Vedci z Ústavu organickej chémie a biochémie (ÚOCHB) Akadémie vied ČR prišli na spôsob, akým by sa v budúcnosti mohli do buniek efektívnejšie dopravovať molekuly liečiva. Vďaka tomu by mohli byť v budúcnosti lieky účinnejšie.
Českí vedci zistili, že za určitých okolností sa k sebe priťahujú časti susedných molekúl peptidov, teda reťazcov aminokyselín s rovnakým nábojom. Tento väzobný motív umožňuje spojiť molekuly peptidov za sebou a dopraviť ich cez bunkovú membránu, povedal vedúci výskumného tímu Pavel Jungwirth. Výsledky výskumu publikoval prestížny vedecký časopis Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA.
Čítajte viac: Šokujúce zistenie novej štúdie: Viac ako polovica liekov proti rakovine nemusí fungovať
Za akých okolností by sa mohli dva kladne nabité postranné reťazce peptidov priťahovať, začalo Jungwirtha zaujímať už pred desiatimi rokmi. V posledných dvoch rokoch sa mu spolu s ďalšími kolegami podarilo výskum výrazne posunúť. „Urobili sme výpočty, ktoré ukázali, ako by to mohlo fungovať. Potom sme urobili experimenty, pri ktorých sa tento väzobný motív preukázal,“ povedal Jungwirth.
Jungwirthov tím následne prešiel databázu bielkovín a zistil, že objavený spôsob spojenia sa vyskytuje u viac ako dvoch stoviek významných štruktúr bielkovín, doteraz si ho ale nikto poriadne nevšimol. „Keď viete, čo hľadáte, je ľahšie to nájsť, ako keď hľadáte naslepo,“ vysvetlil vedec.
Mechanizmus prirovnávajú k vagónom a vláčiku
Výskum ukázal, ako možno spojiť peptidy obsahujúce kladne nabité aminokyseliny arginínu. Jungwirth tento mechanizmus prirovnal ku spájaniu vagónov, aby utvorili vláčik. „Vláčik potom môže prejsť cez bunkovú membránu do bunky. Nie je to tak, že by prešiel jeden vagón a potom druhý,“ objasnil princíp objavu. Peptidy sa na bunkovej membráne spoja, hoci majú rovnaký náboj, a potom sa do bunky dostanú spoločne.
Motívom k výskumu sa stalo hľadanie nových ciest, ako dostať do buniek liečivo. Vedci teraz budú hľadať spôsoby, ako na „vláčik“ naložiť molekuly liečiva. Zároveň chcú zistiť, či sa objavený väzobný motív nevyskytuje napríklad v enzýmoch. „Zaujímavá otázka je, či ho príroda nepoužíva aj k niečomu inému, než je doprava látok do buniek,“ naznačil ďalšie smery bádania Jungwirth.
Na výskume sa podieľali dva výskumné tímy, okrem toho českého to boli ešte vedci zo švédskeho Lundu. Ako uviedol Jungwirth, prvotné bádanie čiastočne podporila Grantová agentúra ČR, v súvislosti s nadväzujúcim výskumom budú vedci pravdepodobne usilovať o ďalší grant.
