Malá nepozornosť s veľkými následkami: Znamenie, ktoré vás upozorňuje na riziko

03.04.2018

Keď sa v prírode objaví symbol jari, bahniatka, z výletu si môžete priniesť aj nepríjemný „suvenír“ – nakazeného kliešťa. Aj preto by ste mali poznať príznaky kliešťovej encefalitídy, ktorá patrí k najväčším zdravotným rizikám po pricicaní drobného parazita.

S príchodom jari sa príroda stáva zelenšou, no aj rizikovejšou, pretože v nej ožíva jedna z „najväčších“ hrozieb našich lesov – kliešť obyčajný. Podľa slov parazitológa a biológa Branislava Peťka z Parazitologického ústavu SAV je „jasným znakom prebúdzania sa kliešťov marcové rašenie a kvitnutie vŕb.“ 

Čítajte viac: Najväčšia chyba pri odstraňovaní kliešťa z tela: Prestaňte s tým, hrozí infekcia!

Kliešť obyčajný, ktorý je najrozšírenejším druhom kliešťa v Európe aj na Slovensku, prenáša dve známe závažné ochorenia – bakteriálnu lymskú boreliózu a vírusovú kliešťovú encefalitídu. Za najzávažnejšie z nich je považovaná kliešťová encefalitída, pretože ochorenie sa v určitých prípadoch môže skončiť doživotnými následkami až smrťou.

Čítajte viac: Čajovníkový olej ako prírodný zázrak: Zatočí s prisatým kliešťom, akné aj bradavicami!

„V endemických oblastiach Slovenska môže byť vírusom kliešťovej encefalitídy nakazených približne 1 až 3 percentá kliešťov. Momentálne na Slovensku neprebieha celoplošný výskum kliešťov, čo sa týka ich premorenosti, preto je ťažké zhodnotiť, či sa počet infikovaných kliešťov zvyšuje. Čo je však isté, za posledných 20 rokov sa na Slovensku zvýšil počet týchto ochorení až trojnásobne, takže môžeme predpokladať narastajúci trend,“ vysvetľuje Martina Ličková z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV so spresnením, že najznámejšími oblasťami s výskytom kliešťovej encefalitídy sú u nás pohoria Vtáčnik, Tríbeč a Považský Inovec a okresy Rožňava, Zlaté Moravce, Prievidza, Považská Bystrica, Svidník, Lučenec, Gelnica a Topoľčany.

Ako dopĺňa odborníčka, 70 až 95 percent infekcií u ľudí prebieha asymptomaticky, čiže bezpríznakovo. Ak dôjde k manifestácii ochorenia, prvé príznaky sa objavujú po 7 až 14 dňoch v dvoch fázach. „V prvej fáze nastáva chrípke podobné ochorenie, objavuje sa zvýšená teplota, bolesti hlavy, poruchy spánku. Niekedy sa môžu vyskytnúť aj bolesti chrbtice, kĺbov a končatín, prípadne vracanie. Po niekoľkých dňoch (1-8) nastáva asymptomatické obdobie (4-14 dní). Chorý pociťuje určitú úľavu, ale nemá pocit úplného uzdravenia. U 20 – 30 percent pacientov nastáva druhá fáza, ktorá sa prejavuje vysokou horúčkou (39-40 stupňov Celzia), silnými bolesťami hlavy, ospanlivosťou alebo, naopak, nespavosťou. Počas druhej fázy sa vyskytujú aj psychické poruchy, ako zhoršenie pamäti, labilita nálad, podráždenosť, stavy úzkosti, dezorientácia. Druhá fáza môže viesť k zápalu mozgových blán (meningitíde) resp. zápalu mozgu (encefalitíde). V niektorých prípadoch môže dôjsť k vážnym poruchám vedomia, až ku kóme, pričom jedno až dve percentá prípadov sa končia smrťou. Závažnosť tohto ochorenia spočíva v tom, že naň neexistuje špecifická liečba, podávajú sa len lieky na zmiernenie príznakov,“ opisuje virologička.

Zhruba 35 až 58 percent nakazených zápasí po zvyšok života s trvalými následkami. Po vyliečení ich môžu trápiť opakujúce sa bolesti hlavy, obrny, úbytok svaloviny, psychické problémy (depresia) a poruchy koncentrácie. Sú však aj takí, ktorých imunitný systém si s ochorením poradí bez následkov. Vírusom sa možno nakaziť aj bez pricicaného kliešťa. Infikované ním totiž môže byť aj nepasterizované mlieko nakazených oviec, kôz či kráv a výrobky z neho.

Aj podľa docenta Peťka sa za posledné dve desaťročia počet ochorení na kliešťovú encefalitídu zvýšil. K rozšíreniu kliešťa obyčajného vo vyšších horských polohách došlo už v 80. rokoch minulého storočia, čo je pripisované aj klimatickým zmenám, resp. globálnemu otepľovaniu. Najviac kliešťov dnes možno nájsť vo výške 600 až 850 metrov nad morom, ale vyskytujú sa na južných svahoch už aj vo výške do 1 250 metrov nad morom, na horských chrbtoch aj okolo 1 400 metrov. 

Očkovanie

Jednou z možností, ako sa pred vírusom kliešťovej encefalitídy chrániť, je očkovanie. Podľa Zuzany Drobovej, hovorkyne Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) sa možno dať zaočkovať kedykoľvek počas roka, ideálne však počas zimných mesiacov, keď je aktivita kliešťov nízka a organizmus si dokáže vytvoriť dostatok protilátok.

„Na Slovensku sú v súčasnosti registrované bezpečné  očkovacie látky tak pre deti, ako aj pre dospelých. Základné očkovanie pozostáva z podania troch dávok očkovacej látky, pričom prvú dávku je najvhodnejšie podať  v chladných mesiacoch (január, február). Druhá dávka sa podáva 1 až 3 mesiace po prvej dávke a tretia dávka 9 až 12 mesiacov po druhej dávke. Existuje aj skrátená schéma očkovania, keď sa druhá dávka podá už za 2 týždne. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť prvé 2 dávky. Kompletné očkovanie tromi dávkami chráni minimálne počas 3 rokov a po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Protilátky, chrániace pred infekciou, sa vytvoria o 10 až 14 dní po podaní druhej dávky,“ spresňuje hovorkyňa ÚVZ SR.

 

 

Fotogaléria


Tagy:
kliešť kliešťová encefalitída

03.04.2018  |  Foto: TASR/Radovan Stoklasa, Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia