Počet obyvateľov sa neustále zvyšuje a plochy na pestovanie plodín sú čoraz menšie. Taká je situácia vo svete. Preto je veľmi pravdepodobné, že o niekoľko rokov budeme mať z praktických, cenových a ekologických dôvodov na tanieri niečo, čo je pre nás odporné. Dve miliardy ľudí konzumujú hmyz každý deň. Podľa nedávnej správy vydanej OSN sú výhody používania hmyzu ako potravy také veľké, že je najvyšší čas presvedčiť ďalšie miliardy ľudí, aby sa stali ich jedákmi.
Kto jedáva hmyz?
U najmenej dvoch miliárd ľudí je hmyz súčasťou ich stravy. Na tanieri nájdete napr. húsenice, ktoré sú hlavne v Kongu k dispozícii na všetkých trhoch po celý rok. Majú orechovú alebo ovocnú chuť, preto sú mimoriadne obľúbenou pochúťkou. Jedna domácnosť v Kongu zje v priemere 300 g húseníc za týždeň. To zodpovedá neuveriteľným 96 tonám húseníc, ktoré skonzumujú za rok.
Kým v afrických krajinách jedávajú hmyz väčšinou domorodci, v juhovýchodnej Ázii sa množstvo z nich pripravuje rôznymi spôsobmi, ktoré sú ponúkané turistom na trhoch. Nie je preto žiadnym prekvapením nárast turistov v tejto oblasti. Navyše faktom je, že sa v juhovýchodnej Ázii spotrebuje okolo 150-200 druhov hmyzu.
V obci Sanambele v africkom Mali bolo bežné, že deti lovili kobylky, na ktorých si potom pochutnávali. V Afrike je mnoho detí, ktoré sú postihnuté syndrómom ťažkého nedostatku bielkovín a nedostatočného prívodu energie. Práve kobylky sú pre ne vítaným zdrojom bielkovín. Smutné je, že od roku 2010 sú polia, kde si deti lovili kobylky, postrekované, s cieľom zabezpečiť maximálny výnos bavlny zozbieranej z bavlníkových polí. Kvôli tomu deti nemôžu jesť kobylky, ktoré sú kvôli postrekom pod vplyvom pesticídov.
Aký hmyz je najchutnejší?
Celosvetovo sú to chrobáky a húsenice, ktoré sa často konzumujú dohromady. Netreba zabudnúť na včely, osy a mravce, ktoré sú tiež populárne. Predstavujú neuveriteľných 14% celosvetovej spotreby hmyzu. Cikády, kobylky, cvrčky, vážky a muchy nájdeme tiež na tanieroch mnohých ľudí.
Netušíme, že jeme muchy a červy
Zatiaľ čo dve miliardy ľudí si pochutnáva na tejto dobrote, ostatní ľudia považujú hmyz za niečo odporné. Lenže napriek tomu ho jedávajú, len o tom nevedia.
Ak striktne vyhlasujete, že ste ešte nikdy nejedli hmyz, nebuďte si takí istí. S väčšou pravdepodobnosťou ste ho už vyskúšali. Dokonca je možné, že každý rok skonzumujete kilo múch, červov a iných malých „potvoriek“. Často bývajú súčasťou našich obedov bez toho, aby sme o tom vedeli.
V bežne spotrebiteľských tovaroch, ako sú napr. konzervované paradajky, sa nachádzajú zvyšky hmyzu – hlavy, brušká a nohy, ba dokonca niekde sa nachádza aj celý hmyz. Pasta z fíg vraj môže obsahovať až 13 hláv hmyzu v 100 g výrobku, ovocné šťavy zase červy alebo vošky.
Bude hmyz našou budúcnosťou?
Aj keď ste možno teraz znechutení, hmyz môže byť kľúčom k budúcnosti. Pri pohľade na rastúcu populáciu, ktorá dosiahne v roku 2050 približne 9 miliárd ľudí sa bude vyžadovať dvakrát toľko jedla ako dnes.
Pred troma mesiacmi vydala OSN komplexný dokument, ktorý obhajuje hmyz ako vhodnú potravinu nielen pre dobytok ale i pre človeka. No prečo je hmyz taký dobrý? Predovšetkým je to kvôli ich vysokej nutričnej hodnote. Je zdravou potravinou s vysokým obsahom tuku, bielkovín, vitamínov, vlákniny a minerálov, preto sa považuje za ideálnu potravu pre človeka.
Chcete ďalší dôvod, prečo by mal byť hmyz našou potravou na rozdiel od mäsa? Čím väčšie zviera, tým viac potravín, pôdy a vody je potrebnej na výrobu konečného jedlého produktu, čo vedie aj k vyšším emisiám skleníkových plynov. Krava potrebuje 8 kg krmiva na výrobu 1 kg hovädzieho mäsa, ale len 40% kravy môžu byť konzumované. Cvrčky však potrebujú len 1,7 kg potravín na výrobu 1 kg mäsa a 80% je považované za jedlé. Aby toho nebolo málo, hmyz tiež vypúšťa menej skleníkových plynov a amoniaku ako dobytok a vyžaduje menej pôdy na chov.
Hmyz má jednoznačne viacero prínosov, preto by mohol kľúčom k budúcnosti nášho stravovania. Jeho pestovanie je nepochybne šetrnejšie k životnému prostrediu v porovnaní s ostatnými zdrojmi živočíšnych bielkovín a predstave veľký socio-ekonomický prínos pre ľudí žijúcich v chudobnejších oblastiach našej planéty.
