Choroba, ktorá trestá za každú diétnu chybu: Prezrádza ju silná bolesť v kĺbe palca

20.03.2018

O dne sa odjakživa hovorí ako o „chorobe kráľov“, pretože touto poruchou metabolizmu v minulosti trpeli najmä ľudia, ktorí konzumovali veľa mäsa či alkoholu. Dnes by sme ju mohli nazvať „chorobou súčasného životného štýlu“. Viac nám o nej povedal docent Zdenko Killinger, reumatológ z V. internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

 

Ako človek spozná, že má dnu? Ktoré príznaky sú pre lekára jasným diagnostickým signálom?

Asi najtypickejším prejavom dny je akútny záchvat, ktorý je spôsobený vyzrážaním sa kryštálikov kyseliny močovej v kĺbe. Vyznačuje sa náhle vzniknutou výraznou bolesťou v kĺbe, spravidla aj s jeho začervenaním a opuchom. Tento záchvat často vzniká v noci, respektíve zobúdza pacienta nad ránom. Nezriedka nastáva po predošlom výdatnom „hodovaní“.  Dna najčastejšie začína v kĺbe palca  nohy, no môže prepuknúť v ktoromkoľvek kĺbe. Menej často sú prvými prejavmi dny tzv. tofy, teda depozity solí kyseliny močovej v tkanivách. Najčastejšími lokalitami, kde sa tieto usadeniny nachádzajú,  sú oblasti drobných kĺbov rúk a nôh, okolie lakťov, prípadne ušnice. Samotné zvýšenie hladiny kyseliny močovej v krvi je však bezpríznakové a bez uvedených ťažkostí nestačí na určenie diagnózy dny.

Čo hovoria štatistiky - trpí ochorením viac ľudí ako v minulosti? Akého percenta Slovákov sa týka?

Podľa štatistických údajov dochádza v populácii k nárastu dny. Vysvetľuje sa to najmä súčasným životným štýlom a spôsobom stravovania, i vzostupom metabolického syndrómu. Zvýšenie hladiny kyseliny močovej môžu indukovať aj niektoré lieky, najčastejšie diuretiká. Je to ochorenie skôr vyšších vekových skupín a častejšie sa týka mužov, no môže sa objaviť aj u mladých. Manifestná dna sa vyskytuje asi u jedného až dvoch percent obyvateľov, no so zvyšujúcim sa vekom jej výskyt narastá. Výrazne častejšie sú ňou postihnutí muži v 4. a 5. dekáde života.

Väčšina ľudí si dnu spája s konzumáciou mäsa alebo alkoholu. Môže za prejavy ochorenia najmä nevhodná strava?

Diétne excesy sú jednou z najčastejších príčin vzniku dnavých záchvatov. Samotné ochorenie je spôsobené poruchou spracovania určitých látok, tzv. purínov. Tie sa u niektorých ľudí horšie metabolizujú a ak sa k tomu pridá aj nadmerný príjem potravín, z ktorých sa puríny tvoria, môže dôjsť k zvýšeniu hladiny kyseliny močovej v krvi. To je hlavný predpoklad vzniku akútneho záchvatu. Avšak, poznáme aj sekundárnu dnu, ktorá sprevádza viaceré iné ochorenia, typicky napríklad niektoré druhy zhubných ochorení (leukémie), keď môže vzniknúť následkom rozpadu buniek pri liečbe nádorov a podobne.

Ako prebieha bežný dnavý záchvat?

Typickým je náhly vznik artritídy (bolestivý opuch, zateplenie, začervenanie)  v jednom kĺbe, pričom v takmer 90 percentách prípadov ide o koreňový kĺb palca chodidla. Kĺb je opuchnutý, začervenalý a výrazne bolestivý, až znemožňujúci pohyb a chôdzu. Záchvat môže byť sprevádzaný i teplotou a schvátenosťou a na rozdiel od iných artritíd tento záchvat spravidla odznie aj spontánne (bez liečby)  do niekoľkých dní. Môže sa vyskytnúť  len párkrát ročne, ale aj oveľa častejšie. Žiaľ, s pribúdajúcim počtom atakov sa záchvaty stávajú síce menej akútnymi, no trvajú už dlhšie a neskôr prejdú do chronického štádia, keď už bolesť a opuch môžu pretrvávať dlhodobo.

Ak sa chceme bolestivým zápalovým prejavom kĺbov vyhnúť, čo treba konzumovať, a naopak, nekonzumovať?

Je nutné dodržiavať diétne opatrenia, najmä obmedziť príjem alkoholu (predovšetkým piva a tvrdého alkoholu), znížiť telesnú hmotnosť, ale postupne. Z potravín obmedzujeme najmä tie, ktoré majú vysoký obsah purínov – vnútornosti, paštéty, údenárske výrobky, morské plody, zo zeleniny napríklad hrach, šošovicu a fazuľu. Samotná diéta síce akútny dnavý záchvat nelieči, ale môže znížiť riziko a početnosť atakov.

Aké zdravotné komplikácie hrozia ľuďom s touto diagnózou?

K najzávažnejším komplikáciám patrí postihnutie obličiek. Dnu často sprevádzajú ďalšie kardiovaskulárne a metabolické ochorenia, ako je arteriálna hypertenzia, diabetes mellitus a metabolický syndróm. Samotná dna nie je smrteľné ochorenie, ale vysoká hladina kyseliny močovej môže zvýšiť riziko výskytu viacerých kardiovaskulárnych ochorení s následným skrátením dĺžky života. Takisto pri výraznom postihnutí kĺbov tofami a prechodom do chronickej dny môže dôjsť k vzniku deformít kĺbov, a tým aj k obmedzeniu ich hybnosti a kvality života.

Aké možnosti liečby ponúka súčasná medicína? Dá sa vlastne ochorenie aspoň zmierniť, ak nie vyliečiť?

Pri liečbe dny je potrebné odlíšiť liečbu dnavého záchvatu, a potom dlhodobú liečbu zvýšenej hladiny kyseliny močovej. Ako som už spomenul, nevyhnutné sú diétne opatrenia, postupná redukcia telesnej hmotnosti, obmedzenie fajčenia a alkoholu. Pri dnavom záchvate sa nasadzujú nesteroidné antireumatiká spravidla v maximálnej povolenej, resp. tolerovanej dávke, ktoré okrem potlačenia bolesti ovplyvňujú aj zápal. Je však potrebné u každého pacienta individuálne zohľadniť aj ich riziká, hlavne zo strany gastrointestinálneho traktu (riziko vredovej choroby).  Ďalším liekom, používaným pri dnavom ataku, je kolchicín. Ten má veľmi dobrý a rýchly vplyv na potlačenie záchvatu, hlavne vtedy, keď sa podá okamžite, resp. do 12 hodín od jeho vzniku. Pri ťažkom priebehu dnavého záchvatu a zlyhaní liečby možno zvážiť podanie glukokortikoidov v tabletkách, alebo aj lokálne injekčne do postihnutého kĺbu. U pacientov so závažným priebehom, nedostatočne reagujúcim na predošlú liečbu, by mohla byť prínosom aj biologická liečba inhibítorom interleukínu 1. Okrem toho sa aplikuje lokálna liečba vo forme kryoterapie, ktorá môže priniesť istú úľavu od bolesti.  

Po odznení dnavého záchvatu, spravidla najskôr po 14 dňoch, možno pristúpiť k liečbe, ktorá znižuje hladinu kyseliny močovej v krvi. Tieto lieky sa nemajú nikdy podávať v čase záchvatu, nakoľko ho môžu ešte zhoršiť. Taktiež pri zahájení tejto liečby by sa mali nasadiť aj nesteroidné antireumatiká v nízkej dávke (alebo aj kolchicín) až na obdobie pol roka, aby sa predišlo vzplanutiu záchvatu v úvode liečby znižujúcej hladinu kyseliny močovej. Asi najpoužívanejším liekom je allopurinol, ktorý zníženie hladiny kyseliny močovej dosahuje blokádou niektorých enzýmov. Má sa však začať nízkou dávkou a postupne ju zvyšovať podľa výsledkov merania kyseliny močovej v krvi. Cieľom liečby je dosiahnuť jej ideálne hodnoty v krvi. Novší liek, schopný výrazne znížiť hladinu kyseliny močovej, je febuxostat, ktorý je možné nasadiť, ak allopurinol nebol tolerovaný alebo nedokázal dostatočne znížiť hladinu kyseliny močovej, respektíve je naň pacient alergický. Liečba znižujúca hladinu kyseliny močovej je dlhodobá a mala by byť aj pravidelne monitorovaná. Včasnou a správnou liečbou dnes dokážeme výrazne zlepšiť nielen priebeh záchvatu, ale aj dlhodobú prognózu našich pacientov trpiacich dnou.

 

 

Fotogaléria


Tagy:
dna Zdenko Killinger reumatológ

20.03.2018  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia