Ďalší veľký mýtus odhalený? Probiotiká sú (možno) len vyhodené peniaze

23.02.2018

Kupujete probiotické výrobky pravidelne? Vedci z Kodanskej univerzity vykonali štúdiu, ktorá spochybňuje ich blahodarný vplyv na mikrobióm. Nenašli totiž žiadny dôkaz o prospešnom účinku probiotík na zdravých ľudí, hoci sa dlho predpokladalo, že majú schopnosť meniť zloženie črevnej mikroflóry.

 

Vedci sa domnievajú, že v prípade zdravých dospelých ľudí nemajú probiotické doplnky stravy, napríklad probiotické nápoje, význam. Tím dánskych vedcov analyzoval výsledky siedmich experimentov, ktorých cieľom bolo zistiť, do akej miery je príjem probiotických baktérií z doplnkov schopný zmeniť zloženie fekálnych baktérií. Do výskumu boli zahrnuté probiotické nápoje, sušienky či kapsule. Ukázalo sa, že u zdravých dospelých sa skladba fekálnych baktérií po ich konzumácii nezmenila.

Čítajte viac: Genetik Ján Radvánszky: Črevný mikrobióm je stále veľkou záhadou

Podľa Olufa Pedersena, ktorý výskum viedol, to však nemusí znamenať, že probiotiká nepomáhajú ľuďom s nerovnováhou črevnej mikroflóry, no ľudia so zdravým zložením mikrobiómu z nich zrejme veľký prospech mať nebudú. A či probiotiká účinkujú ako prevencia infekcií a chránia pred chorobami? Ešte budú potrebné dôkladné klinické štúdie, myslia si vedci, ktorí svoje postrehy zverejnili v magazíne Genome Medicine.

„Probiotiká“, ktoré označujú zdraviu prospešné baktérie osídľujúce črevnú mikroflóru, sa v posledných rokoch stali úspešným marketingovým artiklom. O výrobky s ich obsahom je veľký záujem. Nachádzajú sa napríklad v jogurtoch, resp. kyslomliečnych výrobkoch, ale aj v kyslej kapuste. Predchádzajúce výskumy naznačujú, že probiotiká môžu zmierňovať prejavy hnačkových ochorení. Upravujú mikrobiálnu nerovnováhu a mnohí odborníci veria, že práve disharmónia v mikrobióme súvisí s niektorými vážnymi ochoreniami, napríklad aj s rakovinou.

Len čo dánski vedci svoju odvážnu štúdiu zverejnili, pripojili k nej aj komentár. Spresnili, že výskumná vzorka bola príliš malá a nebrala do úvahy rozdielne stravovacie návyky jej účastníkov, ako aj konzumáciu rozdielnych bakteriálnych kmeňov. Práve tieto faktory mohli zastrieť širší účinok probiotík na organizmus. V ideálnom prípade by vedci mali počas výskumu monitorovať zdravotný stav účastníkov, ktorí by určité obdobie užívali vopred stanovené dávky vybraných probiotík v kombinácii so špecifickým typom stravovania, uvádza Theguardian.com.

Fotogaléria


Tagy:
probiotiká

23.02.2018  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia