Nosenie kontaktných šošoviek je dnes pomerne bežné. V niektorých prípadoch však môže život viac skomplikovať než zjednodušiť. Podľa slov profesora Františka Ondrisku, uznávaného slovenského parazitológa, sa vďaka nim oči môžu stať ľahšou korisťou cudzopasných patogénnych meňaviek.
Meňavky sú všade okolo nás, hoci ich voľným okom neuvidíme. Sú to prvoky, ktoré môžeme pozorovať len pod mikroskopom. K nim patria aj akantaméby, ktoré môžu spôsobiť ojedinelé, no vážne ochorenia. Dokážu preniknúť do kože, mozgu alebo do oka.
Čítajte viac: Horšie ako štípance, varuje odborník: VIDEO Najotravnejší hmyz vás môže nakaziť aj parazitom
Odkedy ľudia začali nosiť kontaktné šošovky, oftalmológovia museli do svojich diagnóz zahrnúť aj zriedkavú chorobu – akantamébový zápal očnej rohovky.
Zlom nastal v 80. rokoch
Medzi akantaméby patria aj patogénne druhy. Vo voľnej prírode ich nájdeme všade. „V pôde, prachu, vo vode, sladkej, slanej, v rôznych roztokoch, v destilovanej vode, tečúcej vode...,“ vysvetľuje profesor František Ondriska, parazitológ zo spoločnosti Medirex, ktorá sa zaoberá laboratórnou diagnostikou, vrátane parazitóz.
O rizikách, ktoré môžu meňavky predstavovať pre ľudské zdravie, sa lekári dozvedeli až v 70. rokoch minulého storočia, keď bolo ochorenie akantamébová keratitída prvýkrát opísané v USA. Až do roku 1985 sa objavovalo len sporadicky a veľmi ojedinele. Len čo však ľudia vymenili okuliare za kontaktné šošovky, prípadov začalo pribúdať a dodnes neubúda.
Prežijú aj v sterilných podmienkach
„Sú prípady, že sa nimi ľudia infikovali, keď si umyli tvár v kontaminovanej vode. Rizikovým faktorom môže byť aj poranenie oka. Môže to byť dokonca aj operačný zákrok, pretože meňavky vďaka veľmi odolným cystám môžu prežiť aj v sterilných podmienkach,“ dopĺňa uznávaný slovenský parazitológ.
Ako dodáva, primárnym zdrojom akantamébovej infekcie oka bývajú kontaktné šošovky, ktoré sú zle udržiavané, oplachované vo vodovodnej vode, ktoré sa nosia pri kúpaní alebo pri plávaní. Dôležitá je preto hygiena šošoviek. „Riziko kontaminácie zvyšuje aj používanie preexpirovaných roztokov určených na uskladnenie šošoviek v ochranných puzdierkach po dobe účinnosti roztoku,“ upozorňuje.
Prvý slovenský pacient prišiel o oko
Profesor Ondriska si dodnes živo pamätá na prvý prípad akantamébového zápalu očnej rohovky na Slovensku – paradoxne sa však kontaktných šošoviek netýkal. „Meňavky sme u prvého pacienta diagnostikovali v roku 1999, tesne pred Vianocami, keď ma kvôli pacientovi zavolali na očnú kliniku,“ opisuje. Išlo o pacienta, ktorému do oka odfrkla trieska a poranila mu oko. Po niekoľkých mesiacoch ho však začalo trápiť nielen zhoršené videnie, ale aj neznesiteľná bolesť. „Oko tohto pacienta skončilo veľmi zle, lebo pôvodcu ochorenia - akantaméby - sme diagnostikovali až v neskorom štádiu ochorenia a nepomohla už ani transplantácia rohovky. Po roku a pol oko museli odobrať,“ ozrejmuje a dopĺňa, že všetci ostatní pacienti boli nositeľmi kontaktných šošoviek.
Od roku 1999 sme podľa slov profesora Ondrisku mali na Slovensku celkovo 19 prípadov, teda v priemere jeden ročne. Pre porovnanie, v susednom Česku parazita prvýkrát diagnostikovali o päť rokov skôr a do konca roku 2017 mali zaznamenaných 50 prípadov zápalu rohovky spôsobeného akantamébami.
Neznesiteľné bolesti
Hoci je zápal rohovky vyvolaný meňavkami skôr raritným ochorením, parazitológ hovorí o vrchole ľadovca - podľa jednej americkej štúdie má totiž v krvi protilátky proti meňavkám 50 až 100 percent ľudí, čo znamená, že sa s nimi museli nejakým spôsobom stretnúť. „Meňaviek je veľa druhov, akantaméb je asi 30 druhov, ale ochorenie spôsobujú len patogénne druhy, v našom prostredí bolo zistených 13 až 14 druhov,“ objasňuje.
Ochorenie vzniká po priamom kontakte oka s parazitom. Ako dopĺňa, typickým príznakom zápalu tohto typu je rozmazané videnie, svetloplachosť, neznesiteľné, zosilňujúce sa bolesti v oku vrátane pocitu cudzieho telesa v oku. „Tým, že parazit preniká do hlbších vrstiev, množí sa a živí bunkami tkaniva, vzniká zápalový proces, kruhový vred a môže dôjsť k oslepnutiu,“ vysvetľuje s tým, že prognóza môže byť pre pacienta veľmi priaznivá, ak sa ochorenie včas diagnostikuje. V najťažších prípadoch, keď pacient nereaguje na liečbu, sa musí pristúpiť až k chirurgickému odstráneniu oka.
