Športová lekárka Alena Urvayová: Kto sa nehýbe, odumiera už v mladosti
Zdroj: Vlado Anjel
Talent tvorí len 20 percent úspechu v športe, hovorí bratislavská telovýchovná lekárka Alena Urvayová. No aj ten, pre koho sa pohyb nestal drogou či chlebom, ale pravidelnosťou, môže hovoriť o veľkej osobnej výhre.
Hoci je pohyb zdravý, má svoje pravidlá, ktoré by mal profesionálny i rekreačný športovec poznať. Práve neznalosť či nesprávne pochopenie limitov vlastného tela sa môže rovnako vypomstiť atlétom aj príležitostným športovým nadšencom. Dôležitým partnerom zdravého športovca je telovýchovný lekár. Jeho úlohou je zistiť, či je športová aktivita bezpečná a primeraná vo vzťahu k organizmu, vysvetľuje doktorka Alena Urvayová z Bratislavy. Ani vyšetrenia najmenších detí nie sú v jej ambulancii žiadnou raritou.
Čítajte viac: Farmaceut radí: Najlepšie diagnostické testy z lekárne, ktoré si doma urobíte sami
„Deti, ktoré sa venujú gymnastike, plávaniu či krasokorčuľovaniu, začínajú športovať už v útlom veku. Približne medzi piatym a šiestym rokom života,“ ozrejmuje. „Šport rozvíja obratnosť, vytrvalosť, silu aj rýchlosť. Od začiatku je však nutné sledovať, či je dieťa zdravé a aké má na pohyb predpoklady. Veľa napovie aj takzvaný somatotyp, čiže typ postavy,“ dopĺňa s upozornením, že niektorým športom sa dieťa musí začať venovať už od mala. O tom, ktorému športu sa bude neskôr venovať naplno, zvyčajne rozhoduje nástup puberty. Kľúčovým je 11. rok života. Po ňom je na niektoré športy, ako napríklad krasokorčuľovanie, už neskoro.
Čítajte viac: Ako dlho budete žiť? Jednoduchý test predpovedá krutú pravdu, ako ste na tom fyzicky!
Športu sa dnes môže venovať naozaj každý. V prípade profesionálov je však cesta zložitejšia. Nároky a tlak na výkon sú teraz oveľa vyššie, no talenty sa objavujú stále. „Jedným zo znakov športového talentu je napríklad pozitívny vzťah k pohybovej aktivite až hypermobilita,“ spresňuje lekárka, ktorá zhodnocuje, či má nadané dieťa zdravý srdcovo-cievny a dýchací systém alebo nejaké zdravotné limity. To je dôležitá podmienka jeho budúcich výkonov.
„Faktom je, že mnohé mladé talenty rýchlo vzbĺknu, ale niektoré aj rýchlo zhasnú, pretože nemajú trpezlivosť. Dnes je vrcholový šport o 20 percentách talentu a 80 percentách driny a niektorých neúspech odrádza. Hovorí sa, že každá prehra mučí, ale učí – nie u každého to ale platí. Ten, kto zvládne vyhrávať i prehrávať, zvládne aj tréningový proces. Sú však tiež netalenty, ktoré sa podriadia disciplíne a dosahujú vynikajúce úspechy,“ upozorňuje odborníčka, ktorej ambulanciou už prešlo niekoľko športových hviezd.
Hraničným vekom je štyridsiatka
Začínať so športom dnes nie je výnimkou ani vo vyššom veku, vtedy je však riziko úrazu alebo zdravotných komplikácií oveľa vyššie. Horšie ako neskoro je so športom nezačínať vôbec. „U žien je hraničný 40. rok života. Ak sa ani vtedy nezačnú hýbať, hrozí im napríklad osteoporóza. Nastávajú hormonálne zmeny a srdcová zdatnosť klesá. U mužov je dôležitým predelom 55. rok. Po ňom zvyčajne priberú a výrazne u nich trpí srdcovo-cievny aparát. Funkčná zdatnosť sa stráca,“ vysvetľuje s poznámkou, že trénovaný sedemdesiatnik sa svojou fyzičkou môže vyrovnať aj mladému človeku, ktorý je na šport príliš lenivý.
Z výskumov vyplýva, že ženy majú k pohybu všeobecne laxnejší vzťah, čo sa prejavuje už v puberte. U nás je častým zvykom, že mnohé školáčky nosia učiteľom telesnej výchovy pravidelne ospravedlnenky. „Kto sa nehýbe, začne odumierať ešte v mladosti. Hrozia mu napríklad bolesti chrbtice, kĺbov a rôzne iné zdravotné problémy,“ varuje Alena Urvayová. „Keď je svalová bunka každý deň ‚navštívená‛ pohybom a kyslíkom, žije. Časom sa mení buď na tukovú, alebo začne tuhnúť,“ približuje. Kto sa teda pokúša športovať až po 40 a dobre sa pred pohybom nerozcvičí, riskuje, že sa zraní.
Fenomén náhleho úmrtia športovcov
Náhle úmrtia vo svete vrcholového športu nie sú dnes také zriedkavé, ako by sa mohlo zdať. Nevyhýbajú sa ani tým najzdatnejším. Podľa doktorky Urvayovej môže ísť aj o dôsledok viróz a baktérií. „V minulosti sa predpokladalo, že záťažou sa odolnosť organizmus zlepšuje. Nie je to tak. Športovci môžu spadnúť do tzv. imunosupresívneho okna, keď sa u nich všetky skryté vírusy a infekcie prejavia naraz. Ak športovci nevenujú pozornosť regenerácii, pokračujú v tvrdom tréningovom procese bez ohľadu na zakrývané ochorenie a v niektorých prípadoch sa aj stimulujú (napríklad kofeínovými drinkami), môže nastať ten najhorší scenár,“ varuje.
Aj užívanie bežných liekov môže byť vo svete vrcholového športu problematické. Niektoré z nich sa totiž pozitívne zobrazujú v dopingovom teste. „Športový lekár sa niekedy musí vyhnúť napríklad liekom proti kašľu či zápalom. Aj zvýšená konzumácia vitamínov a kávy sa môže v krvnom obraze javiť ako doping,“ vysvetľuje a dopĺňa, že profesionálny športovec by mal užívanie liekov vždy konzultovať s lekárom. Ak trpí napríklad alergiou a lieky nevyhnutne potrebuje, musí to mať na papieri.
Najvhodnejšie druhy aktivít
Veľmi obľúbenou formou športovej aktivity je v súčasnosti návšteva posilňovne. Ako však upozorňuje doktorka, na začiatok je dobré cvičiť pod dohľadom odborníka, resp. trénera. Veľkou výhodou posilňovne je cvičenie v kolektíve, teda aj rozvíjanie sociálnych kontaktov. Ďalším všeobecne odporúčaným športom je plávanie, pri ktorom voda masíruje kĺby. Plávanie ale nepodporuje srdcovo-cievnu sústavu, pretože človek je pri ňom vo vodorovnej polohe a návrat krvi do srdca je zľahčený. Kto sa chce plávaniu venovať pravidelne, mal by brať do úvahy aj teplotu vody. Organizmus najlepšie znáša teplotné rozmedzie od 22 do 24 stupňov Celzia.
Nešportovci, ktorí so športom začínajú neskôr a chcú popri ňom aj schudnúť, by nemali hneď začínať behom. Ideálne je začať chôdzou, ktorá je pre telo najprirodzenejšia či kondičnými cvičeniami. „Najvhodnejšia je intenzívna chôdza, jogging, pri ktorom človek zapája čo najviac svalových skupín. Výskum ukázal, že v Nemecku ľudia prejdú okolo 500 krokov za deň, teda 500 metrov, čo je neuveriteľne málo. Človek by mal prejsť aspoň 1 600 krokov, to je spodná hranica. Kto chce pohybom dosiahnuť nejakú zmenu, mal by odkráčať aspoň 3 a pol kilometra denne,“ ozrejmuje odborníčka.
Kedysi sa hovorilo, že cvičiť by mal človek aspoň dvakrát týždenne. To je však podľa doktorky Urvayovej málo. „Kto si chce udržať zdravie a kondíciu, mal by sa hýbať aspoň 5-krát do týždňa približne 30 až 45 minút. Ak športujete len raz či dvakrát, je to pre organizmus stresujúce,“ radí. Výsledkom môže byť bolesť či preťaženie. Ako dodáva odborníčka, „bolesť je vždy obranným mechanizmom, ktorý nemá rád extrémy.“
šport Alena Urvayová telovýchovná lekárka
