Vlasy sú ozdobou, ale aj Achillovou pätou krásy - málokto je s nimi spokojný. Tvorba lupín, ekzém, nadmerné padanie vlasov, svrbiaca či príliš suchá pokožka hlavy nie sú len estetickým problémom, ale dokážu stigmatizovať aj naše sebavedomie.
O tom, čo všetko môže vlasy a pokožku hlavy trápiť, sa dozviete v rozhovore s dermatologičkou a primárkou kliniky dermatológie a estetickej medicíny NU’CLINIC Janou Chudíkovou, špecialistkou v oblasti trichológie.
Ako vyzerá odborné vyšetrenie vlasovej pokožky a vlasov u dermatológa? Čo všetko sa z neho môže dozvedieť pacient, ktorý má problém napríklad s padaním vlasov?
Úspechom každej liečby je odhaliť príčinu padania vlasov a odstrániť ju. V úvode sa snažíme podrobnou anamnézou zistiť celkový zdravotný stav pacienta. Anamnestické údaje pacienta sú pre každého trichológa dôležitým vodítkom k navrhnutiu ďalších krvných a mikrobiologických testov, a zároveň aj liečebných postupov. V nasledujúcom kroku realizujeme vyšetrenie vlasov digitálnou trichoskopiou a trichogramom. Obe vyšetrenia predstavujú moderné neinvazívne metódy, pri ktorých si špeciálnou digitálnou kamerou nasnímame pokožku hlavy, ústia folikulov a vyrastajúce vlasy. Špecializovaný softvér nám okamžite spracuje nasnímané údaje, vypočíta hustotu vlasov a vlasových folikulov, hrúbku vlasov, analyzuje ústia folikulov a stav pokožky hlavy, detailne vyhodnotí, v akom pomere sú vlasy v aktívnej fáze rastu ku vlasom vo fáze kľudu v jednotlivých oblastiach vlasovej pokrývky. Nasnímané záznamy sú prístrojom automaticky uchovávané v digitálnej podobe a pripravené na ich porovnanie s novými, čo nám poskytuje možnosť sledovania zmien v čase.
Mnohé ženy sú znepokojené, keď sa im pri česaní na hrebeni zachytí chumáč vlasov. Koľko vlasov nám môže v rámci normy denne vypadnúť?
Vlasy vyrastajú z vlasového folikulu, do ktorého sú pevne zanorené vo svojej aktívnej fáze rastu. Jeden folikul vyprodukuje počas svojho života približne 20 až 30 vlasov. Obmena vlasov funguje na základe anagenézy, čo znamená, že v momente vypadnutia vlasu je už v spodnej časti folikulu naštartovaný rast nového vlasu, ktorý postupne nahradí ten vypadnutý. Padanie vlasov je prirodzený dej. Fyziologická denná strata je od 50 do 120 vlasov. Vekom sa táto vlasová obmena spomaľuje a aktívna rastová fáza vlasu sa skracuje. Výsledkom je, že sa rast vlasov spomaľuje a vlasy nám už nedorastajú na takú dĺžku, na akú sme boli zvyknutí v mladosti.
Aké rôzne faktory vplývajú na zdravie a kvalitu vlasov? Kedy padanie vlasov signalizuje niečo vážnejšie a čo všetko sa za ním môže skrývať?
Vyvolávajúcich príčin je viacero. Vlasy pre svoj zdravý rast potrebujú vyvážený prísun živín, vitamínov, stopových prvkov a bielkovín, ktoré sú zdrojom hlavných stavebných látok pre vlas – aminokyselín. Rôznymi redukčnými diétami alebo jednostrannou stravou, ako napríklad u vegetariánov alebo vegánov, sa obmedzuje zdravý a vyvážený prísun týchto živín. Padanie vlasov nás môže upozorniť na hormonálnu poruchu, najčastejšie na poruchu činnosti štítnej žľazy alebo nadobličiek, ďalej môže vzniknúť pri zle kontrolovanej cukrovke, chudokrvnosti, onkologických chorobách. Náhle zvýšené padanie vlasov vzniká po prekonaní akútnych zápalových a horúčkových ochorení, napríklad po chrípke, infekčnej mononukleóze, angíne, zápale močových ciest a podobne. Poruchy rastu vlasov môžu naštartovať aj chronické infekcie a zápaly krčných mandlí, zubov, močových ciest, tráviaceho traktu, potravinová alergia, infekčné choroby, ako napríklad syfilis. S padaním vlasov sa stretávame pri kožných ochoreniach, ako je seborea, psoriáza, diskoidný lupus alebo lichen vo vlasoch. Poruchy rastu vlasov sa môžu objaviť ako vedľajší nežiaduci účinok pri užívaní niektorých liekov (chemoterapeutík, betablokátorov, antibiotík, derivátov vitamínu A, antimalarík, nesteroidných antireumatík). So zvýšenou stratou vlasov sa stretávame po operáciách v celkovej anestéze a u žien po pôrodoch alebo po potrate. V dnešnej uponáhľanej dobe môže nadmernú stratu vlasov odštartovať aj stres a zvýšená únava organizmu. Pozor si treba dávať aj na nevhodnú vlasovú kozmetiku, ozdobné gumičky a spony, ale aj stylingové procedúry, ktoré buď na chemickej a fyzikálnej báze, alebo silným ťahom poškodzujú vlasy.
Veľa ľudí rieši šedivenie farbením vlasov. Je pravda, že je chemické farbenie vlasov nezdravé aj napriek tomu, že niektoré druhy farieb už neobsahujú napríklad amoniak? Môže vyvolávať alergické reakcie aj peroxid vodíka? Ako sa akútna alergická reakcia pri farbení vlasov prejavuje a prečo je nebezpečná?
Farby na vlasy sú vlastne chemické látky. Jedna farba na vlasy pozostáva z desiatok chemických látok, pričom takmer každá z týchto látok môže vyvolať nežiaducu reakciu, vrátane amoniaku a peroxidu vodíka. V odbornej verejnosti sa stále diskutuje o možnom karcinogénnom pôsobení vlasových farieb na ľudský organizmus. Stále nie je uzatvorená otázka možného vzniku rakoviny močového mechúra alebo leukémie po opakovanom používaní najmä tmavých farieb na vlasy. Farbením vlasov môžeme vyprovokovať prechodné podráždenie vlasovej pokožky, alebo až alergickú reakciu. Medzi najčastejšie alergény vo farbách patrí parafenyléndiamín, ktorý sa pridáva do tmavých farieb. Alergická reakcia sa prejavuje začervenaním a svrbením pokožky hlavy, niekedy až s opuchom a tvorbou pľuzgierov. Vo svete boli publikované ojedinelé prípady anafylaktického šoku po nanesení farby na vlasy. Pre alergickú reakciu, na rozdiel od prechodnej iritačnej reakcie, je typické, že pretrváva dlhodobo, pokiaľ je pokožka stále v kontakte s látkou, ktorá ju vyprovokovala. Navyše sa môže alergická reakcia zopakovať aj po použití nového prípravku, ktorý však alergizujúcu zložku obsahuje. Preto odporúčam zvážiť vhodnosť farbenia vlasov a výber farby zvlášť u osôb, ktoré trpia atopickým ekzémom. Ďalej, nefarbiť si vlasy v čase výskytu zápalu vlasovej pokožky. Pri alergii na Hennu sa treba vyhýbať používaniu farieb s obsahom parafenyléndiamínu. Pokiaľ sa objaví reakcia po farbení vlasov, je nutné čo najskôr vyhľadať kožného lekára, ktorý po preliečení zápalu odošle pacienta na vyšetrenie kontaktnej alergie.
Aké chyby pri starostlivosti o vlasy a pokožku hlavy ľudia najčastejšie robia?
Medzi najčastejšie chyby v starostlivosti o vlasy patria nevhodné alebo prehnané stylingové procedúry, ako napríklad nadmerné žehlenie vlasov, časté sušenie vlasov fénom, používanie príliš horúceho vzduchu na sušenie, časté natáčanie alebo fúkanie vlasov, silné spínanie vlasov do gumičky, prípadne opakované umelé predlžovanie vlasov. Nevhodná je aj aplikácia hrubej vrstvy gélu na vlasy, nedostatočná starostlivosť o vlasy a pokožku hlavy pri zvýšenom premasťovaní vlasov a výskyte lupín alebo, naopak, pri zvýšenej suchosti a lámavosti vlasov. Treba si uvedomiť: pokiaľ mám jemné vlasy a budem si ich často farbiť, sušiť fénom alebo žehliť, tak ich týmito procedúrami budem ďalej oslabovať. Pokiaľ sa mi vlasy rýchlo premasťujú a tvoria sa lupiny, musím si ich častejšie ošetrovať vhodnou vlasovou kozmetikou, nakoľko nánosy mazu a lupín obmedzujú zdravý rast vlasov a sú živnou pôdou pre kožné kvasinky.
Väčšinu žien trápia suché „rozdvojené končeky“ vlasov. Ako vlastne vznikajú?
Povrch vlasu je pokrytý vonkajším obalom – kutikulou, ktorá je tvorená vrstvou zrohovatelých buniek, ktoré do seba navzájom zapadajú ako škridly na streche. Na povrchu vlasu sú tieto bunky premasťované kožným mazom. Maz spolu s kutikulou vytvárajú ochrannú bariéru pred negatívnym pôsobením mrazu, vetra, tepla a chemikáliami a chránia tak vlas pred jeho vysychaním. Pri poškodení tejto ochrannej vrstvy vlasy vysychajú, lámu sa a strácajú lesk. Takto zmenené suché konce vlasov sa opakovaným trením o oblečenie ďalej ničia a rozdvojujú.
Do akej miery sa na stave vlasov podpisujú naše hormóny?
Estrogény, androgény, glukokortikoidy, prolaktín a hormóny štítnej žľazy modulujú rast vlasov. Najvýraznejší efekt na vlasy majú androgény. Tieto hormóny sú zodpovedné za hormonálne podmienené padanie vlasov – androgénnu alopéciu. Androgénna alopécia predstavuje najčastejší typ padania vlasov. Postihuje rovnako mužov aj ženy. Androgénna alopécia sa môže až v 20 percentách prípadov naštartovať už v puberte, ale najväčšia progresia býva zaznamenaná po 35. roku života. Androgénnu alopéciu spôsobuje hormón testosterón, ktorý sa prirodzene vyskytuje u mužov, ale aj žien. Z krvi sa voľne cirkulujúci testosterón naviaže na receptory vlasových buniek a následne sa enzymatickým pôsobením zmení na aktívny dihydrotestosterón (DHT). A práve DHT je klinicky zodpovedný za poruchy rastu vlasov. Dihydrotestosterón naruší informáciu v DNA vlasových buniek a výsledkom je porucha ich delenia a novotvorby. Postupne dochádza k redukcii zárodočnej vrstvy vlasu a vlasový folikul sa zmenšuje. Miniaturizovaný folikul produkuje stále tenší vlas až postupne zanikne. Proces zániku folikulu trvá niekoľko rokov. Prvé prejavy androgenetickej alopécie môžeme vidieť už u 14-16-ročných chlapcov v podobe mierneho trojuholníka, ktorému nikto nevenuje pozornosť. V tejto oblasti postupne vyrastajú stále slabšie a tenšie vlasy. Vo veku 18–20 rokov začína byť v oblasti čela a kútov už viditeľné preriedenie vlasov. Od tohto momentu sú prejavy u disponovaných osôb akcelerované. Neskôr sa prerieďovanie vlasov posúva smerom dozadu, postupne sa pridá plešaté ložisko na temene hlavy a nakoniec zostáva plešina so zvyškom vlasov na bokoch hlavy, na záhlaví a nad ušami v tvare podkovy. Štatistikami sa zistilo, že vo veku 25 rokov dochádza u 25 percent mužov k zreteľnému preriedeniu vlasov a vo veku 45-50 rokov je viditeľný úbytok vlasov u 50 percent mužov.
Prebieha alopécia u žien podobne ako u mužov? Takisto vidno jej prvé prejavy už v mladom veku?
Pri androgenetickej alopécii žien je postup padania vlasov iný. Ženy nikdy nie sú v konečnom dôsledku plešaté, ale ich vlasy majú progresívne menší priemer, teda sa stenčujú, sú stále kratšie, menej pigmentované, až dochádza k viditeľnému presvitaniu pokožky hlavy. Pred samotnou manifestáciou androgenetickej alopécie sa často objavuje epizodické alebo permanentné telogénne padanie vlasov. Telogénne efluvium vzniká predčasným skrátením rastovej fázy vlasov a ich urýchleným prechodom do fázy telogénu, v ktorej sú pripravené na vypadnutie. Androgenetická alopécia u mladších žien je ovplyvnená najmä vrodenou citlivosťou vlasových folikulov na mužské pohlavné hormóny, kým u žien v premenopauzálnom a postmenopauzálnom období sa na vzniku alopécie uplatňuje prirodzený pokles estrogénov, a tým prevažujúci vplyv androgénov. Androgenetická alopécia sa vyskytuje približne u 10 percent žien pred menopauzou. Vekom sa jej výskyt zvyšuje a plešivosťou trpí až 50 – 75 percent žien vo veku 65 a viac rokov. U vyše 90 percent žien nezistíme hormonálnym skríningom žiadne zmeny v krvi. Len v ojedinelých prípadoch nachádzame zvýšené hodnoty androgénov. Vtedy pátrame po cystách na vaječníkoch alebo nádoroch nadobličiek, prípadne iných hormonálnych poruchách. U mužov aj žien vlasy pri androgénnej alopécii nielen rednú, ale aj menia svoju kvalitu, stávajú sa tenšími a jemnejšími. Pretrvávaním tohto stavu dochádza k postupnému zániku folikulov a vlasy v týchto miestach natrvalo prestanú rásť. K zabráneniu tohto nežiaduceho stavu pomôže iba včasná intenzívna a dostatočne dlhá stimulačná liečba vlasov.
Aké najmodernejšie liečebné postupy alebo terapie sú dostupné aj Slovákom? Môžete spôsoby liečby bližšie opísať?
Liečba samotného vypadávania vlasov sa odvíja od druhu alopécie a vyvolávajúcej príčiny. Liečebné postupy rozdeľujeme na domáce a klinické. V domácom ošetrení sa aplikujú vtieraním do vlasovej pokožky rôzne roztoky, ktoré podporujú lokálne prekrvenie v okolí vlasových folikulov alebo predlžujú trvanie rastovej fázy vlasov. Nevýhodou tejto liečby je, že cez vrchnú pokožku do hlbších vrstiev kože, teda tam, kde sú umiestnené folikuly vlasov, neprenikne naraz dostatočná koncentrácia účinnej látky. Preto sa v modernej liečbe alopécií začalo využívať injekčné vpravovanie liečivých látok, tzv. injekčná vlasová mezoterapia. Roztoky pre vlasovú mezoterapiu obsahujú zmes rôznych účinných látok, ktoré naraz, v jednom kroku, naštartujú viaceré stimulačné pochody vo folikule, vlasovej bunke a v okolitej mikrocirkulácii. Takýto výživný koktail vpravujeme do pokožky hlavy jemnými mikrovpichmi do dostatočnej hĺbky, priamo k vlasovým folikulom. V oblasti vlasových folikulov tak vytvoríme akýsi „výživný koberec“, z ktorého vlasy čerpajú pre svoj rast všetky potrebné živiny.
Aké zmeny vlasovej pokožky môžu byť prejavom ochorenia a varujú, že by mal človek navštíviť dermatológa?
Aj samotná vlasová pokožka hlavy môže byť postihnutá kožným ochorením. Niektoré choroby pokožky hlavy môžu vyústiť až do straty vlasov. S týmto problémom sa môžeme stretnúť pri pretrvávajúcom hrubom nánose lupín so zápalom pokožky pri seboroickej dermatitíde, alebo pri hlbokom zápale vlasových folikulov, pripomínajúcom ťažké akné, ktorý sa môže zhojiť až zjazvením, ďalej pri rozsiahlej mykóze vlasovej pokožky alebo pri lupuse a lichene. V prípade, že sú ťažkosti intenzívneho charakteru, spojené so zápalom, svrbením, opuchom alebo tvorbou vyrážok a podobne, alebo pretrvávajú dlhodobo, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc u kožného lekára.
