Kvasinky sú všade okolo nás: Väčšina ľudí verí fáme, ktorá z choroby obviňuje cukor

Ilustračné foto
Zdroj: thinkstock.com
2018-03-05 06:00:00

Keď sa povie kvasinky, väčšina z nás si predstaví chúlostivé vaginálne mykózy u žien. To je však len zlomok z toho, čo kvasinky dokážu. Bez zdraviu prospešných druhov týchto mikroorganizmov by sme nemohli piecť chlieb, piť kefír alebo víno, ale aj očkovať niektorými vakcínami. Fascinujúcu ríšu kvasiniek nám priblížila mikrobiologička Renáta Vadkertiová zo Zbierky kultúr kvasiniek pri Chemickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV).

 

Ľudia si kvasinky veľmi často zamieňajú s plesňami. Aký je medzi nimi rozdiel?

Na túto otázku sa nedá odpovedať jednoducho. Plesne (nazývané aj mikromycéty, vláknité huby), ako aj kvasinky, sú mikroskopické huby a patria do ríše húb. Tieto mikroskopické huby na rozdiel od rastlín nevytvárajú chlorofyl, ale podobne ako živočíchy využívajú ako zdroj živín rôzne organické látky. Pri charakterizácii plesní sa väčšinou uvádza, že sú to viacbunkové mikroorganizmy, ktoré vytvárajú vlákna (hýfy) rôznych dĺžok, ktoré môžu byť jednoduché, rozvetvené a môžu byť rozrastené až do sietí. Okrem toho vytvárajú vzdušné hýfy, na konci ktorých sa vytvárajú spóry (konídie), ktoré môžu byť sexuálne alebo asexuálne. Plesne môžu vytvárať na povrchu materiálu alebo na živných pôdach kolónie rôznej farby (bielej, žltej, červenej, hnedej, čiernej, modrej, zelenej). Špeciálne kultúry plesní sa využívajú napríklad pri výrobe syrov camembertového a rokfortového typu alebo pri výrobe niektorých mäsových výrobkov. Ako nežiaduce mikroorganizmy ich môžeme najčastejšie vidieť na chlebe alebo citrusovom ovocí, na ktorých tvoria modrý či zelený povlak. Môžu sa nachádzať aj na vlhkých miestach v byte, kde vytvárajú väčšinou šedý až čierny povlak. Kvasinky sú jednobunkové organizmy (veľkosti 2 až 40 µm), ktoré majú väčšinou okrúhly alebo oválny tvar, avšak môžu mať aj iné tvary. Väčšina kvasiniek sa rozmnožuje pučaním a niektoré kvasinky sa rozmnožujú aj sexuálne. Po spojení buniek opačného párovacieho typu vytvárajú vrecko (askus) so spórami, ktoré vyklíčia a zmenia sa na vegetatívne bunky. Presne vymedzená hranica medzi vláknitými hubami a kvasinkami však nie je. Existujú kvasinkovité organizmy, ktoré sa za určitých podmienok nachádzajú v prostredí vo forme jednotlivých buniek, ale väčšinou tvoria, podobne ako vláknité huby, rozvetvené vláknité štruktúry. Aj niektoré druhy kvasiniek dokážu vytvárať vlákna. Podobne ako vláknité huby, kvasinky aj kvasinkovité organizmy môžu byť rôznej farby. Náter väčšiny kvasiniek je na povrchu živných médií bielej alebo smotanovej farby, niektoré kvasinky vytvárajú pigmenty a nátery týchto kvasiniek môžu byť ružové, červené, oranžové (vplyvom karotenoidných pigmentov), hnedé alebo čierne (vplyvom melanínových pigmentov), ale nevytvárajú zelený pigment. Na webových stránkach sa často vyskytujú názvy rodov Aspergillus a Penicillium, tie patria medzi vláknité huby. Rody SaccharomycesCandida patria medzi kvasinky.   

Kde všade okolo nás sa kvasinky vyskytujú? Sú medzi nimi priateľské aj nepriateľské druhy?

Kvasinky sa veľmi dobre vedia prispôsobiť na rast a rozmnožovanie v rôznych prostrediach a vyskytujú sa všade okolo nás. Nachádzajú sa vo vode, pôde, vo vzduchu, na ľudskom tele aj v jeho vnútri. Kvasinky sa nachádzajú vo vnútorných aj na vonkajších častiach tiel živočíchov a hmyzu, ako aj na nadzemných a podzemných častiach rastlín. Niektoré druhy kvasiniek sa vyskytujú v extrémnych prostrediach s nízkymi teplotami (napr. na Antarktíde), v prostrediach s vysokým obsahom soli alebo cukru (môžu rásť v prítomnosti 10-20-percentnej glukózy, extrémom je ich rast v prostredí s 50-percentnou glukózou, napr. v sirupoch), alebo v prítomnosti soli (10 – 20 percent), s vysokým alebo nízkym pH (vo všeobecnosti kvasinky rastú v rozmedzí pH 3 až 10, ale niektoré druhy môžu rásť aj v silne kyslom prostredí s pH 1,5), ako aj v prostrediach znečistených iónmi ťažkých kovov (akými sú napr. kadmium, chróm, meď, zinok, olovo).

Kvasinky sú nielen prispôsobivé, ale aj nesmierne odolné. Má ich hojné rozšírenie v prírode nejaký význam?

Kvasinky majú veľmi dôležitú funkciu v prírode - prispievajú k tvorbe agregátov v pôde, zapájajú sa do premeny rôznych látok (napr. medziproduktov vzniknutých pri rozklade opadaných listov, ovocia a ďalších nadzemných aj podzemných častí bylín a drevín), a tým sa zapájajú do kolobehu uhlíka, dusíka a fosforu. Produkujú tiež látky, pomocou ktorých zabraňujú rastu niektorých fytopatogénnych húb, alebo skonzumujú živiny prítomné v prostredí a tým zabránia týmto hubám rásť. V neposlednom rade slúžia ako zdroj výživy alebo vitamínov pre iné jednobunkové organizmy či hmyz. 

Ľudia kvasinky využívajú pri tradičných fermentáciách, v biotechnológii aj vo vedeckých výskumoch. Niektoré druhy kvasiniek majú význam pri výrobe enzýmov, vakcín, aminokyselín, vitamínov a nachádzajú uplatnenie aj pri výrobe biopalív a biopesticídov. Saccharomyces cerevisiae je najznámejším kvasinkovým druhom, ktorý sa už tisíce rokov uplatňuje pri výrobe chleba, piva a vína. Okrem toho sa kvasinky nachádzajú v kefírovom mlieku a využívajú sa pri výrobe destilovaných produktov (whisky, rum, brandy), ako štartovacie kultúry pri výrobe niektorých druhov syrov a salám a pri fermentovaní kakaových bôbov alebo olív. Kvasinky v procesoch, v ktorých sú zapojené, produkujú aj rôzne metabolity (napr. vyššie alkoholy, estery, karbonylové zlúčeniny), ktorými prispievajú ku konečnej aróme a chuti produktov. Keďže sú bunky kvasiniek eukaryotické, podobne ako ľudské bunky, používajú sa aj ako modelový organizmus pri medicínskom výskume. Existujú však takisto kvasinky, ktoré sú nežiaduce, nepriateľské a spôsobujú nielen kazenie potravín, ale aj ochorenia ľudí alebo zvierat.

Kvasinky majú na svedomí napríklad kožné mykózy. Vážnejšou diagnózou je kandidóza. Ako k ich premnoženie dochádza?

Niektoré druhy kvasiniek sa spolu s inými druhmi mikroorganizmov bežne nachádzajú na pokožke, v ústnej dutine, v tráviacom a dýchacom ústrojenstve aj v urogenitálnom systéme zdravých ľudí. Pre svoj rast využívajú látky, ktoré sa v týchto prostrediach nachádzajú bez toho, aby spôsobovali na miestach, ktoré osídľujú, akékoľvek problémy. Spomedzi kvasiniek sa najčastejšie vyskytuje druh Candida albicans. Keď sú kvasinky v rovnováhe s inými mikroorganizmami, nespôsobujú žiadne ťažkosti. Ak sa však poruší rovnováha tohto mikrobiálneho spoločenstva, kvasinky sa môžu premnožiť a spôsobiť ochorenie nazývané mykóza. Významnú úlohu pri ochoreniach spôsobených kvasinkami zohráva znížená imunita, ochorenia krvi, tehotenstvo, cukrovka, hormonálna nerovnováha a liečba širokospektrálnymi antibiotikami. Pri ochoreniach kože zohráva úlohu aj nadmerné potenie, nedostatočná hygiena a dlhodobé vystavovanie pokožky vlhkému a agresívnemu prostrediu. Kvasinky môžu spôsobovať povrchové mykózy (ochorenia kože, slizníc, nechtov) a invazívne mykózy, ktoré postihujú orgány alebo tkanivá. Podľa toho, do akého rodu patria kvasinky spôsobujúce mykózu, sa ochorenia pomenúvajú napr. kandidóza (ochorenie spôsobené kvasinkami patriacimi do rodu Candida), pityriáza (ochorenie spôsobené kvasinkami rodu Malassezia - pôvodný názov tohto rodu bol Pityrosporum), rodotorulóza (rod Rhodotorula), kryptokokóza (rod Cryptococcus) a trichosporonóza (rod Trichosporon). Kvasinky patriace do rodu Malassezia participujú pri ochoreniach kože, napr. seboroickej dermatitíde, atopickej dermatitíde, folikulitíde a vo väčšom množstve sa vyskytujú na vlasovej pokožke, na ktorej sú lupiny. Ochorenia kože, nechtov a slizníc môžu spôsobovať kvasinky patriace do rodov Candida a Trichosporon

Najznámejším ochorením sliznice ústnej dutiny spôsobeným kandidami je múčnivka (soor). Postihuje hlavne novorodencov a malé dojčatá, ale vyskytuje sa aj u dospelých. Kvasinky rodu Candida môžu spôsobiť aj invazívne mykózy pľúc, ľadvín, pečene a iných orgánov. Väčšinu kandidóz zapríčiňuje druh Candida albicans, ale môžu byť vyvolané aj druhmi Candida glabrata, Candida parapsilosis, Candida tropicalis a Candida krusei (terajší platný názov Pichia kudriavzevii).

Môže privodiť kvasinková infekcia aj smrť? Je pravda, že medicína spája kvasinky so závažnými zápalovými prejavmi, a dokonca aj s rakovinou?

Ochoreniami spôsobenými kvasinkami sú ohrození najmä pacienti, ktorí majú onkologické ochorenia, ale aj pacienti po transplantácii orgánov, pacienti s popáleninami, HIV a nedonosené deti, pretože sú všetci imunodeficientní a môžu mať nejakým spôsobom porušenú prirodzenú slizničnú bariéru. Títo pacienti môžu byť ohrození endogénnymi infekciami, čo znamená kvasinkami, ktoré majú prirodzene prítomné v tele, ale aj exogénnymi infekciami. Pri endogénnych infekciách sa kvasinky dostanú z miest ich prirodzeného výskytu (najčastejšie z tráviacej sústavy) cez poškodenú sliznicu do krvi a následne do častí tela, v ktorých sa za normálnych okolností nevyskytujú žiadne mikroorganizmy. Kvasinky sa tu rozmnožia a spôsobia ochorenie. Do tela pacientov sa môžu dostať aj zvonka (exogénna infekcia), napr. pomocou katétrov, protéz, implantátov, prenosom zo zdravých osôb, ale aj z prírodných zdrojov. Ako som už uviedla, kvasinky sa prirodzene nachádzajú napr. na listoch rastlín, vo vzduchu aj v pôde. Sú ale známe aj prípady ochorení spôsobených kvasinkami patriacimi do rodu Trichosporon, ktoré sa bežne vyskytujú v pôde a kvasinkami patriacimi do niektorých druhov rodu Cryptococcus a Rhodotorula, ktoré sa bežne vyskytujú na rastlinách, v sladkovodných jazerách aj v rybníkoch. Pacienti s HIV sú často ohrození kryptokokovou infekciou spôsobenou druhmi Cryptococcus neoformans var. neoformans alebo Cryptococcus gattii, ktoré napádajú centrálny nervový systém, a do tela sa dostávajú vdýchnutím kvasinkových buniek, ktoré sa nachádzajú vo výkaloch niektorých vtákov a najčastejšie sú prenášané prachom. Kvasinky prítomné v tele aj kvasinky, ktoré sa do tela dostanú z externých zdrojov, môžu pacientom spôsobiť vážne mykotické ochorenia až smrť. Preto sa u ohrozených pacientov dodržiavajú veľmi prísne preventívne opatrenia a hygienické nariadenia, aby sa v čo najväčšej možnej miere zabránilo vzniku kvasinkového ochorenia.

Pojmy kvasinky a kvások si spájame s pečivom. V čom tkvie rozdiel medzi nimi a prečo môžu kvasnice (droždie) v pečive u niektorých ľudí vyvolávať zdravotné problémy? Hovorí sa, že niekedy stoja  za pokazeným trávením a spôsobujú intoleranciu.

Kvasnice (droždie) sú lisované kvasinky druhu Saccharomyces cerevisiae, ktoré premieňajú sacharidy prítomné v ceste na etanol a oxid uhličitý. Ten ostane v ceste uzatvorený a alkohol sa pri pečení vyparí. Pekárske kvasinky musia mať špeciálne vlastnosti, ktorými sú hlavne schopnosť rýchlo prekvášať a rozmnožovať sa, tolerovať vyššie koncentrácie sacharidov alebo soli (sladké alebo slané cestá) a byť odolné voči chladu (uchovávanie droždia v chladničkách a mrazničkách – pozn. zmraziť sa dajú len niektoré značky droždia, nie všetky). Ak sa použije droždie, pojmom kvások sa označuje zmes droždia, mlieka (alebo vody), malého množstva cukru a múky. Kvasinky sa týmto spôsobom rozmnožia, a keď sa pridajú k múke a ostatným prísadám, cesto bude nadýchanejšie.

V súčasnej dobe sa pojmom kvások označuje zmes pripravovaná podľa starej receptúry z múky (napr. ražnej, špaldovej, pšeničnej) a vlažnej vody. K pripravenému riedkemu cestu sa postupne v určitých časových intervaloch pridáva ďalšia múka a vlažná voda. Týmto procesom, ktorý trvá niekoľko dní, sa aktivujú a množia hlavne mikroorganizmy, ktoré boli prítomné v múke. Kvások obsahuje baktérie mliečneho kvasenia, ale aj kvasinky. Baktérií mliečneho kvasenia je približne 80 až 100-krát viac, ako kvasiniek. Zloženie, počet a vzájomný pomer mikroorganizmov prítomných v kvásku závisí od druhu a zloženia použitej múky, teploty, doby prípravy a lokality, v ktorej sa kvások pripravuje. Pri kysnutí cesta obidva typy mikroorganizmov prekvášajú alebo aeróbne využívajú pre svoj rast a rozmnožovanie rovnaké sacharidy, ale v závislosti od druhov mikroorganizmov prítomných v kvásku využívajú aj iné látky, ktoré sa v ceste nachádzajú. Pri fermentácii sacharidov baktérie mliečneho kvasenia produkujú kyselinu mliečnu a oxid uhličitý, kým kvasinky produkujú alkohol a oxid uhličitý. Kyselina mliečna má konzervačné vlastnosti a podľa údajov v literatúre má takéto pečivo nižšiu náchylnosť na plesnivenie a teda vydrží dlhšie.

Dokáže bežný spotrebiteľ odlíšiť kváskový chlieb a chlieb z kvasníc?

Samozrejme, pekárske výrobky pripravené pomocou droždia alebo kvásku sa vzájomne odlišujú chuťou, vôňou a konzistenciou (aj v závislosti od druhu a individuálnych kultúr mikroorganizmov, ktoré sa podieľali na kysnutí cesta), no každému môže vyhovovať niečo iné. Pri pečení sa mikroorganizmy prítomné v ceste (kvasinky aj baktérie) pôsobením vysokej teploty zabijú a rozložia. Nevylučujem, že niektorí jedinci môžu mať intoleranciu na kvasinky, avšak nenašla som relevantné údaje, v ktorých by bolo jednoznačne preukázané, že sú za intoleranciu alebo zlé trávenie spojené s konzumáciou pečiva zodpovedné kvasinky. Každá doba prináša zoznam potravín, ktoré sú na „čiernej listine“ (patrili medzi ne napr. vajcia, mlieko, maslo, mäso) a opisovanie intolerancie voči droždiu považujem skôr za výsledok vloženia tohto potravinárskeho produktu na „čiernu listinu“. Na druhej strane, chceme mať potravinárske výrobky rýchlo, s výbornými chuťovými vlastnosťami,  s čo najdlhšou trvanlivosťou a čo najlacnejšie, čo núti veľkovýrobcov chleba a pečiva pridávať do výrobkov rôzne pomocné látky, čiastočne nahrádzať obilninové múky za lacnejšie alternatívy a pridávať konzervačné látky. Aj tieto faktory, ale aj poruchy trávenia, môžu zohrávať úlohu pri nepríjemných pocitoch po konzumácii chleba a pečiva.

Kvasené nápoje telu neškodia a niektoré dokonca prospievajú, ale skvasené potraviny počas horúceho letného dňa si málokto trúfa konzumovať. Čo rozhoduje o zdravotných prínosoch a toxicite potravín, do ktorých sa „zahryzli“ kvasinky?

Kvasinky môžu spôsobovať nežiaduce prekvášanie prezretého ovocia, kompótov, ovocných štiav (ovocná šťava prekvasí pri izbovej teplote pomerne rýchlo) a fermentovaných nápojov (piva, vína). Okrem toho môžu kvasinky prispievať k rozkladaniu tuku v masle a margarínoch, kazeniu mäsa, rýb a produktov mora, spôsobovať ružové alebo šedé sfarbenie na kvasenej kapuste a môžu vytvárať blanku alebo kožu na dlhšie otvorenej konzerve s fermentovanými výrobkami (napr. olivami), ale aj na víne (birzovatenie vína). Na kazení potravín sa však vo veľkej miere podieľajú aj baktérie (napr. listérie, salmonely, druhy rodu Pseudomonas) a plesne (napr. druhy rodu Penicillium). Pri prekvášaní nápojov a vytváraní kože alebo blany na povrchu fermentovaných výrobkov sa väčšinou uplatňujú len kvasinky, pri kazení ostatných potravín sa kvasinky zapájajú do nežiaducich procesov spoločne s baktériami a/alebo vláknitými hubami.

Aký je vzťah kvasiniek a cukru? Je pravda, že sa ním kvasinky živia a priveľa cukru prispieva k ich premnoženiu (napríklad v prípade Candidy albicans)?

Tieto fakty sa diskutujú na webových stránkach hlavne v súvislosti s vaginálnymi mykózami. Ako som už spomínala, kvasinky (všetky doteraz známe druhy) využívajú cukry aj iné látky (napr. aminokyseliny) ako zdroj uhlíka pre svoj rast a rozmnožovanie. Kvasinkový druh Candida albicans využíva niektoré cukry (hlavne glukózu a sacharózu) fermentatívnym spôsobom, teda ich skvasuje a tie isté cukry, ale aj iné látky využíva na svoj rast a rozmnožovanie oxidatívnym spôsobom (za prítomnosti kyslíka). Lekári už dávno zdôrazňujú, že Candida albicans je prítomná aj v pošve zdravých žien, približne u 70 - 80 percent populácie. V pošve zdravých žien sa vyskytujú aj iné mikroorganizmy, medzi nimi majú najväčšie zastúpenie baktérie mliečneho kvasenia, ktoré zabezpečujú optimálne pH a aj prirodzenú mikrobiálnu rovnováhu. Aj tieto baktérie využívajú na svoj rast a rozmnožovanie zdroje uhlíka, teda i cukry. Keď sú všetky prítomné mikroorganizmy v rovnováhe, Candida nespôsobuje žiadne problémy. Ak sa rovnováha mikrobiálneho spoločenstva poruší (napr. vplyvom užívania antibiotík, pri cukrovke, v tehotenstve, a pri vážnych ochoreniach), v dôsledku oslabenej imunity sa Candida albicans stáva patogénom a môže spôsobiť nepríjemné ochorenie. Prvé zmienky o mikroorganizme, ktorý spôsobil vaginálne ochorenie u tehotnej ženy, pochádzajú z druhej polovice 19. storočia. V tomto období bola zaregistrovaná aj prvá informácia o prítomnosti mikroorganizmu, ktorý spôsoboval múčny povlak v rodidlách diabetičky. V oboch prípadoch išlo podľa opisu o kandidózu. Na území bývalého Československa sa výskytu, príznakom a príčinám vaginálnych mykóz spôsobených kvasinkami venovali odborníci už od roku 1944. Treba pripomenúť, že v uvedených obdobiach bol cukor vzácnou potravinou a konzumovalo sa ho len veľmi malé množstvo.

Znamená to teda, že ak zo stravy vylúčime cukor, na prejavy ochorenia to nemusí mať vplyv?

Na webových stránkach možno nájsť veľa rád, čo nejesť, aby sa ženy zbavili kandidózy. Na prvom mieste medzi odporúčaniami bolo vyhýbať sa sladkým jedlám a ovociu, avšak zoznam jedál bol pomerne široký. Keby chcel človek dodržiavať odporúčanú diétu naozaj dôsledne, ženy s vaginálnou kandidózou by nemali jesť takmer nič. Strach z kandidy dospel už tak ďaleko, že niektoré ženy nejedia potraviny, ktoré obsahujú cukry, aby nedostali kandidózu. Samozrejme, nadmerná konzumácia sladkostí je škodlivá a prihováram sa za pestrú a vyváženú stravu odporúčanú lekármi a odborníkmi na výživu, než za preferenciu jednostrannej stravy, v ktorej môžu chýbať látky (napr. z ovocia), ktoré sú pre organizmus dôležité a pomáhajú mu aj pri zvyšovaní obranyschopnosti voči chorobám. Chcela by som však upozorniť, že Candida albicans je veľmi odolná a prispôsobivá. V závislosti od zloženia a fyzikálnych vlastností prostredia, v ktorom sa nachádza, môže existovať v podobe buniek  alebo v podobe hýf, ktoré sú odolnejšie. Okrem toho, ako som spomínala už vyššie, C. albicans využíva aj iné zdroje uhlíka, nielen cukry. Snažiť sa kandidu „zlikvidovať“ vylúčením cukrov teda nemá zmysel. Nie som odborník na fyziológiu človeka a preto si netrúfam špekulovať, ako si telo poradí s nadmerným krátkodobým alebo dlhodobým prísunom cukru a ani uvažovať o tom, či sa nadmerné množstvo cukru môže dostať do tkanív a ako môže ovplyvniť zloženie a množstvo mikroorganizmov (nielen kvasiniek), ktoré sa nachádzajú v pošve. Spájanie premnoženia kandidy a konzumácie zvýšeného množstva cukru, o ktorom sa hovorí v súčasnej dobe, však mohlo vzniknúť z toho, že kandidóza je častým ochorením u ľudí, ktorí majú cukrovku a v dôsledku toho majú v krvi aj viac cukru.

Ako by ste kvasinky charakterizovali z chemického hľadiska?

Chemické zloženie kvasiniek môže byť rôzne, v závislosti od podmienok rozmnožovania aj rodu, do ktorého kvasinky patria. Napríklad pekárske kvasinky obsahujú približne 45 až 60 percent bielkovín (proteínov), približne 25 až 35 percent cukrov (sacharidov) a približne 4 až 7 percent tukov (lipidov). Okrem toho obsahujú vodu a minerálne látky. Z minerálnych látok je najviac zastúpený fosfor a draslík, v menšej miere horčík. Bunky kvasiniek obsahujú aj malé množstvá vápnika, sodíka, kremíka a síry. Kvasinky sú bohatým zdrojom vitamínov skupiny B. Obsahujú tiamín (B1), riboflavín (B2), niacín (B3), kyselinu pantoténovú (B5), pyridoxín (B6) a biotín (B7), ale neobsahujú kobalamín (B12).

Výskum kvasiniek je fascinujúci. Čo vás v súvislosti s kvasinkami najviac zaujalo?

Naše pracovisko – Zbierka kultúr kvasiniek pri Chemickom ústave SAV (Culture Collection of Yeasts, akronym CCY) uchováva približne 3 800 kmeňov kvasiniek a patrí k najväčším zbierkam kvasiniek v Európe. Zbierky mikroorganizmov predstavujú nenahraditeľné centrá pre zhromažďovanie a úschovu svetového prírodného bohatstva a genetických zdrojov. V Zbierke kultúr kvasiniek sú uložené kvasinky dôležité z medicínskeho (patogénne kvasinky) a priemyselného hľadiska (pivovarnícke a vinárske kvasinky), ako aj izoláty z rôznych častí potravinárskeho procesu a z prírodných zdrojov. Naše výskumné aktivity sú zamerané na izoláciu a identifikáciu kvasiniek osídľujúcich rozmanité prírodné zdroje (rôzne typy vôd, pôd a rastlinného materiálu). Kvasinky sa v týchto prostrediach nachádzajú spolu s baktériami a vláknitými hubami (plesňami), a preto je ich izolácia a získanie čistých kultúr dlhodobý proces, ktorý vyžaduje skúsenosti, používanie rôznych metodík a trpezlivosť. Samozrejme, v rôznych prostrediach sa nachádzajú odlišné druhy kvasiniek. Vždy je pre nás úžasné, keď sa nám podarí izolovať čo najviac druhov kvasiniek, ktoré sa odlišujú farbou náteru, tvarom buniek a vlastnosťami. Vo všeobecnosti sú kvasinky mimoriadne prispôsobivé, ale niektoré kultúry nás vedia potrápiť, pretože vyžadujú osobitnú starostlivosť a špeciálne podmienky pre svoj rast. Veľmi nás teší, že sa nám darí izolovať aj kvasinky, ktoré sa nachádzajú v iných zbierkach na svete len v malom počte. Skúmame vlastnosti izolovaných kvasiniek a na ich základe sa snažíme zistiť, akú úlohu zohrávajú v prírode. Zástupcov jednotlivých druhov kvasiniek, ktoré sme izolovali, vždy deponujeme do zbierky. V zbierke sa nachádzajú aj kvasinky, ktoré boli izolované na našom území a sú opísané a akceptované ako nové druhy. Kvasinkové kultúry, ktoré sa nachádzajú v zbierke, sú dostupné pre vedeckú aj priemyselnú komunitu a majú potenciál nájsť ďalšie uplatnenie v základnom aj aplikovanom výskume na poli viacerých vedeckých disciplín. 

Fotogaléria


Tagy:
kvasinky Candida Renáta Vadkertiová

2018-03-05 06:00:00  |  Foto: Profimedia.sk, Thinkstock.com, archív R. Vadkertiovej  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia