S jarným oteplením sa väčšina z nás snaží tráviť čo najviac času vonku. S aktívnym relaxom v prírode sa však spája aj zvýšené riziko poranení. Keď sa otvorená rana infikuje baktériou clostridium tetani, aj obyčajná odrenina sa môže zmeniť na smrteľné riziko.
Pred viac ako polstoročím by vás aj bežná rezná rana mohla stáť život. Cez narušenú pokožku môžu do tela preniknúť nebezpečné baktérie. Jednou z nich je clostridium tetani, ktorá parazituje v tráviacom ústrojenstve hospodárskych zvierat. Prostredníctvom ich výlučkov môže kontaminovať pôdu, v ktorej dokáže prežívať aj dlhé roky, uvádza na svojej stránke Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prešov. Podľa odborníkov sa zárodky baktérií môžu nachádzať prakticky kdekoľvek, na vidieku aj v mestách, dokonca i v prachu na asfaltovej ceste. „Stačí malé poranenie kože alebo sliznice, ktorým vnikne do ľudského organizmu a začne svoju zhubnú činnosť. Toxíny, ktoré baktéria vylučuje, spôsobujú kŕče najskôr tvárového svalstva, potom aj celého tela. Chorý je pri plnom vedomí, a teda prežíva muky. Smrť prichádza s kŕčom dýchacích svalov a následnou zástavou dýchania,“ opisuje RÚVZ Prešov.
Čítajte viac: Infekcia, pri ktorej ide o každú minútu: Typickým prejavom je stuhnutá šija
Ako dopĺňa Jozefína Kaššová z Komunikačného referátu Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR), baktérie sa môžu nachádzať aj na cudzích telesách a do tela sa môžu dostať prostredníctvom zadretej triesky alebo poranení klincom. „Rovnako, ale zriedkavejšie, môže byť vstupnou bránou aj popálenina, vred predkolenia, operačná rana či nesterilné vpichy u toxikomanov,“ dodáva.
Hoci je tetanus zriedkavým ochorením, pre nezaočkovaných ľudí predstavuje reálnu hrozbu. Infekcia nervovo-svalového systému sa najprv prejavuje kŕčom žuvacieho svalstva a zvýšeným napätím svalstva tváre a krku. „Neskôr sa kŕče postupne šíria aj na ostatné svaly. Dochádza k bolestivému kŕču chrbtového svalstva, ktorý zapríčiňuje typické prehnutie tela dozadu (opistotonus), čo môže viesť ku zlomeninám stavcov. Nastávajú kŕče dýchacích svalov a svalov hrtana, ktoré spôsobujú dýchacie ťažkosti, čo vedie k zmodraniu kože a slizníc,“ objasňuje Kaššová.
Prevenciou je očkovanie a hygiena
Podľa ÚVZ SR sa u nás tetanus vďaka povinnému očkovaniu, ktoré bolo na Slovensku zavedené v roku 1958, vyskytuje len zriedka - výnimku tvoria nezaočkované osoby. „Očkovanie proti tetanu patrí do povinného očkovania spolu s očkovaním proti záškrtu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde B a infekciám vyvolaným hemofilom typu B. Všetky tieto účinné látky sú obsiahnuté v jednej očkovacej látke. Základné očkovanie pozostáva z troch dávok tejto vakcíny. Prvá dávka sa podáva v treťom mesiaci života dieťaťa, druhá dávka v piatom mesiaci života a tretia dávka v 11. mesiaci života dieťaťa. Tým je ukončené základné očkovanie. Preočkovanie sa uskutočňuje v šiestom roku života dieťaťa. Ďalšie preočkovanie je stanovené v 13. roku života. Následné preočkovania sa majú uskutočňovať v intervale 15 rokov,“ vysvetľuje Kaššová.
Prevenciou infekcie je správne a dôkladné vyčistenie rany. Po jej opláchnutí pod tečúcou vodou by mala nasledovať dezinfekcia peroxidom vodíka, prípadne ošetrenie u lekára či chirurga, ak je nutné. „U dospelých v dobrom zdravotnom stave sa úmrtnosť na tetanus pohybuje od 10 do 20 percent. Takmer vždy je zapríčinená neadekvátnou hygienou a nedostatočným ošetrením rany. Prognóza je vždy vážna, hlavne u starých ľudí, novorodencov a toxikomanov,“ akcentuje ÚVZ SR.
