Výskumníci Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (FaF UK) sa zamerali na otázky bezpečnosti užívania liekov u adolescentov. Ich zistenia poukazujú na alarmujúco nedostatočnú informovanosť študentov slovenských stredných škôl o tom, že s užívaním liekov, najmä nesprávnym, sa môžu spájať vážne zdravotné riziká. Rolu zohráva aj vplyv rodičov.
V poslednej dekáde sa vďaka novej európskej legislatíve zvýšil záujem o racionálnu konzumáciu liekov u detí. Z hľadiska užívania liekov je kritickým obdobie dospievania detí, keď začínajú užívať lieky bez dohľadu rodičov. Pracovná skupina Katedry farmakológie a toxikológie FaF UK sa preto detailne zamerala na problematiku vedomostí o užívaní liekov a vnímaní rizika farmakoterapie u adolescentov a ich rodičov. Výskum na 12 stredných školách po celom Slovensku ukazuje, že naši adolescenti nemajú dostatočné vedomosti o liekoch, ktoré sú potrebné pre ich správne celoživotné užívanie.
Čítajte viac: Zázvorový čaj ako superliek? Štyri najčastejšie CHYBY, ktoré ho oberajú o účinok!
„Adolescenti uviedli, že im lieky nemôžu ublížiť. Nedostatočné boli najmä ich vedomosti o rizikách liekov proti kašľu a bolesti, na alergiu a následkoch užívania dvoch rôznych liekov súčasne. Zistili sme aj rozdiely vo vedomostiach o liekoch a vnímaní rizika farmakoterapie v jednotlivých vekových skupinách a pri rôznych ochoreniach dospievajúcich,“ priblížila zistenia vedúca výskumu profesorka Magdaléna Kuželová z Katedry farmakológie a toxikológie FaF UK.
Lieky si zvyknú naordinovať aj sami
Výskum má priekopnícky charakter v európskom i svetovom meradle, keďže problematike užívania liekov adolescentmi sa doteraz venovala len minimálna pozornosť. Z výsledkov vyplýva, že slovenskí adolescenti sú aktívnymi a častými užívateľmi liekov nielen na lekársky predpis, ale aj liekov bez lekárskeho predpisu, ktoré nezriedka sami získavajú. Viac než polovica adolescentov, aj z najmladších vekových skupín, užívala lieky bez toho, aby o tom rodičia vedeli.
„Dievčatá mali lepšie vedomosti o rizikách jednotlivých skupín liekov a častejšie diskutovali o liekoch s rodičmi než chlapci. Podstatným zistením bolo, že rodičia, ktorí takisto nemajú dostatok vedomostí o liekoch ich detí, ovplyvňujú svoje adolescentné deti v oblasti užívania liekov,“ zdôraznila doktorandka Zuzana Klimaszová.
Autori výskumu vyzdvihli potrebu diskusie o doplnení vzdelávacích programov a vypracovaní materiálov pre deti a ich rodičov o užívaní liekov a ich riziku. V spolupráci s príslušnými ministerstvami, resp. autoritami v oblasti školstva a zdravotníctva je tiež nutné vypracovať postupy, ako zahrnúť vzdelávanie o liekoch do učebných osnov či národných kampaní.
