Moderná medicína pomáha skvalitniť každodenný život, liečiť čoraz vážnejšie a komplikovanejšie diagnózy či zjednodušiť príchod bábätka na svet. Sekcia, alebo cisársky rez, patrí rozhodne medzi vymoženosti modernej medicíny a aj vďaka tomuto zákroku je možné v mnohých prípadoch zabezpečiť zdravie či dokonca prežitie matky i novorodenca. Apríl je venovaný zvyšovaniu povedomia o tomto spôsobe pôrodu, s ktorým sa, okrem iného, spája aj mnoho mýtov.
V súčasnosti sa na Slovensku narodí približne každé tretie bábätko cisárskym rezom, pričom pôrodníci apelujú na potrebu znižovania týchto čísel. Aj keď je sekcia v súčasnosti veľmi bezpečná, stále so sebou prináša viacero rizík, dôležité je totiž uvedomiť si, že ide o pomerne veľkú brušnú operáciu. Podľa MUDr. Dany Kobidovej, MPH z Nemocnice AGEL Zvolen, kde nedávno otvorili pôrodnicu novej generácie, by na cisársky rez mal byť vždy vážny medicínsky dôvod, pričom benefit takéhoto pôrodu musí vždy presahovať jeho riziko.
„Pôrod cisárskym rezom sa indikuje vtedy, keď nie je z rôznych príčin možné priviesť bábätko na svet prirodzenou cestou. Dôvody môžu byť rôznorodé, akútne i vopred očakávané, do hry často vstupujú rôzne ťažkosti či ochorenia matky, ale tiež zdravotný stav či poloha ešte nenarodeného dieťaťa. Medzi najčastejšie dôvody pre voľbu sekcie patria predchádzajúce pôrody sekciou, príznaky nedokysličenia plodu a nepostupujúci pôrod, najčastejšie z dôvodu nepomeru veľkosti plodu a panvy matky,“ hovorí MUDr. Kobidová, MPH.
Na rozdiel od prirodzeného pôrodu, je príprava na cisársky rez pre matku viac-menej pasívna. Zatiaľ čo pri prirodzenom pôrode sa kladie dôraz na zvládnutie techniky dýchania, uvoľňovania, prípravu pôrodných ciest, pri cisárskom reze (pokiaľ je plánovaný) je najdôležitejšie predoperačné vyšetrenie u internistu a anestéziológa. Rodička pred sekciou absolvuje aj klystír a zavádza sa jej Folleyov katéter, samozrejmosťou sú antitrombotické pančuchy. „Najdôležitejšia je hlavne psychická pohoda a vedomie, že maminka má predstavu o tom, čo ju v pôrodnici čaká,“ dodáva pôrodníčka.
Zvolenská pôrodnica v uplynulom roku zaznamenala najvyšší počet pôrodov v kraji (1 109), pričom 22,5 % z celkového počtu pôrodov bolo vykonaných cisárskym rezom. V roku 2023 sa nemocnici navyše podarilo prvýkrát realizovať aj otcovský bonding po cisárskom reze, kedy matku, ktorá rodila v celkovej anestézii, pri prvom kontakte kože na kožu plne nahradil otec. „Prítomnosť otca priamo pri pôrode sekciou je ovplyvnená zvyklosťami konkrétneho pracoviska a priestorov operačnej sály, záleží aj na tom, či ide o akútny alebo plánovaný cisársky rez. V našej pôrodnici prítomnosť otecka pri sekcii aktuálne nie je možná, je to však otvorená téma, o ktorej máme ako pôrodníci do budúcna veľký záujem diskutovať,“ vysvetľuje pôrodníčka zo zvolenskej pôrodnice.
MUDr. Dana Kobidová, MPH reaguje aj na mýty a fakty o cisárskom reze:
Pôrod cisárskym rezom si žena neužije a zmešká príchod dieťatka na svet aj bonding.
Aktuálne je väčšina cisárskych rezov vedená v spinálnej anestézii, čiže maminky sú pri vedomí a vnímajú príchod svojho potomka na svet rovnako ako maminky, ktoré rodia spontánne. Taktiež je dnes úplne bežný aj bonding hneď pri sekcii, ak to zdravotný stav matky a dieťaťa, samozrejme, dovoľuje.
Dojčenie po cisárskom reze je komplikovanejšie.
Po pôrode sekciou je potrebné začať dojčiť čo najskôr. Jazva na brušku a s ňou spojená bolestivosť môže určite limitovať pacientku v určitých polohách pri dojčení. Po cisárskom reze dostáva matka vnútrožilovo aj lieky proti bolesti, ktoré v malom množstve môžu ovplyvniť dieťa tak, že je spavejšie. Ale vo všeobecnosti môžeme povedať, že sekcia ovplyvňuje dojčenie len málo, vyžaduje však trošku viac trpezlivosti.
Rekonvalescencia po cisárskom reze je dlhšia ako pri prirodzenom pôrode.
Toto je určite fakt. Cisársky rez je veľká operácia, ktorá je spojená s pomerne veľkou stratou krvi oproti spontánnemu pôrodu. Na bruchu zostáva jazva, ktorá potrebuje čas na zahojenie. Po spontánnom pôrode so žiadnym alebo malým popôrodným poranením sú ženy plne funkčné a mobilné niekoľko minút po pôrode.
Dieťa narodené cisárskym rezom má slabšiu imunitu a je náchylnejšie na rôzne ochorenia.
Táto otázka je stále predmetom skúmania a ukazuje sa, že kolonizácia („obalenie“) dieťaťa baktériami z genitálneho traktu matky pri prirodzenom pôrode je pre dieťa veľmi dobrá a iniciuje prospešné zmeny v imunitnom systéme. Pri sekcii sa takéto osídľovanie nedeje, resp. sa deje v oveľa menšej miere, a preto sú deti narodené cisárskym rezom náchylnejšie ku získavaniu chronických imunitných ochorení v neskoršom veku, ako je napríklad astma, artritída, celiakia, IBD (zápalové ochorenia tráviaceho traktu) či diabetes.
Cisársky rez je pre matku a dieťa nebezpečnejší ako prirodzený pôrod.
Prirodzený pôrod je vo väčšine prípadov bezpečnejší pre matku aj plod ako pôrod cisárskym rezom. Na cisársky rez preto by mal byť vždy medicínsky dôvod.
Ak žena porodila cisárskym rezom, nemôže už rodiť prirodzene.
V prípade, že matka v minulosti už porodila cisárskym rezom a dôvod bol relatívny, napríklad akútna hypoxia plodu (nedokysličenie) alebo poloha dieťaťa panvovým koncom, je možné viesť nasledujúci pôrod vaginálne tzv. VBAC – vaginal birth after caesarean. Odporúča sa však aspoň 2-ročný odstup od predchádzajúcej sekcie, aby sa jazva dobre zahojila. Veta ako „Raz cisársky – vždy cisársky“ už dávno neplatí.
Pôrod cisárskym rezom môže spôsobiť matke popôrodné psychické ťažkosti, pretože má pocit zlyhania, lebo neporodila prirodzene.
Pôrod, či už vaginálny alebo operačný, je emočne silná záležitosť. Je to predsa čas, kedy prichádza na svet nový život. Niektoré maminky aj pod vplyvom hormónov pociťujú stavy úzkosti a zlyhania, keď sa možno očakávania od pôrodu a aj od nich samých úplne nezhodujú s prežitou realitou. Takéto stavy môžu nastať. Je to veľmi individuálne a je vždy dôležité komunikovať tieto pocity smerom k okoliu, pretože niekedy je psychologická pomoc nevyhnutná.
