Hovorí sa, že najcennejšie veci v živote by sme si mali „chrániť ako oko v hlave“. Zrak je nielen kráľom medzi zmyslami, ale tiež dôležitým indikátorom celkového zdravia, ktoré odráža aj preventívne očné vyšetrenie. O tom, ako by sme sa o zrak mali starať, a ktoré zmeny môžu byť prvým signálom zdravotného problému, nám porozprávala oftalmologička MUDr. Adriana Smorádková, špecialistka z kliniky NeoVízia v Bratislave.
Na prevenciu by sme mali myslieť v každom veku. Podľa očnej lekárky a chirurgičky Adriany Smorádkovej je vhodné prísť na očné vyšetrenie aspoň raz do roka. Otáľať s návštevou lekára by sme nikdy nemali pri náhlom zhoršení alebo strate zraku, bolestiach za okom, tlaku v okolí oka alebo častých bolestiach hlavy. Varovným príznakom zdravotného problému môžu byť aj červené oči, rezanie alebo hnis v očiach.
Čítajte viac: Ochorenie, ktoré sa maskuje za krátkozrakosť: Keď očiam nepomôžu ani okuliare
„Veľmi často k nám posielajú pacientov diabetológovia, a takisto aj internisti, pretože na základe vyšetrenia očného pozadia vieme zanalyzovať cievy, zistiť, či tam nie sú nejaké trhlinky, prasknuté miesta, kadiaľ presakuje krv a dochádza k výronom na sietnici,“ ozrejmuje expertka s tým, že preventívne vyšetrenie môže odhaliť napríklad diabetes alebo zle kompenzované hodnoty glykémie. „Takisto vieme predvídať, či bude mať pacient v budúcnosti zvýšený krvný tlak,“ dopĺňa.
Najväčší mýtus o (ne)nosení okuliarov
Najčastejšie však pacienti prichádzajú kvôli zhoršenému zraku. Okuliare ale „nesadnú“ každému. Ako vysvetľuje doktorka Smorádková, okuliare pacientov rozdeľujú na dve skupiny – jedna s ich nosením nemá žiadny problém, druhá sa mu pravidelne vyhýba: „Jedna skupina nechce nosiť okuliare z módneho titulu, pretože pacientom prekážajú, radšej nosia kontaktné šošovky alebo môžu podstúpiť laserovú operáciu. No potom je tu ešte skupina pacientov, ktorí sú presvedčení o tom, že ak budú nosiť okuliare pravidelne, tak sa im zhorší zrak. Myslia si, že keď ich nenosia, trénujú si oči.“ Ako objasňuje špecialistka, tento predpoklad je mylný. Úlohou okuliarov je korigovať dioptrické chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť alebo astigmatizmus), a tým pádom zlepšovať zrak. Keď človek okuliare nenosí, jeho oči sa pri zaostrovaní musia viac namáhať, čo môže vyústiť do väčšej únavy: „Človek sa cíti, ako keby bol chronicky nevyspatý, prepracovaný a je to len z toho dôvodu, že nenosí kvalitné dioptrie.“
Kvalitu zraku ovplyvňujú viaceré faktory. V letných mesiacoch je to najmä klimatizácia, ktorá spôsobuje vysychanie sliznice oka - oči môžu byť suché, slziace, alebo pália a režú, približuje oftalmologička. V zimných mesiacoch sú to zasa prekúrené miestnosti, ktoré vyvolávajú podobné ťažkosti. Riešením môže byť podľa lekárky kvapkanie tzv. umelých sĺz do očí, ktoré zvlhčujú povrch oka. „Takisto únava či nedostatok spánku prispievajú k tomu, že oči nezaostria, pretože aj ony potrebujú oddych a spánok,“ dodáva.
Oči môžeme precvičiť aj v práci
Ako pokračuje, zrak zlepšuje aj pobyt v prírode s množstvom zelene, pretože počas neho preostrujeme do diaľky a uvoľňujeme očné svaly, ktoré sú po celodennom sedení pri počítači a zaostrovaní do blízka napäté a unavené.
Ďalšou možnosťou, ako zrak trénovať, je robiť si počas práce v kancelárii krátke pauzy. Po každej hodine sa vzdialiť od počítača, pozerať sa von z okna alebo sa prejsť a rozhliadať sa po okolí aspoň päť minút.
Takisto pomáhajú cviky. Doktorka pacientom odporúča zatvoriť si na chvíľu oči, pogúľať nimi pod viečkami, a následne nimi opisovať pomyselný štvorec, obdĺžnik alebo kruh, a pritom zrak na pár sekúnd zadržať v jednotlivých jeho polohách.
Preventívne vyšetrenie zraku
Komplexná preventívna prehliadka sa skladá z viacerých vyšetrení. Začína sa meraním refrakcie pomocou špeciálneho prístroja, ktorý vie vyhodnotiť výšku dioptrií aj zakrivenie rohovky. Potom nasleduje meranie očného tlaku pomocou tonometra, ktoré môže odhaliť rozvoj zeleného zákalu.
Tonometrickú kontrolu strieda vyšetrenie hrúbky očnej rohovky. „Sme refrakčné pracovisko a každý pacient, ktorý u nás chce podstúpiť laserovú alebo vnútroočnú operáciu, by mal toto vyšetrenie absolvovať. Robíme ho aj preventívne, pretože pomocou neho vieme odhaliť rohovkovú diagnózu keratokonus,“ spresňuje doktorka Smorádková.
Po prístrojovom meraní prichádza na rad vyšetrenie zrakovej ostrosti: „Najskôr vyšetrujeme zrakovú ostrosť bez dioptrií, nazýva sa to naturálne videnie – pacient najprv číta pravým okom, potom ľavým okom. Ak zistíme, že nedočíta úplne všetky riadky, nasleduje vyšetrenie zrakovej ostrosti s použitím dioptrií.“ Ďalej je to vyšetrenie funkcií oka pomocou digitálneho foropteru, ktoré v priebehu pár minút odhalí napríklad škúlenie alebo nerovnovážne postavenie očí.
Syndróm suchého oka zachytí tzv. Shimerov test, pri ktorom „pacientovi do oka aplikujeme filtračné papieriky a sledujeme slzivosť. Za normálnych okolností by sa papieriky v priebehu pár sekúnd mali zvlhčiť do 20 až 25 milimetrov. Ak má pacient suché oko – syndróm suchého oka, tak mu odporúčame aplikovať umelé slzy,“ dopĺňa odborníčka.
Tomografia očného pozadia
Ako ďalej vysvetľuje oftalmologička, „súčasťou preventívneho vyšetrenia je aj vyšetrenie OCT (optická kohorentná tomografia), ktorá znázorní zrakový nerv a makulu (žltú škvrnu).“ Vyšetrenie zrakového nervu môže odhaliť glaukóm (zelený zákal), ale tiež nádor na mozgu či riziko cievnej mozgovej príhody.
Záverom preventívnej prehliadky je podľa doktorky Smorádkovej osobný rozhovor lekára s pacientom s cieľom skompletizovať jeho anamnézu vrátane zisťovania predispozície na ochorenia. Nasleduje ešte vyšetrenie predného segmentu oka špeciálnym mikroskopom a vyšetrenie očného pozadia. Po absolvovaní všetkých vyšetrení pacient dostane lekársku správu aj s odporúčaním, ktoré zahŕňa napríklad predpis správnych okuliarov, kontaktných šošoviek, aplikáciu umelých sĺz, vykonávanie očných cvikov, alebo v prípade nutnosti operačný zákrok.