Od začiatku roka sa hubami otrávilo už 53 Slovákov, z ktorých jeden po konzumácii toxických húb zomrel. August a september predstavuje pre lekárov obdobie, keď sa stretávajú s otravami z húb najčastejšie. Príznaky intoxikácie dokážu neraz oklamať aj skúsených hubárov.
Napriek tomu, že sú chutné, jedlá z húb sú ťažšie stráviteľné, preto ich odborníci neodporúčajú jesť vo veľkom množstve, a tiež nie vo večerných hodinách. Medzi najnebezpečnejšie huby, ktoré rastú na Slovensku, patria podľa Národného toxikologického informačného centra (NTIC) muchotrávka zelená alebo jej biela forma - muchotrávka biela a muchotrávka končistá, ďalej pavučinovec plyšový, ušiak obyčajný, vláknica Patouillardova a muchotrávka tigrovaná.
Čítajte viac: Huby už rastú: Čo dokážu spraviť s naším zdravím a kde ich nájdete?
„Muchotrávku zelenú alebo jej bielu formu - muchotrávku bielu a končistú si najčastejšie hubári zamieňajú s bedľami, šampiňónmi a zelenými plávkami. Muchotrávka zelená obsahuje toxín amanitín, ktorý závažne poškodzuje pečeň,“ priblížila vedúca Národného toxikologického informačného centra (NTIC) Silvia Plačková.
Príznaky otravy môžu byť mätúce
Huba je podľa jej slov zákerná v tom, že príznaky otravy nastupujú pomerne neskoro - po šiestich, 12 alebo 24 hodinách. Ako vysvetlila vedúca NTIC, najčastejšie sa príznaky prejavujú kolikovitými bolesťami brucha, vracaním a vodnatými hnačkami. „Táto fáza tráviacich ťažkostí môže trvať dva až tri dni. Po nej môže nasledovať takzvané štádium zdanlivého uzdravovania, keď sa človek cíti lepšie. Práve vtedy sa ľudia rozhodnú, že nepôjdu k lekárovi. Ale táto fáza je len dočasná a po nej nastupuje ďalšia, kedy už dochádza k poškodeniu pečene, žltačke, zlyhávaniu pečene a obličiek. Pri neliečenej otrave alebo neskoro začatej liečbe nastáva smrť,“ varuje odborníčka.
Na ľudové povery zabudnite!
Ak niekto jedol huby a prejavia sa u neho príznaky otravy, podľa Plačkovej by nemal situáciu podceňovať a mal by čím skôr vyhľadať lekára. Povery, ako napríklad tá, že strieborná lyžička sčernie v styku s jedovatou hubou, alebo tá, že jedovaté huby neobhrýzajú slimáky, podľa Plačkovej neobstoja. „Na rozlíšenie jedovatých húb od jedlých neexistuje pravidlo. Jediným spoľahlivým prostriedkom je naučiť sa rozpoznávať jedlé a jedovaté druhy a nadobudnúť istotu v poznávaní znakov, ktorými sa odlišujú,“ vysvetlila.
Pozrite sa hubám pod klobúk!
Odborníčka tiež radí, že pokiaľ huby zberateľ nepozná, zbierať by mal len huby hríbovité, ktoré majú na spodnej časti klobúka rúrky, napr. dubáky, kozáky, masliaky a suchohríby. Hríbovité huby nie sú smrteľne jedovaté. Smrteľne jedovaté huby, muchotrávka zelená, muchotrávka biela a končistá, patria medzi lupenaté hupy - na spodnej časti klobúka majú biele lupene.
