Riziko osteoporotickej zlomeniny sa týka každej druhej ženy a jedného z piatich mužov nad 50 rokov. Nie sú to len zlomeniny bedrového kĺbu. Medzi najčastejšie a rutinne prehliadané fraktúry patria zlomeniny stavcov.
Podľa odborníkov sa Slovensko radí medzi krajiny s vysokým výskytom osteoporotických zlomenín aj napriek tomu, že máme k dispozícii moderné diagnostické a liečebné postupy hradené zo zdravotného poistenia.
Čítajte viac: Športová lekárka Alena Urvayová: Kto sa nehýbe, odumiera už v mladosti
Každý rok si na Slovensku zlomí kosť v dôsledku osteoporózy až 39-tisíc ľudí nad 50 rokov. „Podľa odhadov u nás žije 230-tisíc pacientov s osteoporózou, no liečených je len necelých 65-tisíc z nich. Pritom každá osteoporotická zlomenina u pacienta nad 50 rokov predstavuje riziko výrazne zhoršenej kvality života či ďalších osteoporotických zlomenín,“ hovorí profesor Juraj Payer, prednosta V. internej kliniky LF UK a UNB a prezident Slovenskej spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí.
Osteoporóza, ľudovo tiež známa ako rednutie kostí, je často mylne považovaná za akýsi „prirodzený“ a nevyhnutný sprievodný jav starnutia. Lekári však namietajú. Výskyt osteoporózy síce rastie s pribúdajúcim vekom, no vďaka prevencii, skorému zachyteniu rizikových pacientov a správnej liečbe, je možné efektívne znížiť riziko osteoporotickej zlomeniny, prípadne zabrániť ďalšej. „Antiporotická liečba znižuje riziko výskytu osteporotickej fraktúry u pacienta o 40 až 60 percent. Je však veľmi dôležité liečbu pravidelne a dlhodobo užívať a neprerušovať ju. Napriek tomu aj u nás viac ako 60 percent z tých, ktorým je liečba osteoporózy odporúčaná, ju svojvoľne ukončí do roka od jej začatia,“ hodnotí profesor Payer.
Za posledných 10 rokov klesá celosvetovo percento pacientov, ktorým boli predpísané antiporotiká po hospitalizácii v dôsledku zlomeniny bedra. „Je to zlá správa, keďže po prvej zlomenine vzrastá riziko následnej zlomeniny na 50 až 86 percent. Správne nastavená a dodržiavaná farmakologická liečba znižuje toto riziko už v priebehu 6 až 12 mesiacov,“ dopĺňa.
Najčastejšie sa lámu stavce a zápästia
Najčastejšie sa v dôsledku osteoporózy lámu stavce a zápästia, no najkomplikovanejšou je pre zdravie a samostatnosť pacienta práve zlomenina krčka stehennej kosti. „Až 80 percent pacientov je rok po zlomenine krčka stehennej kosti neschopných vykonávať aspoň jednu z bežných denných aktivít a potrebujú pomoc ošetrovateľa. No najhoršie je, že až 20 percent pacientov s týmto typom zlomeniny nám do roka od úrazu zomiera,“ konštatuje profesor Payer.
Ako dodáva, prevencia osteoporózy musí začať už v mladom veku. Mnohým zlomeninám možno predchádzať aj životným štýlom, ktorý by mal zahŕňať pravidelný pohyb a dostatočne vysoký príjem vitamínu D a vápnika. Riziko osteoporózy znižuje aj vyhýbanie sa fajčeniu a alkoholu.
Zhrbenie ako nápadný príznak
Zlomeniny stavcov veľmi často unikajú našej pozornosti. Môžu aj nemusia ich prezrádzať bolesti chrbta. Nápadným príznakom je pokles telesnej výšky o viac než tri centimetre a kyfóza, čiže zhrbenie, resp. ohnutý chrbát.
„Pri poškodení aj pomerne malej časti stavca dochádza k výraznému oslabeniu pevnosti a kolapsu celej štruktúry. Mnoho ľudí však, aj napriek príznakom či bolestiam, nevyhľadá lekára. Svoje ťažkosti s chrbtom pripisujú veku, životnému štýlu či hmotnosti. Veľká časť zlomenín stavcov zostáva nediagnostikovaných,“ vysvetľuje docent Zdenko Killinger, zástupca prednostu a vedúci lekár Osteocentra V. internej kliniky LFUK a UNB. „Prvou zlomeninou to nekončí. Až 20 percent žien so zlomeninou stavca utrpí ďalšiu zlomeninu v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov,“ dodáva.
Riziková je aj osteopénia
Zlomeniny stavcov výrazne znižujú kvalitu života pacienta, spôsobujú akútne či chronické bolesti chrbta, znižujú schopnosť pohybu, pacienti majú súčasne problémy s dýchaním, reflux či iné gastrointestinálne symptómy. Bežne možno pozorovať aj vyklenutie brucha, pokles hmotnosti alebo depresiu. „Každá zlomenina stavca zvyšuje až 8-násobne riziko úmrtia a 1,5-násobne zvyšuje riziko zlomeniny krčka stehennej kosti,“ konštatuje docent Killinger. Zlomeniny stavcov sa pritom netýkajú len pacientov, ktorých hustota kosti je na úrovni osteoporózy. „Viac ako polovica žien, ktoré utrpia zlomeninu stavca, má hodnoty kostnej denzity len v pásme osteopénie, nie až osteoporózy. Preto by pacienti aj ošetrujúci lekári mali byť ostražití už pri diagnostikovaní osteopénie,“ vyzýva docent Zdenko Killinger.
Cukrovka a zlomeniny
Podľa Petra Jackuliaka, diabetológa z V. internej kliniky LFUK a UNB žije vo svete s diagnózou diabetes zhruba 400 miliónov ľudí. V priebehu nasledujúcich 20 až 30 rokov sa má ich počet ešte viac zvýšiť.
Pre porovnanie, na Slovensku trpí cukrovkou okolo 280-tisíc ľudí a ročne pribudne asi 20-tisíc nových pacientov, predovšetkým s cukrovkou 2. typu. „Jeden z 11 dospelých má v súčasnosti nejakú poruchu glukózovej intolerancie a každých šesť sekúnd zomrie človek následkom diabetu,“ upozorňuje diabetológ.
Lekári si už dávnejšie všimli, že u pacientov s cukrovkou je vyšší výskyt fraktúr bez ohľadu na typ cukrovky – a to aj v prípade, ak je u nich hustota kostnej hmoty v pásme osteopénie alebo normy. Najčastejšie ide o zlomeniny zápästia či členkov, teda nie stavcov a bedrovej kosti.
V dôsledku ochorenia a jeho liečby klesá pevnosť i kvalita kosti, mení sa jej štruktúra, kosť nie je dostatočne mineralizovaná. „Pri starostlivosti o diabetikov by sme nemali zabúdať na riziko osteoporózy. Medzi rizikové faktory jej vzniku u pacientov s diabetom patrí zlá glykemická kompenzácia pri oboch typoch cukrovky či diabetická nefropatia, ako aj ďalšie diabetické komplikácie – neuropatia a diabetické hnačky,“ vymenováva docent Jackuliak.
Zároveň sú pacienti s diabetom kvôli svojej diagnóze náchylnejší k pádom. Epizódy hypoglykémie, časté nočné močenie, zhoršené videnie pri diabetickej retinopatii alebo katarakte, poruchy rovnováhy v dôsledku diabetickej neuropatie a diabetickej nohy či znížené reflexy zvyšujú u diabetických pacientov riziko pádu. „Pacienti si musia uvedomiť aj to, že liečba cukrovky, kvôli negatívnemu efektu niektorých antidiabetík na kostný metabolizmus, spôsobuje zníženú obnovu kosti a jej štruktúr. Tieto dva faktory výrazne zvyšujú riziko, že pacient s diabetom utrpí pád, ktorého výsledkom bude osteoporotická zlomenina,“ vysvetľuje.
Rýchle a bezbolestné vyšetrenie
Kvôli rizikám by pacientom s diabetom, najmä 1. typu, mala byť v rámci prevencie monitorovaná kostná hustota, a to pomocou denzitometrie. Toto rýchle, bezbolestné vyšetrenie by mohlo pomôcť včas zachytiť zhoršujúcu sa hustotu kosti a tým ochrániť pacientov. Nepomôže odhaliť osteoporózu u pacientov s cukrovkou druhého typu. „Diabetici 2. typu majú vo veľkej miere normálnu denzitu, a teda veľká časť rizikových pacientov nemusí byť zachytená. Aj preto sa v ich prípade v rámci diagnostiky odporúča kombinácia denzitometrického vyšetrenia a trabekulárneho kostného skóre (TBS), ktoré hodnotí priamo kvalitu kosti,“ dodáva docent Jackulia a dopĺňa, že pre správny manažment pacienta sú základom dodržiavanie nastavenej liečby, úprava životného štýlu a vhodné je tiež dopĺňanie vitamínu D a vápnika podľa odporúčaní lekára.
FRAX – nástroj na posúdenia rizika osteoporotickej zlomeniny
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ponúka lekárom nástroj, vďaka ktorému môžu jednoducho zhodnotiť riziko osteoporotickej zlomeniny u konkrétneho pacienta v nasledujúcich 10 rokoch.
Tento nástroj zohľadňuje okrem kostnej denzity aj ďalšie rizikové faktory. Jeho problémom je však stanovenie prahovej hodnoty, ktorá je nielen rozdielna pre rôzne typy zlomenín (napr. krčka stehennej kosti, zápästia, a pod.), ale aj pre rôzne krajiny. Zároveň, FRAX síce zohľadňuje medzi príčinami sekundárnej osteoporózy diabetes mellitus 1. typu, avšak vynecháva diabetes mellitus 2. typu.
