starnutie obyvateľstva bude podľa analytika vyvíjať značný tlak na výdavky na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť na Slovensku a očakáva sa, že miera rastu výdavkov na zdravotníctvo bude v najbližších niekoľkých desaťročiach vyššia ako priemer EÚ. Aj keď prístup k zdravotnej starostlivosti je vo všeobecnosti pre väčšinu obyvateľstva dobrý, niektoré marginalizované skupiny čelia značným prekážkam v prístupe k starostlivosti.
Odborný referent Generálneho riaditeľstva pre zdravie a bezpečnosť potravín EK Federico Pratellesi dodal, že správu pripravili experti z OECD a Európskeho strediska pre monitorovanie politík a systémov v oblasti zdravia. Ide o súbor 30 zdravotných profilov krajín, ktoré zahŕňajú všetky členské štáty EÚ a Island s Nórskom.
"Zdravotné profily krajín spracované v rámci iniciatívy Stav zdravia v EÚ sa pripravujú tak, aby slúžili ako jednotné kontaktné miesto pre poznatky a informácie o systéme zdravotnej starostlivosti v danej krajine na pozadí širšej perspektívy porovnania tohto stavu so stavom v celej EÚ," uzavrel.
