Prekvapivý test slovenských medov: Výrazné rozdiely medzi západom a východom!

2018-01-17 05:55:00 | Diskusia

Minuloročné porovnanie slovenských a poľských medov prinieslo zaujímavé výsledky. Zrealizovali ho experti z Výskumného a potravinárskeho ústavu v Bratislave a Poľnohospodárskej univerzity v Krakove. Odborníci sa zamerali na kvalitu jednodruhových medov zo Slovenska a Poľska, pričom ich zaujímali najmä rozdiely medzi produktmi.

 

Do porovnania slovenských a poľských medov zaradili výskumníci päť vzoriek botanických druhov medu (agátový, lipový, repkový, kvetový a lesný, resp. medovicový), celkovo 30 produktov. Každý druh medu pochádzal od troch slovenských a troch poľských producentov z rozdielnych geografických lokalít.

Čítajte viac: Experti analyzovali zloženie medu z celého sveta: Výsledok testu potvrdil najväčšie obavy

Slovenské medy pochádzali zo Záhoria, Trnavského kraja/západného Slovenska a východného Slovenska z oblasti Čergovských vrchov a Horného Zemplína. Odborníci sa zamerali na ich obsah sacharidov, aminokyselín, vody, elektrickej vodivosti, diastázovej aktivity, obsah hydroxymetylfurfuralu a antioxidantov.

Výsledky porovnania

Sacharidy

Vo všetkých vzorkách bol obsah fruktózy a glukózy väčší ako 60 g/100 g, dokonca aj v medovicových medoch z Poľska, pre ktoré platí limit 45 g/100 g. Priemerný obsah sacharidov v medoch zvykne tvoriť 60 až 78 percent obsahu.

Obsah vody

Obsah vody tvoril vo všetkých vzorkách medu 14,1 až 17,7 percenta s výnimkou jednej vzorky zo západného Slovenska, v ktorej našli 19,8 percenta vody, 20-percentný limit však nebol prekročený v žiadnej vzorke. Kvalitný med by mal mať obsah vody nižší ako 18 percent.

Diastázová aktivita

Najvyšší obsah enzýmov mali medy z východného Slovenska (napríklad agátový med z Vranova nad Topľou) a najnižší medy zo západného Slovenska. Niektoré z nich mali dokonca obsah enzýmov podlimitný. Hodnoty poľských medov boli pomerne stabilnejšie a ich diastázová aktivita sa pohybovala v rozmedzí 12 až 24. Všeobecne platí, že tepelne nespracovaný med má vyššiu diastázovú aktivitu.

Hydroxymetylfurfural (HMF)

Indikátor HMF prezrádza, či med nebol nevhodným spôsobom zahriaty, resp. čerstvý med potenciálny karcinogén hydroxymetylfurfural takmer vôbec neobsahuje. Bezpečný limit HMF v mede je stanovený na 40 mg/kg. Kým slovenské medy z východného Slovenska obsahovali do 5 mg/kg HMF, hodnoty lesného medu zo západného Slovenska trojnásobne prekročili limit – HMF tvoril až 114,4 mg/kg. Obsah HMF v poľských medoch bol 1,5 až 14,2 mg/kg s výnimkou jednej vzorky repkového medu (23,7 mg/kg).

Elektrická vodivosť

Elektrická vodivosť medu závisí od botanického druhu a jeho obsahu bielkovín, minerálnych a koloidných látok. Najnižšie hodnoty odborníci namerali v repkových medoch (0,13 – 0,19 mS/cm), potom v agátových (0,15 – 0,30 mS/cm), zmiešaných kvetových (0,16 – 0,20 mS/cm) a lipových (0,17 – 0,56 mS/cm). Naopak, najvyššie hodnoty dosiahli medovicové medy (0,94 – 1,16 mS/cm). Elektrická vodivosť lesných medov zo západného Slovenska a Záhoria bola podobná ako u kvetových medov. Iba lesný med z Čergovských vrchov dosiahol hodnotu medovicových medov.

Antioxidanty

Obsah polyfenolov je viazaný najmä na botanický druh medu. Podľa odborníkov majú najmenej antioxidantov agátové, repkové a zmiešané kvetové medy (242 – 315 mg GAE/kg). „Stredné hodnoty celkových polyfenolov (320 – 350 mg GAE/kg) boli namerané v lipových medoch slovenskej i poľskej produkcie. Najvyššie hodnoty celkových polyfenolov majú lesné medy zo Slovenska (403 – 483 mg GAE/kg a medovicové medy,“ informuje odborný príspevok z časopisu Trendy v potravinárstve, ročník XXII., číslo 2/2017. Podobné hodnoty sa týkajú aj antiradikálovej aktivity medov. Najnižšie hodnoty mali agátové a repkové medy, stredné hodnoty boli prítomné v slovenských a poľských lipových a zmiešaných kvetových medoch, najvyššie hodnoty mali slovenské lesné a poľské medovicové medy.

Aminokyseliny

Vo všetkých repkových medoch bol nameraný obsah prolínu nižší ako 180 mg/kg (127 – 179 mg/kg). Nízky obsah prolínu mali aj ďalšie dve vzorky slovenského medu (lipový a lesný zo západného Slovenska). Nižšie hodnoty prolínu objavili aj v piatich poľských kvetových medoch, ale medovicové medy z Poľska prekvapili hodnotou od 363 do 406 mg/kg. Ak je hodnota prolínu v aminokyselinách nižšia ako 180 mg/kg, môže to poukazovať na pridávanie cukru do medu. V poľských medovicových medoch súčasne našli aminokyselinu histidín, ktorá je prekurzorom histamínu vyvolávajúceho alerg

Východoslovenské medy sú kvalitnejšie

Hoci niektoré charakteristiky medu prirodzene vyplývajú z ich geografického a botanického pôvodu, sú medzi nimi výraznejšie rozdiely, ktoré závisia od skladovania a spracovania suroviny. „Dá sa povedať, že medy z východného Slovenska (Čergovské vrchy, Vranov nad Topľou, Michalovce) vynikajú vo viacerých parametroch kvality (žiadna sacharóza, vysoké diastázové číslo, nízke hodnoty HMF, vysoký obsah celkových polyfenolov a vyššie hodnoty antiradikálovej aktivity). Medy zo Záhoria mali hodnoty ukazovateľov kvality priemerné až nadpriemerné. Vo viacerých parametroch boli problematické medy zo západného Slovenska (prítomnosť sacharózy, nízke diastázové číslo, vysoké prekročenie HMF, nižší obsah antioxidantov a nízky obsah prolínu). Poľské medy sa vyznačovali nadpriemernými hodnotami kvality a neboli identifikované žiadne defekty súvisiace s falšovaním alebo nízkou kvalitou medu,“ uzavreli experti. 

Fotogaléria

2018-01-17 05:55:00  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Špuntík