Pagaštan konský ako liek: Na kŕčové žily, horúčku aj hemoroidy, radí odborník

04.10.2017 | Diskusia

Typickou ozdobou jesene sú pagaštany. Každý rok školy organizujú zber ich semien a deti si z gaštanov vyrábajú roztomilé figúrky. Hoci nie sú takého gaštany vhodné na konzumáciu, majú pozoruhodné liečivé účinky, ktoré nám priblížil ekológ a biológ Ivan Šalamon z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.

 

„Domovom pagaštanu konského (Aesculus hippocastanum L.) je Balkán a Malá Ázia, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy a Británie,“ vysvetľuje na úvod prešovský odborník. To, že sa plody pagaštanu podobajú na jedlé gaštany, si všimol aj botanik Karl Linné, ktorý dal stromu latinský názov odvodený od slova „esca“, čo v preklade znamená „jedlo“. Druhovým menom pagaštanu je „hippos“, teda „kôň“. „Toto meno dostal rastlinný druh z dvoch dôvodov. Po prvé, rozomletými plodmi boli kŕmené kone, na ktoré mali gaštany povzbudzujúci účinok (zvyšovali ich dýchavičnosť). Navyše, po konzumácii plodov sa ich srsť dokonale leskla. Po druhé, jazvy na vetvičkách po opadaných listoch majú tvar podkovy, vrátane otvorov na klince,“ spresňuje.

Čítajte viac: Ekológ Ivan Šalamon o fytomedicíne: Na Slovensku rastie až 800 druhov liečivých rastlín

„Prvé správy o strome tohto rastlinného druhu, liečebných účinkoch, a zároveň jeho vyobrazenie priniesol až Matthioliho herbár z roku 1565, ktorý pokladáme za jednu z najvýznamnejších botanických kníh 16. storočia. Jeho autorom bol taliansky lekár a botanik Pietro Andrea Mattioli, ktorému priniesli moreplavci konárik pagaštanu so zrelými plodmi z Carihradu (súčasného Istanbulu),“ približuje Ivan Šalamon.

Ako ďalej pokračuje výskumník, od stredoveku sa pagaštany pestovali len v Turecku, odkiaľ v roku 1588 získal semená Charles de l‘Ecluse, profesor botaniky na univerzite vo Viedni, ktorý z nich v botanickej záhrade vypestoval prvé stromy pagaštanu konského v strednej Európe. „Podľa poznatkov a skúseností z ľudového liečiteľstva uviedol v rokoch 1896 až 1909 drogu (Semen hippogastani) do terapie francúzsky lekár Artault de Vevey,“ dodáva.

Vysoký obsah látok s liečivým účinkom

Podľa Šalamona by sa semená – gaštany – mali zbierať, až keď sú dokonale zrelé, po vypadnutí z obalov. V minulosti boli plody vyvážané farmaceutickým firmám do západnej Európy, ktoré extrakty a čisté prírodné substancie z ich semien používali na výrobu liečivých produktov. Dodnes sa ich ročná spotreba pohybuje v rozmedzí od 40 až po 50 ton.

„Z obsahových látok sú najvýznamnejšie saponíny, v ich zmesi je escín (8 až 28 percent obsahu). Je v nich aj značné množstvo škrobu (50-60 percent) a flavónové glykozidy (0,15 percenta). Z ďalších látok sú v semenách zastúpené purínové deriváty, adenín, adenozín, kyselina močová a mastný olej (7-8 percent),“ vymenúva odborník a dopĺňa, že „najvýznamnejšie terapeutické uplatnenie majú v súčasnosti semená, resp. ich výťažky (extrakty) alebo niektoré izolované čisté zložky, najmä escín, ktoré tvoria základ mnohých hromadne vyrábaných prípravkov.“

Široké uplatnenie nielen v medicíne

Výťažky z gaštanov pomáhajú pri periférnych poruchách krvného obehu, kŕčových a lymfatických žilách, hemoroidoch, obehových poruchách, majú protizápalový efekt, pôsobia spazmolyticky (uvoľňujú kŕče) a majú vplyv na krvnú zrážanlivosť. Podávajú sa vnútorne i zvonka. „Pocit ťažkých a opuchnutých nôh je predzvesťou vzniku kŕčových žíl. Časté bolesti, opuchy a kŕče bývajú spôsobené nesprávnou cirkuláciou krvi v cievach, ktoré následne slabnú a praskajú. Gély s obsahom extraktu pagaštanu konského, mäty piepornej a mentolu sú určené ako podporné prípravky práve na opísané stavy. Pre obsah kumarínov (napríklad eskulínu) sú tiež zložkou opaľovacích krémov a mastí, pretože absorbujú škodlivé účinky ultrafialových lúčov,“ hovorí biológ.

Escín sa vo svojej čistej izolovanej podobe užíva vnútorne alebo navonok ako masť. Podporuje totiž odolnosť žilových stien a ich priechodnosť. „Účinkom escínového komplexu dochádza k normalizácii patologicky zvýšenej permeability (priepustnosti) žilových stien, k zamedzeniu tvorby opuchov a ku zlepšeniu stavu celého žilného aparátu. Významné je upotrebenie gaštanov v priemysle pre značný obsah saponínov (výťažky do hasiacich prístrojov a na výrobu pracích prostriedkov). Okrem toho slúžia ako krmivo pre divú zver.

Dôležitou drogou je aj gaštanová kôra (Cortex hippocastani). Zbiera sa z troj až päťročných konárov. Obsahuje tanín, glykozid eskulín, fraxín a iné. Kôra sa používa proti horúčke a je azda rovnocenná s chinínom,“ objasňuje výskumník.

Najpopulárnejšia gaštanová hra

Stromy pagaštanov sú košaté, široko rozkonárené, vysoké až 20 metrov, keď z nich na jeseň padajú dozreté ostnaté tobolky, pukajúce troma chlopňami. Obsahujú jedno až tri hnedočervené, mierne sploštené semená – gaštany, opisuje vedec. Tie so záujmom zo zeme zbierajú najmä deti, ktoré z nich vyrábajú figúrky. „Málokto vie, že na britských ostrovoch sa hrajú s gaštanmi aj dospelí. Pagaštan konský bol v tejto oblasti vysádzaný už koncom 16. storočia. Postupom času sa stal populárnym okrasným stromom, ktorý nájdeme v parkoch, záhradách, cintorínoch a stromových alejach popri mnohých cestách. V národnom inventári lesov a lesného hospodárstva sa odhaduje, že vo Veľkej Británii existuje až 470-tisíc kusov stromov pagašatanu. Vďaka svojmu rozšíreniu sa gaštany stali predmetom hry,  ktorú  Briti hrdo nazývajú conkers (gaštany),“ dopĺňa Ivan Šalamon.

Pravidlá obľúbenej britskej hry sú veľmi jednoduché. Cez gaštan prevlečieme šnúrku, napríklad od topánok, a na konci urobíme uzlík. Jeden z hráčov drží visiaci gaštan na šnúrke a druhý hráč sa snaží svojim gaštanom trafiť ten spoluhráčov, až dovtedy, kým plod nepraskne.

Prvá zaznamenaná hra „conkers“ sa konala na ostrove Wight už v roku 1848. Pôvodne sa hralo s ulitami slimákov, neskôr s lieskovými orieškami a nakoniec sa najviac osvedčili pagaštanové semená. Prvé majstrovstvá sveta (World Conker Championship) sa konali v Ashtone, Northamptonshire, v roku 1965. Postupne nabralo toto zápolenie na popularite a v súčasnosti sa ho vždy v októbri účastní viac ako 500 hráčov z celej Veľkej Británie, uzatvára slovenský odborník. 

Fotogaléria

04.10.2017  |  Foto: Thinkstock.com, TASR/Oliver Ondráš  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia