Ekológ Ivan Šalamon o fytomedicíne: Na Slovensku rastie až 800 druhov liečivých rastlín

doc. RNDr. Ivan Šalamon, CSc.
Zdroj: archív Ivana Šalamona
2017-09-04 11:00:00

Veľakrát okolo nich prechádzame bez povšimnutia, a pritom patria liečivé rastliny patria k najcennejším pokladom slovenskej prírody. O tom, prečo má u nás bylinkárstvo stáročnú tradíciu, nám viac prezradil ekológ a biológ Ivan Šalamon, ktorý je známym šľachtiteľom nových odrôd liečivých rastlín.

 

„Na Slovensku máme až 3-tisíc druhov cievnatých rastlín. Spomedzi európskych krajín sme 13. regiónom s ich najrozmanitejším výskytom. V priebehu minulých storočí sa z tohto počtu využívalo k liečebným účelom asi 600 až 800 rastlinných druhov. Dnes sa v oficiálnom liečiteľstve používa 150 a v ľudovom asi 200 druhov liečivých rastlín,“ objasňuje Ivan Šalamon z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove, popredný slovenský odborník na liečivé rastliny. Tie tvorili v skladbe liečiv a rôznych prípravkov ľudového liečiteľstva od nepamäti najvýznamnejšiu  zložku.

Čítajte viac: Päť pokladov z kuchyne podľa doktora Bukovského: Mimoriadne účinky korenín na zdravie!

„Pre svoje účinné terapeutické obsahové látky sú liečivé rastliny významnými  pomocníkmi humánnej medicíny. Súčasná moderná  fytoterapia na Slovensku je bezprostredným pokračovaním bohatých tradícií ľudového  liečiteľstva,“ spresňuje Šalamon. Liečivé drogy, čiže sušené rastliny, prípadne ich časti (korene, listy, kvety, plody, semená, vňať) alebo produkty rastlín (balzamy, živice, glykozidy, extrakty, silice) sa stali nenahraditeľnými surovinami farmaceutického, kozmetického a potravinárskeho priemyslu.

Môžu byť jedovaté

Ako ekológ dodáva, bylinkárstvo si netreba zamieňať s homeopatiou. Ľudové liečiteľstvo nepracovalo s látkami živočíšneho či minerálneho pôvodu, ale bolo založené na medikamentóznej báze. Za bioaktívnu silu liečivých rastlín sú zodpovedné chemické zložky rastlín, sekundárne metabolity, ktoré zahŕňajú terpenoidy (silice), fenolové látky a látky odvodené od aminokyselín. „Pre samotnú rastlinu majú ochrannú funkciu, napríklad chránia jej povrch, zohrávajú úlohu pri sceľovaní poranenia alebo majú význam pri komplexných interakciách medzi rastlinami navzájom (alelopatia) a medzi rastlinami a inými organizmami (vírusy, baktérie, hmyz, bylinožravce vrátane človeka),“ vysvetľuje vedec s upozornením, že niektoré z látok môžu na ľudský organizmus pôsobiť aj toxicky. Medzi známe jedovaté druhy rastlín využívané v liečiteľstve patria náprstník červený (Digitalis purpurea L.), prilbica modrá (Aconitum napellus L.), ľuľkovec zlomocný  (Atropa belladonna L.), jesienka obyčajná (Colchicum autumnale L.) a ricín obyčajný (Ricinus communis L.).

Nová slovenská odroda mäty priepornej

Docent Šalamon a jeho tím sa nedávno tešil z mimoriadneho úspechu. Vedcom sa podarilo vyšľachtiť unikátnu odrodu mäty priepornej s názvom Kristinka. „Naša odroda je špecifickým chemotypom v rámci svojho druhu. Vyznačuje sa vysokým obsahom silice vo vňati (2,6 percenta) a vysokým obsahom mentolu  (70 – 75 percent vo vňati, 80 – 85 percent v listoch) ako jej hlavnej zložky,“ hovorí ekológ o prvej odrode liečivej rastliny právne chránenej v priestore Európskej únie Úradom Spoločenstva pre odrody rastlín (Community Plant Variety Office, CPVO) v Angers vo Francúzsku.

Mäta prieporná je podľa slov Šalamona prastarou liečivou rastlinou. „Už z hieroglyfov sa dozvedáme, že sa používala ako prímes do rituálnych vonných zmesí. O tejto rastline sa zmieňuje aj biblia, grécka a rímska mytológia a poézia. Pomenovanie mäty je odvodené od mena mýtickej nymfy Minthe, ktorá pristihla Persefonu v náručí svojho manžela Pluta a premenila sa na ‚bylinu ušliapanú pod nohami‛. Hippokrates vo svojej Lekárskej rozprave o rastlinách spomína túto rastlinu v súvislosti s jej diuretickými a povzbudzujúcimi účinkami. Galenus o nej uvažoval ako o afrodiziaku, iní, naopak, navrhovali jej použitie na potlačenie sexuálnych túžob. Rimania využívali mätu ako karminatívum  (liek na zmiernenie plynatosti) na uľahčenie trávenia po ťažkých jedlách,“ vysvetľuje.

Moderná fytoterapia mätu odporúča pri zápaloch ústnej sliznice, plynatosti a brušných kŕčoch, alebo na povzbudenie. Mentol potláča citlivosť nervových zakončení, čím zmierňuje pocit chladu. Pôsobí aj ako cholagogum (zvyšuje vylučovanie žlče) na zvýšenie sekrécie žlčníka. Rastliny mäty pomáhajú pri širokej škále tráviacich ťažkostí, poruchách pečene a obličiek.

Päť tipov na slovenské liečivé rastliny

Rumanček kamilkový (Matricaria recutita L.)

„Slovensko  patrí  k  tradičným exportérom a spracovateľom liečivých rastlín, hlavne rumančeka kamilkového. Kvetné rumančekové úbory sa zberom získavajú predovšetkým v máji a júni vo vidieckej krajine na Východoslovenskej nížine. Stále významnejším sa u nás stáva veľkoplošné pestovanie tejto špeciálnej plodiny u agropodnikateľov,“ ozrejmuje ekológ.

Podľa Šalamona je práve bohaté chemické zloženie silice a suchých kvetných úborov rumančeka predpokladom jeho širokého liečebného účinku a použitia.

Rastlina má protizápalový a zmäkčujúci  účinok pri ochoreniach tráviaceho ústrojenstva, nechutenstve, kolikách žalúdka a čriev, gastritíde, pri kolikách, meteorizme (nadúvanie čriev), stomatitíde (zápal sliznice ústnej), pri zápaloch dýchacích ciest (faryngitída  a laryngitída). Rumančekový kúpeľ pomáha pri zápaloch sliznice očí, maternice a konečníka (hemoroidoch), opisuje odborník.

„Najväčšia svetová pozornosť pri šľachtení rumančekových rastlín jednotlivých obsahových komponentov silice rumančeka sa venovala dvom zložkám, tzv. seskviterpénom bisabololu a chamazulénu, pri ktorých bol dokázaný najväčší fytoterapeutický efekt. Slovenská odroda ‚LIANKA‛ má najvyšší obsah  práve týchto  dvoch  komponentov v jej silici, ktorý sa pri prvej zložke pohybuje nad úrovňou 50 percent a pri druhej na hodnote okolo 16 percent,“ dopĺňa.

Lipa malolistá (Tilia cordata MILL.)

„Lipy ako slovanský symbol ospieval vo svojej básnickej zbierke Slávy dcera Ján Kollár. Odvtedy sa stala lipa národným stromom všetkých Slovanov,“ spomína výskumník. Územie Slovenska sa vyznačuje pomerne hustým výskytom lipy, ktorá kvitne v júni a júli.

Suché kvety lipy majú množstvo liečivých vlastností. Známe sú ich sedatívne účinky, diaforetické (potopudné), diuretické (močopudné), mierne hypnotické, hypotenzívne (zníženie krvného tlaku), stredne adstrigentné (zužujúce cievy a znižujúce vylučovanie), cholagogické (podpora tvorby žlče), mucilaginózne (podpora tvorby hlienu), expektoranciálne (uľahčenie odhlieňovania a odkašliavanie), spazmolytické (uvoľňovanie kŕčov), stomatické (podpora chuti do jedenia), balneologické (osviežujúce v liečivých kúpeľoch), antiflogistické (zmiernenie zápalových reakcií), mierne laxatívne (preháňavý účinok) a kozmetické. Výskum dokázal aj ich krvotvorný efekt a podporný účinok pri obnove cievnych stien a liečbe ich zápalov.

„Výskum na Slovensku sa pri tejto rastline venoval vyšľachteniu nízkokmenných kultivarov líp. Lipa je výborná medonosná drevina a má význam pre včelárstvo. Med z jej kvetov je vynikajúci, má dobrú chuť a arómu,“ dodáva.

Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum L.)

Čaj z ľubovníka bodkovaného sa odporúča ako sedatívum pri nervových poruchách, najmä psychického charakteru (neuróza, depresia, migréna), pri nervovej vyčerpanosti, pri pomočovaní detí, v rekonvalescencii, pri vysokom krvnom tlaku a vápenatení tepien, ako aj pri žalúdočných, žlčníkových a gynekologických ťažkostiach. Ľudovo aj pri zápale žlčníka a močových ciest, pri poruchách látkovej premeny, či ako diuretikum (vylučovanie vody), opisuje odborník. Pri vonkajšom použití má sťahujúci účinok, podporuje epitelizáciu (tvorbu výstelky) pri zle sa hojacich ranách a popáleninách. Zmierňuje mokvavé vyrážky a vredy, pomáha pri krvácaní ďasien, reumatizme, hemoroidoch a pri ťažkom dychu. „Z drogy sa získava ľubovníkový olej (Oleum hyperici), ktorý sa uplatňuje najmä na vonkajšie použitie v kozmetike ako zložka detských krémov a olejov (ako ochranný prostriedok proti slnečnému žiareniu) a tiež pri bodnutí hmyzom,“ dopĺňa Šalamon.

Ľubovník bodkovaný dorastá až do výšky 0,9 metra. Je to trvalá rastlina, ktorú možno zberať na lokalite jeho výskytu minimálne dva roky. Stonky ľubovníka sú dvojhranné a jeho protistojné listy bodkované. Na farmaceutické účely sa rastliny zbierajú v čase kvitnutia - od júna do augusta. Liečivé látky obsahujú kvety, stonky a listy vo výške prvého kvetného horizontu.

„Pri výskume sa zistilo, že rastlina má schopnosť akumulovať ťažké kovy (najmä kadmium). Má viacero biologicky aktívnych zlúčenín, ktoré vďaka svojej chemickej štruktúre vedia viazať ióny kadmia, a tak vytvárať menej toxické organokovové komplexy. Na základe uvedených výsledkov možno ľubovník bodkovaný použiť na dekontamináciu substrátov znečistených karcinogénom kadmiom,“ upozorňuje vedec.

Repík lekársky (Agrimonia eupatoria L.)

„Repík lekársky je zaujímavou slovenskou liečivou rastlinou, ktorá ešte nie je dostatočne docenená a preskúmaná,“ hodnotí Šalamon. Rastie v nížinách i vo vyšších polohách. Ide o trvácu bylinu, ktorej vňať sa zbiera od júna až po august. Fytomedicína ju odporúča ako liečivo pri poruchách tráviacej sústavy, ako stomachikum (podporuje chuť do jedla) a ocenia ju aj ľudia s poruchami pečene a problémami močových ciest. Upravuje látkovú premenu a uľavuje pri kĺbových a zápalových ochoreniach. Má sťahujúci účinok pri poraneniach a lieči hnisavé vyrážky, chronické ekzémy, rany i popáleniny.

„Na Slovensku bola vyšľachtená odroda „PETER“, ktorá mala zvýšený obsah trieslovín (viac ako 5 percent), flavonoidov a horčín. Okrem toho obsahuje málo silice, kyselinu kremičitú, organické kyseliny, cholín, amid kyseliny nikotínovej a ďalšie,“ dopĺňa odborník.

Borievka obyčajná (Juniperus communis L.)

„Na našom území tvoria biotop borievky obyčajnej rozvoľnené až zahustené porasty stromov a krov v podhorských a horských oblastiach. Malé šišky, niektoré samčie, iné samičie, sa vyvíjajú začiatkom leta na dvoch rôznych jedincoch na podklade niekoľkých ihlicovitých listov. Samčie šišky sú žlté, kým samičie sú tvrdé, pichľavé, modro-zelené s belavou šupkou, obsahujúce vosk. Samičie šišky sa stávajú mäsitými galbulami vyžadujúcimi dva roky na zretie a postupne sa menia zo zelených na modro-čierne, ktorých zber prebieha v priebehu októbra,“ spresňuje ekológ.

Mnohí Slováci si borievku spájajú najmä so známym destilátom – „borovičkou“. Bylinkári ju na vnútorné použitie odporúčajú ako dezinfekčný, diaforetický (podporujúci potenie) a diuretický prostriedok pri zápalových chorobách vylučovacích orgánov, žalúdočných ťažkostiach, poruche látkovej premeny a pri reume.

Fotogaléria


Tagy:
liečivé rastliny ekológ Ivan Šalamon

2017-09-04 11:00:00  |  Foto: archív Ivana Šalamona, Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia